8Cdo/34/2016

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu B., bývajúceho v Poprade, D., zastúpeného B., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Poprade, N., proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej M. Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ž.,

o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu a nezákonným pozbavením

osobnej slobody, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 9C 6/2011, o dovolaní

žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 23. júna 2015 sp.zn. 12Co 70/2014,

takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 23. júna 2015 sp.zn. 12Co 70/2014  

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov medzitýmnym rozsudkom zo 6. februára 2014 č.k. 9C 6/2011-147

vyslovil, že nárok žalobcu na náhradu škody spočívajúcej v majetkovej a nemajetkovej ujme

je čo do základu opodstatnený. Uviedol, že nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej

začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je

špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. V prejednávanej

veci mal súd za preukázané splnenie predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia a rozhodnutie o väzbe žalobcu, proti ktorým

podal opravné prostriedky a bolo mu vyhovené. V súlade so záväzným právnym názorom

vysloveným odvolacím súdom, žalobca má právo na náhradu škody, o čom rozhodol

medzitímne ( § 152 ods. 2 O.s.p. ), nakoľko na zváženie výšky škody je potrebné doplniť

dokazovanie.  

Krajský súd v Prešove, konajúci o odvolaní žalovanej, rozsudkom z 23. júna 2015

sp.zn. 12Co 70/2014 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ( § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).

Proti rozsudku odvolacieho súdu žalovaná podala dovolanie, prípustnosť ktorého

vyvodzuje z ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a odôvodňuje ho okrem uvedenej vady  

(§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) aj tzv. inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie súdu (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a nesprávnym právnym posúdením veci  

(§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Vadu konania (odňatie možnosti konať pred súdom) vidí

žalovaná v tom, že   rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo náležite odôvodnené a tým je

nepreskúmateľné. Predmetné rozhodnutie z uvedených dôvodov žiadala zrušiť a vec vrátiť na

ďalšie konanie súdu prvého stupňa.

Žalobca navrhol dovolanie žalovanej odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.)

zastúpená v súlade s ustanovením § 241 ods. 1 O.s.p., skúmal bez nariadenia odvolania  

(§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa  

§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p.  

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

O.s.p. Žalovanou   napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku, proti

ktorému je dovolanie prípustné podľa týchto ustanovení.

So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. a tiež dovolaciu

argumentáciu žalovanej sa najvyšší súd neobmedzil len na skúmanie podmienok prípustnosti

dovolania smerujúceho proti rozsudku (§ 238 O.s.p.), ale sa zaoberal aj otázkou, či podané

dovolanie nie je prípustné podľa § 237 ods. 1 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie

prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí   do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť  

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,  

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania

významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 O.s.p.,

možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti dovolania

v zmysle   § 237 ods. 1 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania

tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, že

k tejto procesnej vade skutočne došlo.

  Z obsahu dovolania vyplýva námietka žalovanej, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred

súdom konať. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie

taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných

oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok (napr. právo

zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným

dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na

presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na doručenie odvolania, právo na možnosť

vyjadriť sa k podanému odvolaniu, právo na doručenie vyjadrenia k odvolaniu a pod.).

Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková

proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti

vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel

Európsky súd pre ľudské práva k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne

nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila

v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv  

na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť

sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia.

V rozsudku sa doslovne uvádza, že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali

možnosť dozvedieť sa o všetkých predložených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných  

v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové

konanie, a to napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu“.

Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva  

na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, že

k odvolaniu žalovanej (viď č.l. 156 spisu) sa písomne vyjadril žalobca (č.l. 170 spisu),

žalovaná ale nemala možnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne   sa k nemu  

aj vyjadriť, lebo súd jej toto vyjadrenie žalobcu nedoručil.

So zreteľom na to dospel dovolací súd k záveru, že v danom prípade boli naplnené

znaky vady konania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

Najvyšší súd z uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 23. marca 2016

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

M.