Najvyšší súd  

8 Cdo 393/2015

  Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P.P.., so sídlom v B.B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou F.F.., so sídlom v B.B., v mene a na účet ktorej koná advokát a konateľ D.D.., proti žalovanej S.S., zastúpenej M.M.,   so   sídlom   v   B.B.,   o náhradu   škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn.   3 C 191/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. júla 2014, sp. zn. 17 Co 1079/2013, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. júla 2014,   sp. zn. 17 Co 1079/2013 o d m i e t a .

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Revúca uznesením z 18. novembra 2013 č.k. 3 C 191/2012-100 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20 eur, podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych poplatkoch.

Krajský súd v Banskej Bystrici z 23. júla 2014, sp. zn. 17 Co 1079/2013 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Uviedol, že podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa s účinnosťou od 1. októbra 2012 spoplatňuje súdnym poplatkom vo výške 20 €; v rovnakej výške sa v konaní o takejto žalobe vyberá aj súdny poplatok za odvolanie vo veci samej pokiaľ je podané po tomto dátume. Podaním odvolania vznikla žalobkyni poplatková povinnosť a súd prvého stupňa jej podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy tohto zákona, správne vyrubil poplatok 20 €. K námietkam oprávnenej uviedol, že právny základ pre vyrubenie súdneho poplatku   za podanie odvolania ako všeobecného pravidla vytvára samotný zákon o súdnych poplatkoch, ktorý následne prostredníctvom svojej prílohy špecifikuje položky, spoplatňujúce jednotlivé úkony vrátane prípadných odchýlok. Poplatková povinnosť vzniká nie len samotným podaním návrhu, ale aj podaním odvolania § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb.), každý jeden stupeň konania sa spoplatňuje samostatne a zákon stanovuje rovnakú sadzbu súdneho poplatku samostatne v konaní na prvom stupni a samostatne v odvolacom konaní vo veci samej (§ 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.). Preto vzniku poplatkovej povinnosti navrhovateľa za podanie odvolania proti rozsudku okresného súdu nebráni skutočnosť, že v položke č. 7a sadzobníka súdnych poplatkoch je ako poplatkový úkon uvedený len návrh. Pokiaľ sa žalobkyňa spoliehala na vecné zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov, tomuto konanie podliehalo v danom prípade výlučne na prvom stupni, pretože odvolacie konanie, ktoré žalobkyňa iniciovala využitím práva podať riadny opravný prostriedok, začalo   po 1. októbri 2012.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo v danom prípade sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom ( § 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že jeho rozhodnutie je „absolútne“ prekvapivé, lebo popiera doterajšiu konštantnú judikatúru, žalobkyni bola v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. uložená poplatková povinnosť za odvolanie a tým   jej bol spôsobený zásah do jej ústavného práva na súdnu ochranu, ktorý bližšie v dovolaní rozviedla.

Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade   s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a   ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 5 Cdo 284/2014,   5 Cdo 294/2014, 6 Cdo 236/2014, 6 Cdo 2952014, 6 Cdo 279/2014, 8 Cdo 305/2014,   8 Cdo 220/2014). Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p.   už ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 O.s.p. a § 239 O.s.p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218   ods. 1 písm. c/ O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. júna 2015

  JUDr. Oľga Trnková, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková