8Cdo/34/2016
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu B., bývajúceho v Poprade, D., zastúpeného B., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Poprade, N., proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej M. Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ž.,
o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu a nezákonným pozbavením
osobnej slobody, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 9C 6/2011, o dovolaní
žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 23. júna 2015 sp.zn. 12Co 70/2014,
takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 23. júna 2015 sp.zn. 12Co 70/2014
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Prešov medzitýmnym rozsudkom zo 6. februára 2014 č.k. 9C 6/2011-147
vyslovil, že nárok žalobcu na náhradu škody spočívajúcej v majetkovej a nemajetkovej ujme
je čo do základu opodstatnený. Uviedol, že nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej
začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je
špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. V prejednávanej
veci mal súd za preukázané splnenie predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia a rozhodnutie o väzbe žalobcu, proti ktorým
podal opravné prostriedky a bolo mu vyhovené. V súlade so záväzným právnym názorom
vysloveným odvolacím súdom, žalobca má právo na náhradu škody, o čom rozhodol
medzitímne ( § 152 ods. 2 O.s.p. ), nakoľko na zváženie výšky škody je potrebné doplniť
dokazovanie.
Krajský súd v Prešove, konajúci o odvolaní žalovanej, rozsudkom z 23. júna 2015
sp.zn. 12Co 70/2014 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ( § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).
Proti rozsudku odvolacieho súdu žalovaná podala dovolanie, prípustnosť ktorého
vyvodzuje z ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a odôvodňuje ho okrem uvedenej vady
(§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) aj tzv. inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie súdu (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a nesprávnym právnym posúdením veci
(§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Vadu konania (odňatie možnosti konať pred súdom) vidí
žalovaná v tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo náležite odôvodnené a tým je
nepreskúmateľné. Predmetné rozhodnutie z uvedených dôvodov žiadala zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie súdu prvého stupňa.
Žalobca navrhol dovolanie žalovanej odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.)
zastúpená v súlade s ustanovením § 241 ods. 1 O.s.p., skúmal bez nariadenia odvolania
(§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4
O.s.p. Žalovanou napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku, proti
ktorému je dovolanie prípustné podľa týchto ustanovení.
So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. a tiež dovolaciu
argumentáciu žalovanej sa najvyšší súd neobmedzil len na skúmanie podmienok prípustnosti
dovolania smerujúceho proti rozsudku (§ 238 O.s.p.), ale sa zaoberal aj otázkou, či podané
dovolanie nie je prípustné podľa § 237 ods. 1 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie
prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania
významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 O.s.p.,
možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné
(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené
v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti dovolania
v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania
tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, že
k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Z obsahu dovolania vyplýva námietka žalovanej, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred
súdom konať. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie
taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných
oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok (napr. právo
zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným
dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na
presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na doručenie odvolania, právo na možnosť
vyjadriť sa k podanému odvolaniu, právo na doručenie vyjadrenia k odvolaniu a pod.).
Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková
proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti
vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel
Európsky súd pre ľudské práva k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne
nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila
v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv
na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť
sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia.
V rozsudku sa doslovne uvádza, že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali
možnosť dozvedieť sa o všetkých predložených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných
v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové
konanie, a to napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu“.
Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva
na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.
Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, že
k odvolaniu žalovanej (viď č.l. 156 spisu) sa písomne vyjadril žalobca (č.l. 170 spisu),
žalovaná ale nemala možnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu
aj vyjadriť, lebo súd jej toto vyjadrenie žalobcu nedoručil.
So zreteľom na to dospel dovolací súd k záveru, že v danom prípade boli naplnené
znaky vady konania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
Najvyšší súd z uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.).
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 23. marca 2016
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
M.