8 Cdo 27/2015

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa L., IČO: X., so sídlom v B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou C.., IČO: X., so sídlom v B., proti odporkyni M.,

bývajúcej v S., o zaplatenie 3,98 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 8 Ro 367/2013, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského

súdu v Košiciach z 30. septembra 2014 sp. zn. 1 Co 347/2014, takto

r o z h o d o l:

Dovolanie o d m i e t a.

Odporkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením z 15. januára 2014 č. k. 8 Ro 367/2013-16

uložil navrhovateľovi, aby do 3 dní zaplatil súdny poplatok 6,50 € v zmysle položky  

č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý je prílohou zákona  

č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).  

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Košiciach uznesením z 30. septembra 2014

sp. zn. 1 Co 347/2014 napadnuté uznesenie potvrdil (§ 219 O.s.p.). Podľa   jeho názoru

rozhodol prvostupňový súd správne. Bolo totiž na navrhovateľovi, aby preukázal, že návrh doručený súdu v roku 2013 je identický s návrhom, ktorý (ako tvrdí) podal v roku 2006;

navrhovateľ to ale nepreukázal. So zreteľom na to nemohlo dôjsť k preklúzii v zmysle § 13

zákona č. 71/1991 Zb.  

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie. Uviedol, že

v tejto veci podal návrh na začatie konania už v roku 2006. Keď súdy v obdobných prípadoch

odmietli v tom istom roku prijať jeho návrh podaný v elektronickej podobe, Ústavný súd

Slovenskej republiky označil ich postup za protiústavný prikázal im bezodkladne konať

a vychádzať z toho, že právne účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. V danom prípade to súd prvého stupňa nevzal na zreteľ. I keď navrhovateľovi

vznikla poplatková povinnosť v roku 2006 (§ 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb.)

a v roku 2013 nepodal žiadny nový návrh, súd ho vyzval na zaplatenie súdneho poplatku.

Prehliadol, že v roku 2013 mu nebolo možné vyrubiť súdny poplatok, lebo došlo k preklúzii

v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. Podľa názoru dovolateľa mu tým súdy v konaní

odňali možnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Žiadal preto napadnuté uznesenie a tiež ním potvrdené uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

2   8 Cdo 27/2015

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241   ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)

dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom

ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3 Cdo 268/2014,  

3 Cdo 436/2014, 3 Cdo 464/2014, 3 Cdo 494/2014, 8 Cdo 433/2014, 8 Cdo 423/2014,  

8 Cdo 421/2014, 8 Cdo 397/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli

vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b

ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že dovolanie navrhovateľa podľa § 237 a 239 O.s.p. prípustné nie je,

najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. februára 2015

  JUDr. Oľga Trnková, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková