UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu W. bývajúceho vo S., proti žalovaným 1/ Všeobecnej úverovej banke, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, 2/ Dražbe a aukcii, s. r. o., so sídlom v Martine, Flámska 1, IČO: 36 751 642, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom v Martine, Jilemnického 4012/30, v mene a na účet ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Michal Gallo, 3/ Bytovej agentúre SK, s.r.o., so sídlom v Prešove, Levočská 2, IČO: 47 011 173, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 10 C 209/2015, o dovolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 22. novembra 2018 sp. zn. 9 Co 47/2018, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Prešov rozsudkom z 11. januára 2018 č. k. 10 C 209/2015-139 určil, že dobrovoľná dražba konaná dňa 23. marca 2015 o 13.00 hod. v O. na ulici T., ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou č. N 332/2015, NZ 9657/2015, NCRIs 9911/2015 JUDr. S. je neplatná. Žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo zaplateného súdneho poplatku, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Na základe zisteného skutkového stavu ako aj citovaných zákonných ustanovení, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, konštatoval, že v danom prípade došlo k porušeniu § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, keď za miesto konania dražby bola určená vzdialená obec (O.). Tým sa sťažila účasť dražiteľov z oblasti, z ktorej sa účasť dala očakávať (A. a okolie), čo nepochybne mohlo mať vplyv aj na dosiahnutý výťažok z dražby. Citované ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách bráni tomu, aby bolo za miesto dražby bežnej nehnuteľnosti (bytu alebo rodinného domu) určenej na každodenné bývanie a realizáciu ústavného práva na obydlie priemernej rodiny určená malá obec vzdialená niekoľko stoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa nachádza dražená nehnuteľnosť a určená bez akéhokoľvek zjavného a rozumne odôvodneného dôvodu, z ktorého by bolo zrejmé uľahčenie účasti na dražbe a naplnenie samotného ratio legis zákona o dobrovoľných dražbách. Pokiaľžalovaná 1/ poukázala na výhodnú polohu mesta O. tak pripomenul, že predmetom dobrovoľnej dražby mal byť rodinný dom, ktorý nepochybne slúži na bývanie. Uvedenej argumentácii svedčí aj záver Najvyššieho súdu SR vo veci z 24. októbra 2013 sp. zn. 4 Cdo 100/2012, ktorý je aplikovateľný aj na prejednávanú vec. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že ak ide o nehnuteľnosť určenú na bývanie, záujemcami budú spravidla osoby, pre ktoré je geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca, pričom sa dá predpokladať, že záujem o takúto nehnuteľnosť v určitej lokalite prejavia osoby bývajúce (pracujúce) v jej okolí. V danom prípade obec, v ktorej sa nachádza dražená nehnuteľnosť, je od obce, v ktorej sa konala sporná dražba, najkratšou dopravnou trasou vzdialená 200 km (z časového hľadiska to predstavuje cca 2 hodiny). Takéto určenie miesta dražby z hľadiska požiadavky, aby miesto dražby bolo určené tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe, nemožno považovať za zodpovedajúce ustanoveniu § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. Preto je potrebné konštatovať, že došlo k porušeniu tohto ustanovenia. Je povinnosťou dražobníka organizovať dražbu jednak na mieste, ktoré sa nachádza v regionálnej dostupnosti predmetu dražby, keďže možno očakávať, že práve znalosť miestnych pomerov, oboznámenie sa s predmetom dražby a transparentnosť vo vzťahu k potencionálnym záujemcom naviazaným regionálne na predmet dražby, povedie k stimulácii záujmu a tým aj vytvoreniu vhodných podmienok pre konkurenciu jednotlivých účastníkov dražby. Dražobník podľa názoru súdu prvej inštancie porušil pri organizovaní dražby uvedené ustanovenie tým, že za miesto konania dražby určil vzdialenú obec, čím sťažil účasť na dražbe dražiteľov z oblasti, z ktorej sa účasť dala očakávať. Takéto konanie nepochybne mohlo mať vplyv na dosiahnutý výťažok dražby a tým reálne aj na práva žalobcu. Aj takýmto konaním je naplnený predpoklad neplatnosti dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Preto považoval za nedôvodnú argumentáciu žalovaných, podľa ktorej všetkým potencionálnym záujemcom v rámci celého Slovenska bola umožnená účasť na dražbe. Ani ďalšie uvedené námietky nepovažoval za dôvodné. Napokon poukázal na to, aký subjekt bol vydražiteľom v danom prípade. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP.
2. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovaných rozsudkom z 22. novembra 2018 sp. zn. 9 Co 47/2018 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd sa stotožnil so správne zisteným skutkovým stavom a z neho vyvodeným správnym právnym záverom súdu prvej inštancie. Uviedol, že predmetom dražby bola nehnuteľnosť - rodinný dom, ktorý sa nachádza v zástavbe stojacich rodinných domov v obci S. t. j. v obci na okraji tretieho najväčšieho mesta na Slovensku a je nehnuteľnosťou určenou na bývanie. Súhlasil s názorom súdu prvej inštancie odkazujúcim na závery rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6 Co 108/2011 tak ako sú uvedené vo vzťahu k výkladu toho, kedy je miesto dražby určené tak, aby zodpovedalo zmyslu a úč elu § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. Poukázal tiež na závery najvyššieho súdu v rozsudku sp. zn. 4 Cdo 100/2012 z 24. októbra 2013, R 138/2014. V celom rozsahu sa stotožnil aj s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a obmedzil sa len na konštatovanie jeho správnosti, keď argumenty žalovaných nepovažoval za podstatné v tom zmysle, aby boli spôsobilé ovplyvniť správnosť záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP.
3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná 2/. Navrhla ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Dovolanie opierala o dovolacie dôvody podľa § 421 ods. 1 písm. c/ CSP, t. j. podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Poukázala na to, že krajský súd v odôvodnení rozsudku súhlasil s názorom prvoinštančného súdu vo vzťahu k výkladu toho, kedy je miesto dražby určené tak, aby zodpovedalo zmyslu a účelu § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách a poukázala pritom na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 100/2012 z 24. októbra 2013, ktorého právny záver následne citovala. Podľa jej názoru dražobník nijakým spôsobom neobmedzil účasť iných osôb na dražbe. Z dikcie zákona vyplýva, že miesto, dátum a čas dražby majú byť určené bez obmedzenia účasti iných osôb na dražbe. Zákon však neviaže takéto určenie na obec, okres alebo na určený obvod, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza. O. nie je tak významne vzdialený od miesta, kde sa dražená nehnuteľnosť nachádza (cca 200 km, čo predstavuje cestu autom približne 2 hodiny 15 minút). Ďalej poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 89/2017, v ktorom dovolateľ argumentovalneprimeranou vzdialenosťou miesta konania dražby od draženej nehnuteľnosti, t. j. obmedzením možnosti účasti na dražbe zo strany dražobníka a teda rozpor s § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko sa dražba nehnuteľností nachádzajúcich sa v Z. konala v meste O. vzdialenom cca 173 km. Najvyšší súd nevyslovil, že by určenie miesta konania dražby v mieste vzdialenom cca 173 km bolo možno považovať za rozpor s týmto ustanovením.
4. Žalobca a žalovaní 1/ a 3/ sa k dovolaniu nevyjadrili.
5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie nie je procesne prípustné.
6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.
7. Dovolateľka podala dovolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom podľa § 421 ods. 1 písm. c/ CSP.
8. V zmysle § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
9. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
11. V posudzovanej veci dovolateľka vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 421 ods. 1 písm. c/ CSP. Uvádza, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Ide pritom o otázku výkladu toho, kedy je miesto dražby určené tak, aby zodpovedalo zmyslu a účelu ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách.
12. Pre prípustnosť dovolania v zmysle citovaného ustanovenia je relevantná právna otázka, pri riešení ktorej sa v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyskytla nejednotnosť navonok prejavená v prijatí odlišných právnych názorov, t. j. ide o otázku, ktorú už dovolací súd riešil, avšak právne názory dovolacích senátov zostali nejednotné a neustálené (nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu).
13. Žalovaná 2/ pri tvrdení o rozdielnom riešení uvedenej otázky poukázala na rozsudok najvyššieho súdu z 24. októbra 2013 sp. zn. 4 Cdo 100/2012 podľa ktorého: „Ak ide o nehnuteľnosť určenú na bývanie, záujemcami budú spravidla osoby, pre ktoré je geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca, pričom sa dá predpokladať, že záujem o takúto nehnuteľnosť v určitej lokalite prejavia zväčša osoby bývajúce (pracujúce) v jej okolí. V danom prípade obec, v ktorej sa nachádzajú dražené nehnuteľnosti, je od obce, v ktorej sa konala sporná dražba, najkratšou dopravnou trasou vzdialená 329 km (z časového hľadiska predstavuje takmer štyri hodiny). Takéto určenie miesta dražby - z hľadiska požiadavky, aby miesto dražby bolo určené tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe - nemožno považovať za zodpovedajúce ustanoveniu § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z., preto je potrebné dať za pravdu odvolaciemu súdu aj v tom, že došlo k porušeniu uvedeného ustanovenia“.
14. Ďalej žalovaná 2/ poukázala na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 89/2017 z 22. júna 2017,v ktorom konaní dovolateľ argumentoval neprimeranou vzdialenosťou miesta konania dražby od draženej nehnuteľnosti a dovolací súd napriek tomu nevyslovil, že by určenie miesta konania dražby v mieste vzdialenom cca 173 km bolo možné považovať za rozpor s ustanovením § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. Dovolací súd však poukazuje na to, že z odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 89/2017 z 22. júna 2017 vyplýva, že Krajský súd v Trnave označeným rozsudkom potvrdil označený rozsudok Okresného súdu Senica, keď sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nedošlo k porušeniu § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, pretože miesto konania dražby nebolo určené v rozpore s uvedeným ustanovením a tiež so záverom, že dražobník nepochybil, keď pri určení ceny predmetu dražby vychádzal so záverov znaleckého posudku, pričom konštatoval, že žalovaní dôvodne poukázali na rozhodovaciu prax, podľa ktorej určenie ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. Proti rozsudku krajského súdu podali dovolanie žalobcovia, ktorého prípustnosť vyvodzovali z § 420 písm. f/ CSP a § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, pretože podľa nich v rozsudku absentovala dostatočná a presvedčivá argumentácia o tom, na základe akých dôkazov a na základe akých myšlienkových úvah dospel súd k záveru, že v tomto prípade došlo k splneniu povinnosti dražobníka zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby v súlade s § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. Pokiaľ išlo o prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP poukázali na to, že rozhodnutie súdu záviselo od vyriešenia aj právnej otázky (okrem otázky týkajúcej sa ceny draženej nehnuteľnosti), či je určenie neprimerane vzdialeného miesta konania dražby od draženej nehnuteľnosti zo strany dražobníka obmedzením možnosti účasti na dražbe v rozpore s § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. Dovolací súd pri skúmaní prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP dospel k záveru, že v tej časti odôvodnenia rozsudku, v ktorej sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou, že dražobník nezabezpečil ohodnotenie dražených nehnuteľností v súlade s § 12 zákona č. 527/2002 Z.z. nedal dostatočnú a presvedčivú odpoveď na všetky dôležité argumenty súvisiace s uvedenou odvolacou námietkou. Teda, že odvolací súd na túto konkrétnu, nie bezvýznamnú odvolaciu námietku, týkajúcu sa všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, nedal žiadnu odpoveď. Dospel potom k záveru, že v prejednávanom prípade došlo postupom odvolacieho súdu k naplneniu vady vyplývajúcej z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, ktorá spočíva v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k otázke týkajúcej sa ohodnotenia dražených nehnuteľností. Prípustnosťou dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP sa následne nezaoberal. Z toho vyplýva, že ani neskúmal správnosť alebo nesprávnosť odvolacím súdom vyriešenia otázky, či miesto konania dražby bolo určené tak, aby zodpovedalo zmyslu a účelu § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. Preto ani nemožno hovoriť o rozdielnej rozhodovacej praxi v tejto otázke. Napokon dovolací súd pre úplnosť poukazuje na to, že najvyšší súd v uznesení sp. zn. 8 Cdo 58/2018 z 5. júna 2019 dospel k záveru, podľa ktorého samotná vzdialenosť konania dražby od miesta draženej nehnuteľnosti nemusí byť vždy dôvodom vyslovenia neplatnosti dražby, ale dôvodom jej neplatnosti bude vždy vtedy, ak táto vzdialenosť viedla, prípadne spôsobila ohrozenie alebo porušenie práv dražbou dotknutých osôb, a to napr. tak, že im hoci len nepriamo znemožnila účasť na dobrovoľnej dražbe (t. j. ak táto vzdialenosť bola neprimeraná od draženej nehnuteľnosti). Za neprimeranú možno „bez ďalšieho“ považovať iba také miesto konania dražby, ak ním je v prípade dražby bežnej nehnuteľnosti (bytu alebo rodinného domu) určenej na každodenné bývanie, miesto vzdialené niekoľko stoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa dražená nehnuteľnosť nachádza (nie vzdialenosť do 100 km). Záver o neprimeranosti a nevhodnosti miesta konania dražby bude závisieť od posúdenia konkrétnych okolností toho-ktorého prípadu, vyhodnotením ktorých súd môže dospieť k tomu, že určenie miesta konania dražby skutočne spôsobilo, príp. mohlo spôsobiť sťaženie účasti dražiteľov (predovšetkým z blízkeho okolia, ak išlo o nehnuteľnosť určenú na bývanie) na dražbe.
15. S poukazom na uvedené dovolací súd uzatvára, že v dovolaní nastolená právna otázka nie je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Nedôvodná je teda argumentácia dovolateľky, ktorá tvrdí opak.
16. Z uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalovanej 2/ je neprípustné, preto jej dovolanie odmietol (§ 447 písm. c/ CSP).
17. Žalobca bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP), trovy dovolacieho konania mu však najvyšší súd nepriznal, nakoľko mu žiadne preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.
18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.