8 Cdo 383/2015
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky B., so sídlom v B., IČO: X.,
zastúpenej advokátskou kanceláriou Studio Legal, s. r. o., so sídlom v B., v mene a na
účet ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Jozef Obert, proti odporkyniam 1/ P., so sídlom v
B., IČO: X., 2/ E.., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej JUDr. Katarínou
Dvorskou, advokátkou v Bratislave, Vietnamská 48, o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, vedenej na Okresnom súde P. pod sp. zn. 7 C 144/2014, o dovolaní
odporkyne 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 28. januára 2015 sp. zn.
17 Co 2/2015, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie odmieta.
Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd P. uznesením zo 17. októbra 2014 č. k. 7 C 144/2014 – 108 odporkyniam
1/, 2/ nariadil, aby nenakladali s nehnuteľnosťami C. parc. č. X. trvalé trávne porasty vo
výmere 30 m2, C. parc. č. X. trvalé trávne porasty vo výmere 170 m2, C. parc. č.
X. zastavané plochy a nádvoria vo výmere 93 m2, C. parc. č. X. zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 98 m2, C. parc. č. X. zastavané plochy a nádvoria vo výmere 108 m2, C. parc. č.
X. zastavané plochy a nádvoria vo výmere 19 m2, C. parc. č. X. zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 10 m2, C. parc. č. X. zastavané plochy a nádvoria vo výmere 58 m2, X. trvalé
trávne porasty vo výmere 158 m2, rekreačnou chatou súp. č. X. na C. parc. č. X., zapísanými
v katastri nehnuteľností vedeným Okresným úradom P., katastrálny odbor, nachádzajúcimi sa
v okrese P., obec P. k. ú. P. na LV čX... Navrhovateľovi uložil, aby
v lehote 20 dní od doručenia tohto uznesenia podal návrh na začatie konania proti odporcom
1/, 2/ o určenie neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam uzavretej 19. septembra 2013. Uviedol, že z obsahu návrhu a doteraz
predložených listinných dôkazov vyplýva, že Ľ. 18. decembra 2012 vystavil a podpísal 2 8 Cdo 383/2015
vlastnú zmenku bez protestu na zmenečnú sumu 85 000 € v prospech I. s dátumom splatnosti
zmenky 18. decembra 2013. Zmenka sa avalovala obchodnými
spoločnosťami a to odporkyňou 1/, H.. Zmenka bola postúpená na navrhovateľku. Napriek
uplynutiu doby splatnosti dlžník a avalisti svoj dlh, vyplývajúci zo zmenky, neuhradili. 13.
mája 2014 bola ( notárom J. ) spísaná notárska zápisnica, v ktorej dlžník a avalisti uznali dlh
zo zmenky čo do základu aj výšky spoločne a nerozdielne a súhlasili
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Dlh však neuhradili, preto navrhovateľ podal návrh na
vykonanie exekúcie a exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie predajom
predmetných nehnuteľností. Medzi odporkyňami bola 19. septembra 2013 uzavretá zmluva
o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, z ktorej vyplýva ( čl. II bod 2. 1
), že záložca ako dlžník ( odporkyňa 1/ ) uzavrel so záložným veriteľom (
odporkyňa 2/ ) 19. septembra 2013 zmluvu o úvere č. 13090008, na základe ktorej mal
záložný veriteľ poskytnúť záložcovi peňažné prostriedky vo výške 100 000 € spôsobom
v zmluve stanoveným. Návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností bol
podaný 20. septembra 2013 a Okresný úrad P., katastrálny odbor ho povolil rozhodnutím
z 1. októbra 2013 č. V 4235/13. Odporkyňa 2/ ( záložný veriteľ ) predložila na
príslušný katastrálny odbor podanie – zápis poznámky o začatí výkonu záložného práva
formou priameho predaja ( LV č. X. k. ú. P. pod P X., ), ktoré nie je v registri záložných
práv registrované. Na základe uvedených skutočností, keď navrhovateľ sa vo veci samej bude
domáhať určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, dospel k záveru o splnení
všetkých predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia t. j. osvedčenia nároku
a nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ak by k nariadeniu predbežného opatrenia
nedošlo. V priebehu konania bolo listinnými dôkazmi osvedčené, že odporkyňa 2/ podnikla
úkony k realizácii záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam - podanie zo 17.
septembra 2014 predložené na príslušný katastrálny úrad 23. septembra 2014. V prípade, ak
bolo odporkyni 1/ doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva ten istý deň t. j. 17.
septembra 2014, odporkyňa 2/ mohla k jeho výkonu pristúpiť už 18. októbra 2014.
Navrhovateľke tak hrozí ujma, lebo odporkyňa 2/ pri výkone záložného práva môže záloh
predať priamo ktorejkoľvek osobe ( priamy predaj). Nariadenie predbežného opatrenia je za
daného stavu potrebné a to aj vo vzťahu k odporkyni 1/, vo vlastníctve ktorej sú predmetné
nehnuteľnosti. Záložné právo je vecno- právnym prostriedkom zabezpečenia pohľadávok a
ich príslušenstva. Záložca nie je obmedzený v disponovaní so zálohom. Podľa názoru súdu
nariadeným predbežným opatrením nedôjde k neprimeranému obmedzeniu práv odporkýň.
Toto ich bude obmedzovať výlučne v transakčnej dispozícii s nehnuteľnosťami, pričom 3 8 Cdo 383/2015
odporkyňa 1/ ich môže naďalej užívať. O nariadení predbežného opatrenia v súlade s § 75
ods. 8 O. s. p. rozhodol bez vyjadrenia odporkýň a s poukazom na § 77 písm. b/ a c/ O. s. p.
neurčil čas, po ktorý bude predbežné opatrenie trvať, lebo zo zákona zanikne nevyhovením
návrhu vo veci samej alebo do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia, ak by sa návrhu vo
veci samej vyhovelo. O náhrade trov nerozhodol s poukazom na § 145 O. s. p.
Krajský súd v Trenčíne na odvolanie odporkyne 2/ uznesením z 28. januára 2015 sp. zn.
17 Co 2/21015 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti t. j. vo vzťahu k odporkyni
2/ potvrdil. V odôvodnení poukázal na zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného
opatrenia a charakter rozhodnutia o predbežnom opatrení. Stotožnil sa so záverom súdu
prvého stupňa, že v danom prípade boli splnené predpoklady pre nariadenie predbežného
opatrenia, keď pri rozhodovaní o ňom nebolo možné posudzovať otázky rozhodujúce až pre
vec samu - naliehavý právny záujem na určení požadovanom vo veci samej a nedostatky
indosamentu. Rovnako nebol priestor na skúmanie bonity ostatných dlžníkov navrhovateľa
a správa exekútora pre potreby rozhodnutia o predbežnom opatrení dostatočne osvedčovala,
že nie je dostatok iného majetku na splnenie dlhu. To sa javilo pravdepodobným aj
z informácie o začatí konkurzného konania voči odporkyni 1/. Čo sa týka nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy, nie je možné ju nepovažovať za danú za situácie, kedy sa
vedie exekúcia na vymoženie dlhu a v tom čase už vykonávané úkony, ktoré majú
bezpochyby dopad na zmenšenie majetku dlžníka. Prekážkou predbežného opatrenia nie je
neplatnosť záložnej zmluvy a z nej vyplývajúca sporná neprípustnosť výkonu záložného
práva. Výkon záložného práva je totiž odporkyni 2/ znemožnený aj z dôvodu prebiehajúceho
konkurzného konania na majetok odporkyne 1/, preto ujma na jej strane je minimálna.
Hrozbe tvrdenej a osvedčenej ujmy sa tak predchádza s minimálnym negatívnym dopadom
na odporkyňu 2/. Nesúhlasil s argumentáciou odporkyne 2/, že účel predbežného opatrenia
bolo možno dosiahnuť zápisom poznámky podľa § 159a O. s. p., ktorá nie je spôsobilá
zamedziť úbytku majetku odporkyne 1/ ( účel predbežného opatrenia ). Preto nie je
prostriedkom, ktorým možno dosiahnuť cieľ predbežného opatrenia aj bez jeho nariadenia.
Vzhľadom na podanie návrhu vo veci samej o trovách konania sa rozhodne podľa § 145
O. s. p.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie odporkyňa 2/. Navrhla, aby ho
dovolací súd zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Namietala odňatie
jej možnosti konať pred súdom postupom odvolacieho súdu ( § 237 písm. f/ O. s. p. )
a spočívajúcim v nedostatku riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, čím bolo porušené 4 8 Cdo 383/2015
jej základné právo na spravodlivé súdne konanie. Ďalej inú vadu konania, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ), lebo neboli
splnené podmienky pre nariadenie predmetného predbežného opatrenia z ňou uvedených
dôvodov. Napokon nesprávne právne posúdenie veci § 241 ods. 2 pís. c/ O. s. p. )
z rozvedených a konkretizovaných dôvodov.
Navrhovateľka sa k dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) zastúpený advokátom ( § 241
ods. 1 O. s. p. ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 3 O. s. p. )
najskôr, či je dôvodný návrh žalobcov na prerušenie dovolacieho konania.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu o predbežnom
opatrení.
Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie sú vymenované v § 239
ods. 1 a 2 O. s. p., tieto ustanovenia ale neplatia, ak ide ( o. i. ) o uznesenie o predbežnom
opatrení ( pozri § 239 ods. 3 O. s. p. ). Dovolanie odporkyne 2/ smeruje proti uzneseniu
odvolacieho súdu o predbežnom opatrení, preto dovolanie proti nemu je v zmysle § 239
ods. 3 O. s. p. neprípustné.
So zreteľom na obsah dovolania a tiež povinnosť dovolacieho súdu skúmať vždy,
či v konaní nedošlo k procesnej vade konania spôsobujúcej zmätočnosť (§ 242 ods. 1 O. s. p.),
zaoberal sa dovolací súd aj otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle
§ 237 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
( rozsudku či uzneseniu ) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Treba zdôrazniť, že § 237 O. s. p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí 5 8 Cdo 383/2015
odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Ak je konanie postihnuté
niektorou z vád vymenovaných v § 237 O. s. p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia,
proti ktorým nie je dovolanie v zmysle § 239 O. s. p. prípustné. Právne relevantné nie je však
samo tvrdenie dovolateľa o takejto vade, ale iba zistenie, že v konaní k takejto vade skutočne
došlo. Dovolateľka procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/O. s. p.
nenamietala a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Preto prípustnosť dovolania
z týchto ustanovení vyvodiť nemožno.
Z obsahu dovolania vyplýva, že odporkyňa 2/ namietala odňatie jej možnosti konať pred
súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) postupom odvolacieho súdu spočívajúcim v nedostatku
odôvodnenia jeho rozhodnutia.
Pod odňatím možnosti konať pre súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa
účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu
konania, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/O. s. p. významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny
poriadok priznáva. Takáto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka
súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky
( ďalej len „ústava“ ) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
( ďalej len „dohovor“ ).
Z hľadiska posúdenia existencie procesnej vady podľa § 237 písm. f/ O. s. p. ako dôvodu
zakladajúceho prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu ( v danej veci proti
uzneseniu o predbežnom opatrení ) nie je pritom významný subjektívny názor dovolateľa,
že v konaní k takejto vade došlo, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce
zistenie, že konanie je skutočne takouto vadou zaťažené t. j., že nastali skutočnosti
v dôsledku ktorých vada vznikla ( prejavila sa ) resp. nebola odstránená v postupe –
rozhodnutí odvolacieho súdu.
Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení súd uvedie,
čoho sa navrhovateľ ( žalobca ) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
( žalovaný ), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami 6 8 Cdo 383/2015
sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami
a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre
zákonného rozhodnutia ( § 157 ods. 2 O. s. p. ), pričom účastníkovi konania musí dať
odpoveď na podstatné ( zásadné ) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného
rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Citované
zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie
spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva ( ďalej len „ESĽP“ ), porovnaj napr. rozsudok
vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka
rozsudkov a rozhodnutí 1999-I tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné
dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa
povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda
nevyžaduje, aby na každý argument strany ( účastníka ) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument ( rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III, rozsudok
Higginsova a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka
rozsudkov a rozhodnutí 1998-I ). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavby a čl. 36
ods. 1 Listina základných práva slobôd ( ďalej len „listina“ ) je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany
t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ a že „takéto odôvodnenie kusí
obsahovať aj rozsudok opravného ( odvolacieho ) súdu ( pozri uznesenie z 3. júla 2003
sp. zn. IV. ÚS 115/03 ).
V prejednávanej veci sa odvolací súd z konkretizovaných dôvodov stotožnil so záverom
súdu prvého stupňa o splnení zákonných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia.
Zo spisu pritom vyplýva, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vychádzal, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval 7 8 Cdo 383/2015
a z ktorých vyvodil jasný, jednoznačný a presvedčivý právny záver o dôvodnosti nariadenia
predbežného opatrenia. Teda odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa a tým aj
odvolacieho súdu v uvedenom rozsahu, nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné
právo účastníkov na spravodlivý súdny proces ( pozri III. ÚS 115/2003 ).
Dovolací súd poukazuje aj na znenie ustanovenia § 76 ods. 4 O. s. p., podľa ktorého
ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa
so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd
to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody neuvádza.
Pokiaľ ide o namietané právne posúdenie veci ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ) treba
uviesť, že právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá ( nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O. s. p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené,
( dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval ), dovolateľom vytýkané správne
interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil ( ne ) správne právne závery,
prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné ( o taký prípad
v danej veci nešlo ). Aj tzv. iné vady konania sú síce relevantnými dovolacími dôvodmi,
samy osebe však prípustnosť dovolania nezakladajú.
Vychádzajúc z uvedeného možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania proti
uzneseniu krajského súdu o predbežnom opatrení nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239
O. s. p., ani z ustanovenia § 237 O. s. p. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
odporkyne 2/ v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. ako
také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol. Pritom riadiac
sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
8 8 Cdo 383/2015
Navrhovateľke, ktorá mala v dovolacom konaní úspech, Najvyšší súd Slovenskej
republiky nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože jej žiadne trovy tohto konania
nevznikli ( § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. ).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. júna 2015
JUDr. Oľga Trnková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková
9 8 Cdo 383/2015