8Cdo/296/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, v mene a na účet ktorej koná advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 8 C 215/2012, o dovolaniach žalobkyne proti uzneseniam Krajského súdu v Žiline z 5. marca 2013, sp. zn. 7 NcC 247/2013 a z 30. júla 2013 sp. zn. 8 NcC 424/2013, takto

rozhodol:

Konanie o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 5. marca 2013, sp. zn. 7 NcC 247/2013 z a s t a v u j e.

Konanie o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 30. júla 2013 sp. zn. 8 NcC 424/2013 z a s t a v u j e.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd v Žiline uzneseniami z 5. marca 2013, sp. zn. 7 NcC 247/2013 a z 30. júla 2013 sp. zn. 8 NcC 424/2013 rozhodol o vylúčení sudcov Okresného súdu Čadca z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 8 C 115/2012.

Proti obom uzneseniam podala žalobkyňa síce samostatne, avšak identické dovolania. Na základe uvedenej právnej argumentácie navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu zrušil a veci vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o týchto dovolaniach žalobkyne vzal na zreteľ ustanovenie § 236 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastník konania môže dovolaním napadnúť iba právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolacím súdom je krajský súd, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu (§ 10 ods. 1 O.s.p.) a Najvyšší súd Slovenskej republiky, akrozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa (§ 10 ods. 2 O.s.p.).

V danom prípade dovolania smerujú proti rozhodnutiu, ktorým Krajský súd v Žiline nerozhodoval ako súd odvolací (po podaní odvolania niektorým z účastníkov konania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa - pozri § 201 a nasl. O.s.p.), ale ako súd nadriadený Okresnému súdu Čadca v zmysle § 16 ods. 1 O.s.p. (rozhodujúci o námietke zaujatosti vznesenej účastníkmi konania proti sudcovi okresného súdu). Dovolaním žalobkyne teda nie je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vydané v inštančnom postupe, ale rozhodnutie nadriadeného súdu o námietke zaujatosti v zmysle § 16 ods. 1 O.s.p. a takéto rozhodnutie nie je spôsobilým predmetom dovolania.

Keďže dovolanie môže byť podané len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, Občiansky súdny poriadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu iného než odvolacieho súdu. Nedostatok funkčnej príslušnosti súdu na prejednanie veci patriacej do právomoci súdov je pritom neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, so zreteľom na ktorý súd konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o dovolaní žalobkyne zastavil.

S súvislosti s rozhodovacou praxou senátu I. ÚS Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), ktorou odôvodnila prípustnosť dovolania žalobkyňa, najvyšší súd konštatuje, že predmetné rozhodnutia tohto senátu neboli ňou správne pochopené. Správne obsadenie súdu, resp. prejednanie a rozhodnutie vec i vylúčeným sudc om j e predmetom súdneho prieskumu na základe opravných prostriedkov v odvolacom (§ 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.) i v dovolacom konaní (§ 237 písm. g/ O.s.p.). Túto prípadnú vadu konania skúma inštančný súd (teda s úd rozhodujúci o odvolaní alebo dovolaní proti meritórnemu rozhodnutiu) z úradnej povinnosti. Súd rozhodujúci o opravnom prostriedku v inštančnom postupe pri posudzovaní, či konanie bolo zaťažené takouto vadou, nie je viazaný rozhodnutím nadriadeného súdu o námietke zaujatosti. Uznesenia ústavného súdu, na ktoré v dovolaní poukazovala žalobkyňa, treba preto interpretovať tak, že subsidiárna právomoc ústavného súdu na poskytnutie ochrany ústavnosti v konaní o ústavnej sťažnosti v týchto veciach (vo veciach žalobkyne) nebola daná, pretože sťažovateľka (žalobkyňa) má (bude mať) možnosť sa domáhať ochrany svojho základného práva na zákonného, resp. nestranného sudcu v konaní p r ed všeobecnými s údmi v inštančnom postupe, teda v rámci využitia riadnych opravných prostriedkov (proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa) alebo aj mimoriadnych opravných prostriedkov (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu).

Nedostatok podmienky dovolacieho konania spočívajúci v chýbajúcej funkčnej príslušnosti najvyššieho súdu rozhodovať o dovolaní proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým tento rozhodol o námietke zaujatosti ako nadriadený súd, predstavuje ustálenú judikatúru senátov občianskoprávneho kolégia (pozri napr. uznesenia z 27. novembra 2012 sp. zn. 1 Cdo 237/2012; z 28. novembra 2012 sp. zn. 2 Cdo 205/2012; zo 4. marca 2013 sp. zn. 3 Cdo 94/2013; z 26. februára 2013 sp. zn. 4 Cdo 316/2013, 4 Cdo 317/2013; z 28. mája 2013 sp. zn. 5 Cdo 176/2013; z 25. júla 2012 sp. zn. 6 Cdo 164/2012; alebo z 12. júna 2013 sp. zn. 7 Cdo 117/2013).

Žalobkyňa zavinila, že sa konanie o jej dovolaniach muselo zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť trovy týchto konaní žalovanej (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p., § 151 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 O.s.p.). Najvyšší súd nepriznal žalovanej náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na ich priznanie (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.