8Cdo/41/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ F., 2/ V., oboch bývajúcich v T., zastúpených JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom v Námestove, Mieru č. 312/13, proti žalovaným 1/ M., bývajúcemu v T., 2/ F., bývajúcemu v T., žalovaní 1/, 2/ zastúpení Mgr. Beátou Ďaďovou, advokátkou so sídlom v Nižnej, Hviezdoslavova č. 308, 3/ M., bývajúcej v C., 4/ V., bývajúcej v T., 5/ J., bývajúcemu v R. 6/ J., bývajúcej v N., 7/ J. bývajúcej v A., 8/ P., bývajúcemu v A., 9/ V. bývajúcemu v T., 10/ V. bývajúcemu v C., 11/ V. bývajúcej v N., 12/ Q., bývajúcej v A., žalovaní 10/, 11/, 12/ zastúpení Mgr. Beátou Ďaďovou, advokátkou so sídlom v Nižnej, Hviezdoslavova č. 308, 13/ H. bývajúcemu v T., 14/ M. bývajúcemu v T., 15/ W. bývajúcej v T., 16/ V., bývajúcemu v T., 17/ Q., neznámemu vlastníkovi, 18/ Y., neznámemu vlastníkovi, žalovaní 17/ a 18/ zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom v Bratislave, Búdkova č. 36, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 8 C 71/2013, o dovolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 23. marca 2015 sp. zn. 8 Co 776/2014, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 23. marca 2015 sp. zn. 8 Co 776/2014 a rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 8 C 71/2013-173 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Námestovo na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Námestovo (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 27. júna 2014 č. k. 8 C 71/2013-173 zamietol žalobu žalobcov 1/ a 2/, ktorou sa domáhali, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k. ú. T. ako C-KN parcela č. XXXX/XX trvalé trávne porasty vo výmere 1768 m2 a túto prikázal v celosti do ich bezpodielového spoluvlastníctva za náhradu vo výške 9,14 Eur/m2 pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel toho-ktorého žalovaného a vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade sa žalobcovia domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k novovytvorenej C-KN parcele č. XXXX/XX vo výmere 1768 m2, ktorá samotná však nie je pozemkom, nie je nehnuteľnou vecou v právnom zmysle, pretože je zobrazením len časti pozemku - celého poľa označeného ako E-KN parc. č. XXXX/X definovaného aj vprírode svojimi hranicami (poľnou cestou, protiľahlou zástavbou, asfaltovou komunikáciou z obce T. smerom na obec T. a oproti sa nachádzajúcim stromoradím). Podľa súdu prvej inštancie predmetom podielového spoluvlastníctva aj po tom, ako časť pozemku bola zakreslená geometrickým plánom čo do parcely C-KN č. XXXX/XX zostala celá pôvodná nehnuteľnosť E-KN parc. č. XXXX/X (ktorej časťou je aj sporná parcela). Len k tejto možno potom ako k celej nehnuteľnej veci zrušiť a vyporiadať existujúce spoluvlastníctvo postupom podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak teda žalobcovia podanou žalobou žiadali zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo iba k časti spoločnej nehnuteľnej veci, súd musel ich žalobu zamietnuť, pretože zrušiť a vyporiadať možno podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníctvo len k celej veci, k celému pozemku. Súd prvej inštancie taktiež uviedol, že ak by aj vyporiadaval spoluvlastníctvo iba k spornej parcele, bol by akýkoľvek spôsob vysporiadania spoluvlastníctva nespravodlivý už len preto, že by vzhľadom na nižšiu výmeru parcely prichádzali na úkor žalovaných ako minoritných spoluvlastníkov do úvahy úplne iné alternatívy vyporiadania oproti tým, ktoré by bolo možné použiť pri vyporiadaní celého pozemku s oveľa väčšou výmerou.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 23. marca 2015 sp. zn. 8 Co 776/2014 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, vyslovil, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie a proti rozsudku odvolacieho súdu pripustil dovolanie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré vyhodnotil v súlade s § 132 OSP a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Aj podľa odvolacieho súdu predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva mala byť pôvodná EKN parcela č. XXXX/X trvalé trávne porasty zapísaná na LV č. XXXX pre k. ú. T.. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku, podľa ktorých parcela KNC č. XXXX/XX bola geometrickým plánom zo 16. februára 2010 vyhotoviteľa J. len umelo vytvorená z parcely EKN č. XXXX/X. Odvolací súd na tieto závery odkazuje, vyhodnotil ich ako úplné a vyčerpávajúce. Pokiaľ odvolatelia v podanom odvolaní tvrdili, že parcela KNC č. XXXX/XX je príslušenstvom parcely KNE č. XXXX/X a ako príslušenstvo má povahu samostatnej veci a teda možno k nej zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, odvolací súd sa s týmto ich tvrdením nestotožnil. Podľa odvolacieho súdu s odvolateľmi možno súhlasiť len potiaľ, pokiaľ tvrdili, že vec hlavná a príslušenstvo veci môžu byť samostatnými vecami v právnom slova zmysle. V predmetnom spore bolo zistené a zároveň preukázané, že parcela KNC č. XXXX/XX je časťou parcely KNE č. XXXX/X, ktoré bola (umelo) vytvorená geometrickým plánom zo 16. februára 2010. Za danej situácie parcela KNC č. XXXX/XX nie je teda svojim hospodárskym účelom (ako je to napr. typické u hospodárskych stavieb, oplotenie vo vzťahu k stavbám, resp. pozemkom) zviazaná hospodárskym účelom s parcelou KNE č. XXXX/X. Odvolací súd ďalej uviedol, že naviac podľa skutkových zistení vyplýva, že parcela KNE č. XXXX/X má širší okruh spoluvlastníkov ako parcela KNC č. XXXX/XX, čo vylučuje, aby parcela KNC č. XXXX/XX. bola príslušenstvom parcely KNE č. XXXX/X, nakoľko pojmovým znakom príslušenstva je okrem iného aj to, že príslušenstvo má s hlavnou vecou spoločného vlastníka (spoločných spoluvlastníkov). Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd rozhodnutie týkajúce sa právnej otázky, či parcela (KNC č. XXXX/XX), ktorá bola v danom prípade umelo vytvorená geometrickým plánom, môže byť samostatnou vecou a z toho dôvodu predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, považoval za také, ktoré má pre rozhodnutie vo veci zásadný význam. Podľa odvolacieho súdu zvlášť rezonuje otázka, či parcela registra “C“, ktorej hranice (vymedzením tvaru a rozmerov) nie sú v prírode zreteľné a ktorá bola geometrickým plánom (overeným príslušnou správou katastra) vytvorená z inej (väčšej) parcely registra “E“, ktorá je v prírode definovaná svojimi hranicami, môže byť ako samostatná vec predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, osobitne za situácie, kedy parcela registra “C“ má iný okruh spoluvlastníkov ako parcela registra “E“. Odvolací súd zastáva názor, že podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo len k celej veci, ktorou v danom prípade je EKN parcela č. XXXX/X, keď v tomto smere odkazuje na skutkové a právne závery uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie. V prejednávanej veci tiež vyvstala otázka (doposiaľ neriešená judikatúrou vyšších súdov), či časť pozemku (parcela registra “C“) môže byťpríslušenstvom iného pozemku (parcely registra “E“). Pokiaľ ide o uvedenú otázku, odvolací súd v prejednávanej veci zastáva názor, že parcela KNC č. XXXX/XX nie je príslušenstvom parcely KNE č. XXXX/X. Keďže podľa odvolacieho súdu nastolené otázky doposiaľ judikatúrou vyšších súdov neboli riešené a majú vzhľadom na možné prípady obdobnej povahy súčasne zásadný význam z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov, pripustil preto proti svojmu rozhodnutiu dovolanie a to podľa § 238 ods. 3 OSP.

3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/, 2/ dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovali § 238 ods. 3 OSP a ktoré odôvodnili tým, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ OSP) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP). Žalobcovia uviedli, že sa nestotožňujú so závermi oboch súdov, že pozemok KNC parcela č. XXXX/XX trvalé trávne porasty vo výmere 1768 m2 zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. T., nie je vecou v právnom zmysle slova a nie je spôsobilý byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Uvedená KNC parcela č. XXXX/XX nie je podľa žalobcov „umelo“ vytvorená, ako je uvedené v odôvodnení súdov oboch inštancií, ale pozemkom, ktorý bol užívaný žalobcami a ich právnymi predchodcami ako časť EKN parcely č. XXXX/X a má svoje hranice, v rámci ktorých žalobcovia KNC parcelu č. XXXX/XX užívajú. Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že po vyhotovení geometrického plánu bolo k novovytvorenej KNC parcele č. XXXX/XX vykonaných viac právnych úkonov, prevodov spoluvlastníckych podielov a súčasný stav je taký, že KNC parcela č. XXXX/XX má iných spoluvlastníkov ako pôvodná EKN parcela č. XXXX/X. Pozemok KNC parcela č. XXXX/XX je pozemkom v intraviláne obce, na ktorom žalobcovia majú záujem v budúcnosti po vybudovaní inžinierskych sietí stavať rodinný dom pre nich, resp. ich deti. Geometrický plán, ktorý dali žalobcovia vyhotoviť na KNC parcelu č. XXXX/XX bol riadne Správou katastra zapísaný, na základe čoho bol založený list vlastníctva k tejto parcele. Geodet pri vyhotovovaní geometrického plánu vyznačil hranice pozemku, teda jedná sa o určitú vec - pozemok. Okrem toho, žalobcovia ako aj všetci žalovaní - spoluvlastníci - ktorí majú pobyt v T. a užívajú „svoje“ pozemky v danej lokalite ako časť EKN parcely č. XXXX/X, poznajú hranice „svojich“ pozemkov a takto ich aj užívajú. Žalobcovia taktiež uviedli, že ako podieloví spoluvlastníci majú zákonné právo domáhať sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcov odôvodnenie odvolacieho súdu, že sa jedná o „umelo“ vytvorenú parcelu nie je ničím odôvodnené a nemá oporu vo vykonaných dôkazoch a nie je ho možné označiť inak ako prejav sudcovskej svojvôle a arbitrárneho rozhodovania. Vzhľadom na uvedené žalobcovia navrhli, aby dovolací súd zrušil rozsudky súdov nižších inštancií a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie a zaviazal žalovaných 1/ až 16/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom náhradu trov právneho zastúpenia dovolacieho konania.

4. Žalovaní 1/, 2/, 10/ až 12/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že rozsudok odvolacieho súdu považujú za vecne správny a navrhli, aby dovolací súd dovolanie zamietol a zaviazal žalobcov 1/, 2/ uhradiť trovy dovolacieho konania a trovy právneho zastúpenia.

5. Slovenský pozemkový fond zastupujúci žalovaných 17/ a 18/ (neznámych vlastníkov) vo vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako vecne a právne správny potvrdil.

6. Dovolanie bolo podané 17. augusta 2015. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo podané včas oprávneným subjektom zastúpeným advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že dovolanie je v danej veci prípustné a súčasne i dôvodné.

8. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (§ 236 ods. 1 OSP). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 OSP a proti uzneseniu § 239 OSP. Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k závažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 OSP.

9. Dovolanie žalobcov smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie, pričom odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 OSP). Dovolanie žalobcov teda smeruje proti rozsudku, ktorý má znaky rozsudkov, proti ktorým bolo dovolanie v zmysle § 238 OSP prípustné.

10. Rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam z hľadiska svojho všeobecného dopadu na právne pomery iných (podobných) sporov, ale aj tým, že dotknuté právne posúdenie veci je významné pre vec samu. Zásadný význam právnej otázky, o ktorej odvolací súd pripustil dovolanie nemôže existovať mimo právny rámec podstatný pre rozhodnutie v konkrétnej veci. Ak odvolací súd pripustí dovolanie pre právnu otázku, ktorá nemá význam pre riešenie samotného prípadu, dovolacie konanie zamerané na právne posúdenie veci tejto otázky by bolo v podstate abstraktnou úvahou súdu o právnom probléme nesúvisiacou s prejednávanou vecou.

11. Nevyhnutnou podmienkou na to, aby dovolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, je taká kvalita jeho rozhodnutia, ktorá spĺňa požiadavku preskúmateľnosti, presvedčivosti a zrozumiteľnosti súdnych rozhodnutí. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia musí preto právnu otázku, pre ktorú pripustil dovolanie sám jednoznačne, jasne a presvedčivo odôvodniť, pričom jeho právne posúdenie veci musí vychádzať z jednoznačne ustáleného skutkového stavu. Musí sa teda vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukázaním na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré zaujal. Inak je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, čo treba považovať za inú vadu konania, ku ktorej musí dovolací súd prihliadať v zmysle § 242 ods. 1 veta druhá OSP z úradnej moci. V súvislosti s tým treba uviesť, že úvahy odvolacieho súdu o podstate dovolacej otázky, ktorá má byť vyriešená v dovolacom konaní, nemôže byť založená na dohadoch alebo predpokladoch o tom, čo mal odvolací súd na mysli pri pripúšťaní dovolania. Dovolací súd je viazaný tým, ako odvolací súd vymedzil právnu otázku, na jej formulácii nemôže nič meniť, ani výkladom jej dať iný obsah než v skutočnosti má. Procesná možnosť odvolacieho súdu založiť prípustnosť dovolania nesmie viesť k prenášaniu ťažiska rozhodovania odvolacieho súdu na dovolací súd.

12. Je nepochybné, že žalobcovia sa voči žalovaným uvedeným v žalobe domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k. ú. T. parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parc. č. XXXX/XX trvalé trávne porasty vo výmere 1768 m2 (viď č. l. 5 spisu). Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že “v súdenom prípade sa navrhovatelia domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k novovytvorenej C-KN parcele č. XXXX/XX o výmere 1768 m2, ktorá samotná však nie je pozemkom, nie je nehnuteľnou vecou v právnom zmysle, lebo je zobrazením len časti pozemku - celého poľa ako E- KN parc. č. XXXX/X definovaného aj v prírode svojimi hranicami (poľnou cestou, protiľahlou zástavbou, asfaltovou komunikáciou z obce T. smerom na obec T. a oproti sa nachádzajúcim stromoradím). Predmetom podielového spoluvlastníctva aj po tom, ako časť pozemku bola zakreslená geometrickým plánom čo do parcely C-KN č. XXXX/XX zostala celá pôvodná nehnuteľnosť E-KN parc. č. XXXX/X (ktorej časťou je sporná parcela). Len k tejto možno potom ako k celej nehnuteľnej veci zrušiť a vyporiadať existujúce spoluvlastníctvo postupom podľa § 142 ods. 1 OZ“. Za nadbytočné považoval vypočuť žalovaných ohľadom ich (ne) súhlasu s vypracovaním predmetného geometrického plánu, keď z vyjadrenia uvedených žalovaných vyplýva, že žiaden zo žalovaných nebol zainteresovaný do procesu, ktorým si bez účasti ostatných spoluvlastníkov žalobcovia „vyčlenili“ predmetnú parcelu, lebo by to nič nemenilo na fakte, že sporná parcela znázorňuje len časť celej veci, ktorej okruhpodielových spoluvlastníkov je podľa zápisu na LV nepomerne širší ako bol okruh strán v predmetnom spore. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie a vo vzťahu k pripusteniu dovolania v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že rozhodnutie týkajúce sa právnej otázky, či parcela (KNC č. XXXX/XX), ktorá bola v danom prípade umelo vytvorená geometrickým plánom môže byť samostatnou vecou a z toho dôvodu predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva považoval za také, ktoré má pre rozhodnutie vo veci zásadný význam, keď zvlášť rezonuje otázka, či parcela registra „C“, ktorej hranice nie sú v prírode zreteľné a ktorá bola geometrickým plánom vytvorená z inej (väčšej) parcely reg. „E“, môže byť ako samostatná vec predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, osobitne za situácie, kedy parcela reg. „C“ má iný okruh spoluvlastníkov ako parcela reg. „E“. Zdôraznil, že vyporiadanie spoluvlastníctva iba k spornej parcele by bol nespravodlivý, lebo by vzhľadom na jej nižšiu výmeru prichádzali na úkor žalovaných do úvahy iné alternatívy vyporiadania oproti tým, ktoré by bolo možné použiť pri vyporiadaní celého pozemku s oveľa väčšou výmerou.

13. Podľa názoru dovolacieho súdu uvedené znenie právnej otázky je vo vzťahu k predmetu konania neurčité a nezrozumiteľné a vymedzenie pripustenia dovolania vo vzťahu k tejto otázke nie je v súlade s vyššie uvedenými zásadami. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel totiž k záveru, že zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo možno len k celej veci, ktorou je v danom prípade E-KN parcela č. XXXX/X. Poukázali pritom aj na rozdielny okruh spoluvlastníkov tejto „celej“ parcely a jej časti t. j. spornej parcely. K takémuto záveru ale dospeli bez toho, aby najprv jasne, jednoznačne odôvodnili, na základe akých rozhodujúcich skutočností, vyplývajúcich zo skutkových okolností daného sporu, dospeli k špecifikácii predmetu podielového spoluvlastníctva, ktorého zrušenia a vyporiadania sa žalobcovia domáhali vo vzťahu tak k jeho charakteru ako aj k okruhu spoluvlastníkov. Dovolací súd poukazuje na to, že je rozdiel medzi pozemkom a parcelou, keď pozemkom sa rozumie konkrétny výsek zemského povrchu, oddelený od ostatnej plochy hranicami definovanými v katastrálnom zákone (§ 3 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, ďalej len „katastrálny zákon“) a parcela je „len“ polohovým a geometrickým určením pozemku (§ 3 ods. 3 katastrálneho zákona). Parcela je matematickým a geografickým vyjadrením existujúceho pozemku, aby tento nemohol byť zamenený s inými. Parcela je identifikátor, číselné označenie, cez ktoré sa pozemok o. i. eviduje na liste vlastníctva. Z toho vyplýva, že parcela nie je spôsobilá byť samostatnou vecou a ani predmetom občianskoprávnych vzťahov a teda ani predmetom vecných práv, to môže byť len pozemok, ktorý aj v zmysle OZ je nehnuteľnou vecou. Nemožno však v danom prípade opomenúť konkrétne okolnosti prípadu a samotnej otázky, pretože práve s prihliadnutím na skutočnosť, že parcela len konkretizuje pozemok, súd sa mal zaoberať otázkou vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nie k parcele, ale k pozemku, ktorý je vecou a ako taký je cez tú konkrétnu parcelu stotožnený a určený v žalobe, liste vlastníctva, zmluve, žalobnom návrhu, a pod. Je potrebné tiež uviesť, že príslušná správa katastra prijala a uznala vznik novej parcely „C“ vyčlenením z väčšej parcely „E“ a zaevidovala túto na osobitný list vlastníctva a pokiaľ ide o definíciu parcely ako polohové a geometrické určenie konkrétneho pozemku, a v neposlednej rade, ak vezmeme do úvahy aj rozdielny okruh vlastníkov oboch parciel, je na mieste so spornou parcelou C-KN nakladať ako s pozemkom, ku ktorému sa viažu vlastnícke práva konkrétnych osôb zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území T.. Tiež je potrebné vychádzať z rozdielu medzi parcelou registra „C“ a registra „E“ a ich najmä historickej súvislosti (§ 7 písm. b/ katastrálneho zákona). Z hľadiska právneho stavu by parcely oboch registrov mali byť rovnocenné, o čom svedčí aj proces vyporiadavania veľkých pozemkov a ich revidovania v rámci ROEP-u. Tiež treba poukázať na skutočnosť, že parcely registra „C“ sa z pôvodných E-KN parciel vytvárajú vždy umelo prostredníctvom geometrických plánov, pričom je práve úlohou autorizovanej osoby, okresného úradu a katastra overiť správnosť GP a prípadne zabrániť tak vzniku potencionálneho protiprávneho stavu. K právnemu názoru odvolacieho súdu, že sporná parcela bola „umelo vytvorená geometrickým plánom“ dovolací súd uvádza, že pokiaľ ide o vytváranie C-KN parciel ich odčleňovaním, rozdeľovaním alebo prepísaním (zachovaná pôvodná veľkosť) z pôvodných E-KN parciel, je toto možné len cez pozemkové úpravy, teda na základe geometrických plánov, tzn. umelo - zásahom človeka. Je teda na mieste otázka, či v danom prípade súd nemal na mysli skôr to, že parcela bola vytvorená nekoncepčne - bez ohľadu, resp. v rozpore s územným plánom obce. Pokiaľ vychádzame zo skutkového stavu zisteného súdmi, parcela vznikla napodklade geometrického plánu z februára 2010 a k nej viažuce sa vlastnícke práva žalobcov boli zapísané na podklade notárskej zápisnice o vydržaní z decembra 2010. Môže tu teda vznikať skôr otázka, či žalobcovia boli vôbec oprávnení na vyhotovenie geometrického plánu a na akom základe určili, že vydržali práve tú konkrétnu časť zemského povrchu s konkrétnou výmerou a polohovým určením následne zapísaným do katastrálnej mapy a na list vlastníctva podľa geometrického plánu, keď vychádzame zo zákonnej úpravy spoluvlastníckych podielov v zmysle OZ, ktoré nie sú reálne; teda bola by namieste otázka, čo oprávňovalo žalobcov vymedziť si parcelu výlučne v nimi vymedzenej veľkosti a na nimi určenom mieste. Treba ale zdôrazniť, že v danom prípade bolo výlučne úlohou okresného úradu (a správy katastra) posúdiť spôsob vyhotovenia a samotný obsah geometrického plánu, na základe ktorého potom došlo k vytvoreniu spornej parcely. Predmetom súdneho konania pritom nebolo preskúmanie postupu správy katastra ohľadom vzniku spornej parcely, ale zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ ide o požiadavku hraníc viditeľných v teréne táto nie je zákonná pre parcely (ani jedného registra), je len priamou súčasťou legálnej definície pozemku v zmysle katastrálneho zákona, a to popri tzv. neviditeľných hraniciach. Pokiaľ ide o otázku príslušenstva je z podstaty veci vylúčené, aby „časť pozemku“ (tu sa ňou myslí parcela „C“) tvorila príslušenstvo „iného“ pozemku (tu sa „iným“ pozemkom myslí parcela „E“, ktorého je parcela „C“ podľa argumentácie súdov vlastne časťou - čiže úvaha by spočívala v tom, že parcela je príslušenstvom veci, ktorej je (sú)časťou - čo sa vylučuje s pojmovým vymedzením príslušenstva a jeho rozdielu oproti súčasti veci). Podľa Občianskeho zákonníka, príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali (§ 121 ods. 1). V konkrétnej skutkovej situácii nie je dôvod uvažovať tak, že by parcela registra „C“ tvorila príslušenstvo parcely „E“, ktorej bola pôvodne súčasťou a z ktorej bola vyňatá (odčlenená). Nad rámec uvedeného dovolací súd poukazuje na to, že ani samotní žalobcovia v odvolacom konaní netvrdili, že novovytvorená parcela „C“ je príslušenstvom pôvodnej parcely „E“. Odvolací súd vyvodil tvrdenie žalobcov, že novovytvorená parcela „C“ je príslušenstvom pôvodnej parcely „E“ z toho, že v odvolaní sa žalobcovia „odvolávali na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2517/2006 „predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdom však môžu byť len také veci, ktoré účastníci na vyporiadanie navrhnú a označia ich v žalobnom návrhu s tým, že práve k nim chcú zrušiť podielové spoluvlastníctvo. Platí to aj pre nehnuteľnosti, ktoré - aj keď sú príslušenstvom k hlavnej veci - majú povahu samostatnej veci v právnom zmysle, najmä keď takáto vec je nehnuteľnosť, ktorá sa zapisuje do katastra nehnuteľností. Vlastníctvo k príslušenstvu veci možno prevádzať samostatne bez súčasného prevodu hlavnej veci. Obdobne možno zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo len k príslušenstvu veci a naopak možno vyporiadať len podielové spoluvlastníctvo k hlavnej veci bez toho, aby sa tým bez ďalšieho vždy zrušilo a vyporiadalo podielové spoluvlastníctvo k jej príslušenstvu“ (4. strana rozhodnutia KS v ZA). Na základe tohto poukázania žalobcov na znenie predmetného rozhodnutia NS ČR sa potom odvolací súd zaoberal „tvrdením navrhovateľov“, že parcela „C“ je príslušenstvom parcely „E“ a z toho titulu môže byť samostatným predmetom vyporiadania. S touto otázkou sa navyše odvolací súd vysporiadal na strane 6 (posledný odsek) a 7 (prvý odsek) napadnutého rozsudku. Žalobcovia pritom sami takúto tézu odmietli aj vo svojom dovolaní, keď na č. l. 218 (1. a 2. odsek) uviedli: „Nesúhlasíme ani s názorom súdov, že tento pozemok, je príslušenstvom KN E parcely č. XXXX/X. Pojem čo je príslušenstvom veci je uvedený v ust. § 121 OZ a podľa nášho názoru samostatný pozemok zapísaný ako samostatná KN C parcela na ktorú je založený samostatný list vlastníctva nemôže byť „príslušenstvom“ k pôvodnej EKN parcele, z ktorej bola vytvorená. KN C parcela č. XXXX/XX je ako samostatná nehnuteľnosť evidovaná na katastrálnej mape, teda je vecou v právnom zmysle slova. (...) Podľa nášho názoru je vylúčené, aby pozemky, jedna, resp. viac novovytvorených parciel geometrickým plánom buď na oddelenie časti pozemku, resp. pri vyhotovovaní jednej novovytvorenej CKN parcely z viacerých EKN, resp. PK parciel boli príslušenstvom k pôvodným parcelám, z ktorých boli vytvorené“. Okrem toho sporný pozemok identifikovaný parcelou C KN č. XXXX/XX, nespĺňa definíciu príslušenstva už len z dôvodu odlišného okruhu vlastníkov.

14. Odvolací súd v napadnutom rozsudku založil prípustnosť dovolania za účelom preskúmania správnosti rozhodnutia v otázke, ktorú ale sám dostatočne nezodpovedal tak, aby bolo možné posúdiť, na základe čoho a ako ju riešil a v konečnom dôsledku ako dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

15. Z uvedeného možno vyvodiť, že spôsob vyriešenia otázok, pre ktoré bolo pripustené dovolanie, jenepreskúmateľný a preto nemožno ani posúdiť správnosť záveru, pre ktorý bola zamietnutá žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

16. Vzhľadom na uvedené dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu ale aj rozsudok okresného súdu zrušil, keď nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 449 ods. 2 v spojení s § 450 CSP).

17. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.