Najvyšší súd

8 Cdo 41/2013

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, so sídlom v Bratislave, Polianky 9, IČO: 00 169 731, zastúpený   JUDr. Jozefom Drvárom, advokátom so sídlom Belinského 16, 851 01 Bratislava, proti

žalovaným: 1/ P. 2/ M. zastúpená Mgr. Róbertom Schronkom, advokátom so sídlom Štúrova

37, 949 01 Nitra, o vypratanie bytu, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 6 C 379/2009, o dovolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 4. apríla

2013 sp. zn. 3 Co 86/2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 4. apríla 2013 sp. zn. 3 Co 86/2013

a rozsudok Okresného súdu Bratislava IV z 13. septembra 2012 č.k. 6 C 379/2009-122

z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV (ďalej aj „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 13. septembra

2012 č.k.: 6 C 379/2009-122 uložil žalovanej 2/ v lehote 15 dní vypratať dvojizbový byt  

č. 13 na druhom poschodí v Bratislave, Pekníkova 3, bez nároku na bytovú náhradu. Voči

žalovanému 1/ návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.  

V odôvodnení uviedol, že mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že návrh  

na vypratanie bytu je čiastočne dôvodný, nakoľko manželstvo žalovaných bolo rozvedené  

a od rozvodu manželstva v predmetnom byte zostala bývať len žalovaná 2/. Žalovaný 1/

nebýval v predmetnom byte aj pred rozvodom manželstva žalovaných, nemá v byte žiadne

svoje veci, toto jeho tvrdenie nikto nespochybňoval, preto súd prvého stupňa návrh na jeho vypratanie ako nedôvodný zamietol. Žalovaný 1/ má iný byt, v ktorom býva a v predmetnom

byte nemá žiadne veci, ktoré by mali byť vypratané. Ďalej konštatoval, že žalovanej 2/ rovnako ako žalovanému 1/ zaniklo právo nájmu k predmetnému bytu výpoveďou z nájmu

bytu v zmysle § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka zo 17. septembra 2003. Žalobca

podal návrh na vypratanie účastníkov z toho dôvodu, že nájomné a služby spojené s užívaním

bytu neboli žalovanými riadne platené. V priebehu konania žalovaná 2/ vyrovnala dlh  

na nájomnom, no k uzavretiu dohody so žalobcom o obnovení nájomného vzťahu k bytu

nedošlo. Súd prvého stupňa tak mal za preukázané, že žalovaná 2/ užíva predmetný byt  

bez právneho dôvodu.

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej 2/

rozsudkom zo 4. apríla 2013 sp.zn. 3 Co 86/2013 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti a uložil žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov

odvolacieho konania 79,58 € titulom trov právneho zastúpenia. Dospel k záveru, že odvolanie

nie je dôvodné a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a stotožnil sa s jeho

odôvodnením. Odvolací súd uviedol, že žalovaná 2/ neuviedla, na akom základe sú uvedené

skutočnosti ohľadom odkúpenia bytu a zaplatenia kúpnej ceny odvolacím dôvodom v zmysle

§ 205a ods. 1 O.s.p., keď bola súdom prvého stupňa riadne poučená v zmysle § 120 ods. 4

O.s.p. a netvrdila, že by tieto skutočnosti bez svojej viny nemohla označiť alebo predložiť  

do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Nakoľko uvedené skutočnosti neboli podľa odvolacieho

súdu uplatnené pred súdom prvého stupňa, nie sú odvolacím dôvodom. Uviedol, že námietka

žalovanej 2/ ohľadom nevykonania navrhovaných dôkazov zo strany súdu prvého stupňa  

je nedôvodná, keď podľa neho žalovaná 2/ napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. žiadne

dôkazy neoznačila ani nepredložila (a to ani v odvolacom konaní).

Žalovaná 2/ napadla rozsudok odvolacieho súdu dovolaním z dôvodu, že jej bola

postupom súdu prvého stupňa, ako aj postupom odvolacieho súdu, odňatá možnosť konať

pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a to tým, že jej nebolo doručené predvolanie  

na pojednávanie, ktoré sa konalo 13. septembra 2012, na ktorom súd prvého stupňa vyhlásil

rozsudok, ktorým sa konanie pred súdom prvého stupňa skončilo. Uviedla, že súd prvého

stupňa vytýčil termín pojednávania na 5. júna 2012, na ktoré boli účastníci riadne predvolaní

na predchádzajúcom pojednávaní konanom 19. apríla 2012. Z predmetného pojednávania  

sa žalovaná 2/ riadne a včas ospravedlnila a požiadala súd o odročenie pojednávania z dôvodu

práceneschopnosti. Ďalej uviedla, že na predmetnom pojednávaní konanom 5. júna 2013  

sa nikto nezúčastnil, vzhľadom k čomu súd prvého stupňa pojednávanie odročil  

na 13. septembra 2012 s tým, že účastníci búdu opätovne volaní (č.l. 117). Uvádza, že v čase, kedy jej mala byť zásielka doručovaná, ako aj počas plynutia úložnej lehoty sa nezdržiavala

na adrese doručenia a bola odsťahovaná v mesiacoch jún, júl 2012 prechodne zo zdravotných

dôvodov u svojho druha. Uvedenou skutočnosťou sa podľa žalovanej 2/ odvolací súd

nezaoberal, hoci mal povinnosť tak urobiť, jeho postupom jej bola odňatá možnosť konať

pred súdom. Žalovaná 2/ argumentuje, že doklad o doručení predvolania žalovanej 2/  

sa v spise nenachádza. Navrhuje odložiť vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu a zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa aj odvolacieho súdu a vrátiť vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovanej 2/ navrhuje dovolanie ako nedôvodné

zamietnuť a žiada priznať trovy právneho zastúpenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým nezistil splnenie podmienok  

pre odklad vykonateľnosti (dovolaním) napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 243

O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.)

po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpená

advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3  

O. s. p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu prípustné, ak smeruje proti

takému jeho rozhodnutiu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.  

V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238  

ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.).

V danom prípade dovolaním žalovanej 2/ nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký jeho potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd

nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel  

k záveru, že dovolanie žalovanej 2/ nie je podľa § 238 ods. 1 až 3 O. s. p. procesne prípustné.  

Podané dovolanie by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len  

ak v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej  

v ustanovení § 237 ods. 1 O.s.p. Povinnosť skúmať, či v konaní nedošlo k niektorej z nich

vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal tiež otázkou,  

či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,  

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba ale zdôrazniť, že z hľadiska § 237 O.s.p. nie je relevantné tvrdenie dovolateľa  

o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, že  

k tejto vade skutočne došlo.

Žalovaná 2/ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/

O.s.p. netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Žalovaná 2/ v dovolaní namieta, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom

konať. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký procesne

nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení

účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle

§ 237 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom

súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti  

na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo

formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44

O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.),

byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený

do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].

Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu, aby v záujme hospodárnosti  

a rýchlosti konania prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti účastníka za predpokladu,

že účastník bol na pojednávanie riadne predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil  

a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Splnenie predpokladov pre možnosť

prejednať vec v neprítomnosti účastníka musí súd skúmať veľmi dôsledne, pretože jeho

nesprávny postup v tomto smere môže mať za následok porušenie základného práva účastníka

vyplývajúceho z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to práva na verejné prejednanie

veci v jeho prítomnosti.

Na to, aby bolo možné hovoriť o tom, že bol účastník na pojednávanie riadne

predvolaný, musí mu byť predvolanie na pojednávanie riadne doručené.

Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných

rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom

upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení.  

Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte

alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku

počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň

doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné

doručenie v zmysle citovaného ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. vychádza z toho, že adresát  

sa v dobe doručenia (t.j. v konkrétny deň) skutočne zdržuje v mieste doručenia. Aj keď tento

pojem nie je výslovne definovaný, zjavne sa jedná o miesto, kde by adresát mohol  

byť v rozhodnej dobe doručovateľom zastihnutý, a to buď priamo, alebo aspoň

prostredníctvom upovedomenia o uložení zásielky, ak bolo urobené vhodným spôsobom.  

Pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielateľovi (odosielajúcemu súdu). Príslušnou poštou vystavená

doručenka zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením  

§ 47 ods. 2 O.s.p., potvrdzuje to, čo je v nej uvedené, pričom v zmysle ustanovenia § 45 ods.

2 O.s.p. údaje uvedené na doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Tento

dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke skutočne uvedené.

Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie  

je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade  

je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou

účastníka (resp. jeho zástupcu), ktorému bolo doručované, navrhnúť dôkazy na preukázanie

svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržoval (účastník

nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je uvedené na doručenke, teda o čom neplatí

predpoklad pravdivosti). Záver súdu o účinnom náhradnom doručení je možný, len ak  

je zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval a mal tak reálnu

možnosť dozvedieť sa, že bude vykonaný opätovný pokus o doručenie v deň a hodinu

uvedenú v oznámení doručovateľa.

Okolnosť, že sa adresát (žalovaná 2) v mieste doručenia dňa 11. júla 2012 zdržoval,

doručenka nepotvrdzuje, pretože žiaden takýto údaj na nej uvedený nie je (doručenka

neobsahuje predtlač so slovami „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“). Za týchto okolností

bolo povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať šetrenie na zistenie tejto okolnosti. Súd prvého

stupňa však takto nepostupoval, preto jeho právny záver o uplatnení fikcie doručenia

predvolania nebol správny. V dôsledku toho nesprávne konštatoval splnenie podmienok  

pre možnosť prejednania veci v neprítomnosti žalovanej 2/ v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.  

Na pojednávaní dňa 13. septembra 2012 bez prítomnosti žalovanej 2/ a bez riadneho

doručenia predvolania na pojednávanie žalovanému 1/ a žalovanej 2/ (č.l. 116) vyhlásil súd

prvého stupňa rozsudok. Pretože tento nedostatok nebol odstránený ani odvolacím súdom,

ktorý oznámil na úradnej tabuli súdu v lehote čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku  

bez nariadenia ústneho pojednávania, bolo konanie pred oboma súdmi zaťažené vadou

vyplývajúcou z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., t. j. odňatím možnosti žalovanej 2/ konať

pred súdom.

Nakoľko došlo k odňatiu možnosti žalovanej 2/ konať pred súdom v zmysle

ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalovanej

2/ je nielen procesne prípustné, ale aj opodstatnené a ďalej sa s vecnou stránkou dovolania nezaoberal. So zreteľom na to dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako  

aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

(§243b ods. 1 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež  

o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. marca 2016

JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.   predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Vanda Šimová