UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej a členov senátu JUDr. Martina Vladika a JUDr. Oľgy Trnkovej, v spore žalobkyne R. C., bývajúcej v C., T. XX, zastúpenej advokátom JUDr. Vladimírom Kašubom, advokátom v Martine, Holubyho 51, proti žalovanej GERONT DSS s. r. o., so sídlom v Trnave, Tamaškovičova 17, IČO 36 686 409, za účasti vedľajších účastníkov na strane žalovanej: 1/ OTP Banka Slovensko, a. s., so sídlom v Bratislave, Štúrova 5, IČO 31 318 916, 2/ T. T., bývajúceho v J., D. XXXX/XX, 3/ C.. S. V., bývajúcej v C., P. XX/X, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 6C/26/2008, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 10. septembra 2014 sp. zn. 7Co/461/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a.
Žalovaná a OTP Banka Slovensko, a. s., T. T., C.. S. V., účastniaci sa v spore na strane žalovanej, majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Martin (v poradí druhým) rozsudkom z 12. mája 2010 č.k. 6C/26/2008 - 185 určil, že právny úkon - Zmluva o prevode vlastníctva bytu z 26. septembra 2007 uzavretá medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcou, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v Martine, katastrálne územie C., zapísané na LV č. XXXX a to bytu č. X, na prízemí obytného domu v C., ul. P., vchod č. XX, súp. č. XXXX, postavenom na pozemku s parc. č. XXXX/XX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu súp. č. XXXX a pozemku s parc. č. XXXX/XX vo výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria v podiele XXXX/XXXXX, je neplatný. Zároveň rozhodol o náhrade trov konania. Dospel k právnemu záveru, že medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorá je podľa ustanovení § 39 v spojení § 41a ods. 2 a § 49a Občianskeho zákonníka neplatná, nakoľko mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobkyňa bola pri uzatváraní zmluvy uvedená do omylu, keď namiesto zabezpečovacej zmluvy, ktorá mala obsahovať dohodu o spätnej kúpe, bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami kúpna zmluva. Dospel z záveru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ Občianskehosúdneho poriadku ( ďalej len „ OSP „ ), nakoľko požadovanému určeniu vyhovujúci rozsudok je záväzný (podľa § 159 ods. 2 OSP) pre obe strany sporu, ako aj pre vedľajších účastníkov OTP Banku Slovensko, a.s., T. T., C.. S. V., na ktorých postupnými zmluvnými prevodmi zo žalovanej prešlo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Okresný súd skonštatoval, že všetky prevody aj s povolenými vkladmi katastrom boli urobené podľa zákona č. 162/1995 Z.z. (ďalej katastrálny zákon) a zákona č. 99/1963 Zb. v znení do 15.10.2008. Vzhľadom k tomu, že v čase rozhodovania súdu bolo už účinné ustanovenie § 34 ods. 2 katastrálneho zákona v znení po 15.10.2008 a bol účinný § 159a OSP bolo možné vyznačiť príslušnou správou katastra právny stav po vyhlásení neplatnosti právneho úkonu, uzavrel okresný súd.
2. Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovanej a C.. S. V. v poradí druhým) rozsudkom z 19. januára 2011 sp. zn. 7 Co 281/2010 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol. U žalobkyne konštatoval nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podľa § 80 písm. c/ OSP, nakoľko poznámka vyznačená v katastre nehnuteľností o predmetnom súdnom konaní mohla byť záväzná len pre žalobkyňu a žalovanú.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalobkyne uznesením z 25. apríla 2012 sp. zn. 7Cdo/102/2011 rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyvodil právny záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane" založil na iných právnych záveroch v otázke vyriešenia procesnej prípustnosti žaloby podľa § 80 písm. c/ OSP ako súd prvej inštancie a žalobkyni preto bola odňatá možnosť namietať správnosť novo zaujatého právneho názoru na inštančne vyššom súde.
4. Krajský súd v Žiline (v poradí tretím) rozsudkom z 10. septembra 2014 sp. zn. 7 Co 281/2010 na odvolanie C.. S. V., rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol. Na základe zisteného skutkového stavu z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie ako aj doplneného dokazovania odvolacím súdom opätovne dospel k právnemu záveru, že žalobkyňa na požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu nemala naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ OSP. K zápisu poznámky do katastra nehnuteľností o začatí súdneho konania podľa § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona a § 159a OSP došlo jej vyznačením dňa 30.10.2008 pod č. P2-XXX/XXXX na list vlastníctva č. XXXX. Posledný povolený vklad k prevádzanej nehnuteľnosti (medzi T. T. a C.. S. V.) bol vyznačený katastrom nehnuteľností dňa 4.7.2008, teda ešte pred zápisom poznámky. Z tohto dôvodu by účinky právoplatného rozsudku o určení neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 159 ods. 2 a § 159a OSP nenastali, keďže rozsudok by nebol záväzný pre ďalších nadobúdateľov vlastníckeho práva predmetnej nehnuteľnosti, na základe ďalších prevodov, keďže títo nie sú stranami sporu a ani následne prevody vlastníckeho práva nie sú predmetom žaloby žalobkyne.
5. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa a navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil a potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z toho, že ide o zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu (§238 ods.1 OSP). Dovolanie odôvodnila tým, že rozhodnutie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ OSP) a rozhodnutie spočíva aj na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP). Poukázala na to, že odvolací súd tvrdí, že si osvojil právny názor dovolacieho súdu uvedený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17.6.2014 sp. zn. 7Cdo 146/2013 a že absencia naliehavého právneho záujmu vyplýva z toho, že k zápisu poznámky do katastra nehnuteľností došlo až na podklade písomnej žiadosti žalobkyne z 30.10.2008. Tvrdila, že odvolací súd sa riadil záväzným právnym názorom dovolacieho súdu „len zdanlivo", keď dovolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia uviedol: "prevod vlastníckeho práva s povoleným vkladom uvádza 4.7.2008 a možnosť zápisu poznámky (§ 159a OSP) len od 15.10.2008. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že dovolací súd vie, že poznámku do katastra nehnuteľností bolo možné zapísať až od 15.10.2008, no žiada vykonať dokazovanie o existencii zápisu k úkonom z obdobia pred 15.10.2008." Rozhodnutie odvolacieho súdu preto nerešpektoval právny názor dovolacieho súdu, namietala dovolateľka. Celá argumentácia odvolacieho súdu sa opiera o procesné ustanovenie § 159a OSP s poukazom na ust. § 80 písm. c/ OSP bez ohľadu na jeho zásadný význam k hmotnoprávnemupostaveniu žalobkyne. Dovolateľka zotrvala na tom, že v konaní bola preukázaná existencia jej hmotného práva. Dňa 15. októbra 2008 nadobudol účinnosť zákon č. 384/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok a ktorým dochádza aj k zmene zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností. Táto právna úprava ponúka riešenie, aby dotknuté osoby nemuseli vyvolávať ďalšie súdne konanie po úspešne ukončenom spore, prípadne rozširovať žalobu o nový predmet sporu a o ďalších žalovaných. Rozsudok v tomto konaní vydaný má potom právne účinky aj vo vzťahu k účastníkom týchto následných prevodov. Samotným pôsobením procesného práva, ktoré odvolací súd nesprávne právne posúdil, hmotné právo žalobkyne popreté nie je, uzavrela dovolateľka.
6. Žalovaná a T. T. sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadrili, OTP Banka Slovensko, a.s. a C.. S. V. považovali rozhodnutia odvolacieho súdu za správne.
7. Dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne nie je dôvodné.
9. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo možné dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (§ 236 ods. 1 OSP). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 OSP. Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k závažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 OSP.
10. Dovolanie žalobkyne smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ktorý má znaky rozsudkov, proti ktorým bolo dovolanie v zmysle § 238 OSP prípustné.
11. Dovolateľka procesné vady uvedené v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ OSP nenamietala a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.
12. Dovolateľka namietala, že konanie pred odvolacím súdom trpí inou vadou (§ 241 ods. 2 písm. b/ OSP ), vytýka nerešpektovanie právneho názoru dovolacieho súdu zaujatého v jeho zrušujúcom uznesení.
13. Inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ OSP), na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je aj procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 ods. 1 OSP nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Literatúra i doktrína sa zhodujú v tom, že,,inou vadou konania" (error inprocedendo) sa rozumie porušenie ustanovenia zákona upravujúce konanie od začiatku až do skončenia a ako príklady sa uvádzajú nezisťovanie skutočností podstatných pre rozhodnutie, porušenie ustanovení o vykonávaní jednotlivých dôkazov, nesprávne meritórne rozhodnutie namiesto odmietnutia alebo zastavenia konania, nesprávne vyhodnotenie určitej skutočnosti ako nespornej, prípadne všeobecne známej a na to nadväzujúce nevykonanie navrhnutého dôkazu alebo nedostatok predpísaných poučení. Dovolacím dôvodom je však takéto porušenie zákona len v prípade, ak bolo kauzálne pre nesprávne rozhodnutie vo veci. Kauzalita (t.j. príčinná súvislosť) musí byť konkrétna a preto nepostačuje len abstraktná spôsobilosť zistenej vady konania založiť nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.
14. Ustanovenie § 243d ods. 1 OSP (teraz obdobne § 455 CSP), ktoré zakotvuje povinnosť dovolaciehosúdu vysloviť vo svojom zrušujúcom rozhodnutí právny názor a záväznosť (viazanosť) súdu nižšej inštancie týmto právnym názorom tak pri posudzovaní otázok hmotného práva ako aj pri aplikácii procesných predpisov, je viesť súd nižšej inštancie, aby po zrušení a vrátení veci v ďalšom konaní neopakoval predchádzajúce nedostatky procesného alebo hmotnoprávneho charakteru. Súd nižšej inštancie je však viazaný len takým právnym názorom, ktorý bol skutočným základom zrušujúceho rozsudku dovolacieho súdu (m. m. R 68/1971, por. tiež rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. US 18/05 a rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/104/2001).
15. Z obsahu spisu je zrejmé, najvyšší súd uznesením zo 17.6.2014 sp. zn. 7Cdo/146/2013 rozsudok (v poradí druhý) odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia uviedol, že prípadné právoplatné rozhodnutie súdu vydané v tejto veci by bolo záväzné pre nových vlastníkov nehnuteľnosti s odkazom na ustanovenie § 159a O.s.p. v znení účinnom od 15. októbra 2008 len v prípade, že by v čase druhého a tretieho prevodu bola v katastri nehnuteľností vykonaná poznámka o začatí tohto súdneho konania. Len v tom prípade by správa katastra po právoplatnom rozhodnutí o neplatnosti (v poradí prvej) kúpnej zmluvy vyznačila stav pred právnym úkonom, ktorého neplatnosti sa žalobkyňa podanou žalobou v tomto konaní domáha. Výslovne uviedol, že obsah odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku nedáva odpoveď, či a prípadne kedy došlo k zápisu poznámky v katastri nehnuteľnosti a prípadne ako odvolací súd vyhodnotil právne účinky zápisu takejto poznámky vo vzťahu k jednotlivým (viacnásobným, ďalším) prevodom uskutočneným na základe kúpnej zmluvy z 21. novembra 2007 a na jej základe povoleného vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti 3. decembra 2007 a kúpnej zmluvy z 5. mája 2008 a na jej základe povoleného vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti 4. júla 2008. Zdôraznil, že rozsudok, ktorým súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti je listinou, na základe ktorej správa katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom (§ 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.), čo už samo osebe môže zakladať naliehavosť právneho záujmu (§ 80 písm. c/ O.s.p.) žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu. Existencia naliehavého právneho záujmu (§ 80 písm. c/ O.s.p.) v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu teda závisí od posúdenia účinkov právoplatného rozsudku o určení neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 159 ods. 2 a § 159a O.s.p., ktoré predurčuje to, či a prípadne kedy bola v katastri nehnuteľnosti vyznačená poznámka o začatí súdneho konania, i to, či a kedy došlo k zápisu ďalších prevodov nehnuteľnosti. Inak povedané zápis poznámky v katastri nehnuteľnosti má dopad na účinky rozhodnutia vydaného vo vzťahu k ďalším prevodom vlastníckeho práva, ku ktorým došlo v priebehu súdneho konania po vyznačení poznámky (porovnaj § 159 ods. 2 a § 159a O.s.p., § 34 ods. 2 katastrálneho zákona). Na základe uvedeného skonštatoval, že odvolací súd v naznačenom smere neposkytol náležitú odpoveď, dôsledne sa nevenoval skúmaniu právnych účinkov zápisu poznámky vo vzťahu k jednotlivým prevodom vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti, v uvedenej situácii je jeho záver o nedostatku naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. predčasný, a preto ho dovolací súd nemôže považovať za správny.
16. Z obsahu spisu plynie, že odvolací súd vo veci aj doplnil dokazovanie v otázke zápisu poznámky do katastra nehnuteľnosti. Námietka dovolateľky, že odvolací súd rešpektoval názor dovolacieho súdu len „zdanlivo", preto neobstojí. Odvolací súd závery vyjadrené v uznesení dovolacieho súdu rešpektoval a odstránil vytknutý nedostatok tým, že opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie po nariadení odvolacieho pojednávania, kde obe strany konania sa mali možnosť sa k doplnenému dokazovaniu vyjadriť. Konanie pred odvolacím súdom preto netrpí vadou podľa § 241 ods. 2 písm. b/ OSP.
17. Žalobkyňa ďalej namieta, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, keď žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c/ OSP ( teraz obdobne § 137 písm. c/ CSP ).
18. V danej veci sa žalobkyňa domáhala žalobou, aby súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou a to kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou z 26. septembra 2007, s povoleným vkladom do katastra nehnuteľností dňa 7. novembra 2007. V priebehu konania došlo k ďalším prevodom predmetnej nehnuteľnosti a v súčasnosti je ich vlastníčkou C.. S. V., na základe vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti dňa 4. júla 2008. Z vykonanéhodokazovania odvolací súd zistil, že návrh na zápis poznámky v katastri nehnuteľností o začatí súdneho konania (§ 34 ods. 2 katastrálneho zákona) bol podaný až 31. októbra 2008.
19. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní (§ 159a OSP v znení účinnom od 15. októbra 2008. (obdobne teraz § 228 ods. 2 CSP).
19a. Zákon č. 384/2008 Z.z. ktorým sa zmenil a doplnil o.i. Občiansky súdny poriadok a katastrálny zákon zaviedol ochranný mechanizmus proti účelovým opakovaným prevodom nehnuteľností v snahe komplikovať súdny proces a faktické vrátenie nehnuteľnosti (restitutio in integrum). Právna úprava mala na zreteli stav, keď nie je vždy možné podať žalobu o určenie vlastníckeho práva. Ak napr. pri inak platnom dojednaní zabezpečovacieho prevodu práva ale jeho nezákonnom výkone došlo k ďalším prevodom vlastníctva. Práva nadobúdateľa nie sú dotknuté, pretože ide len o informatívnu poznámku a v prípade záujmu môže intervenovať v súdnom konaní, či už ako hlavný alebo vedľajší účastník (intervenient podľa súčasného právneho stavu). Uvedená právna úprava nebráni platnému nadobudnutiu vlastníckeho práva, ak bol prevodca oprávnený predmet prevodu previesť. Poskytla však riešenie, aby dotknuté osoby nemuseli vyvolávať ďalšie súdne konanie po úspešne ukončenom spore, prípadne rozširovať žalobu o nový predmet sporu a o ďalších žalovaných. Žalobcovi sa umožnilo s prehľadom podať žalobu proti účastníkom napadnutého právneho úkonu, prípadne viacerých právnych úkonov, ak došlo k opakovaným prevodom. Po podaní žaloby môže v ten istý deň navrhnúť poznámku s doložením žaloby potvrdenej v podateľni súdu a ďalšie prevody po zápise poznámky mu už nesťažia procesnú situáciu a zjednodušia mu navrátenie veci do predošlého stavu vrátane zosúladenia formálneho stavu v katastri so stavom skutočným.
20. Z uvedeného plynie, že uvedená právna úprava (§ 159 a OSP, teraz obdobne § 228 CSP a § 34 ods.2 katastrálneho zákona) umožňuje, aby v dôsledku ďalších zmien práv k nehnuteľnosti, ku ktorým dôjde počas súdneho konania, nebolo nutné meniť žalobu (napádaním ďalších právnych úkonov a rozširovaním okruhu pasívne legitimovaných účastníkov konania); výrok právoplatného rozsudku o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou je v takom prípade záväzným nielen pre účastníkov konania, ale aj pre osoby neoznačené v rozsudku, ktoré nadobudli vecné právo k tejto nehnuteľnosti od žalovaného po začatí súdneho konania, pokiaľ právna zmena bola prevedená po zápise poznámky o začatí súdneho konania v katastri nehnuteľnosti.
21. Vyššie uvedené prevody predmetných nehnuteľností boli vykonané v čase, keď v katastri nehnuteľností nebola zapísaná poznámka týkajúca sa súdneho konania v prejednávanej veci, teda súdneho konania týkajúceho sa určenia neplatnosti zmluvy o prevode predmetných nehnuteľností medzi žalobkyňou a žalovanou.
22. Vyššie uvedené znenia zákona, ktoré platili aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu v predmetnej veci, umožňujú vykonanie zápisu stavu vlastníckych práv k takejto nehnuteľnosti pred právnym úkonom alebo dobrovoľnou dražbou, ktoré boli vyhlásené za neplatné (za situácie, že právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou) len vtedy, ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Záväznosť tejto právnej zmeny pre ďalšie osoby, ktorých sa táto zmena týka, môže však nastať v zmysle § 159a OSP (obdobne teraz § 228 CSP) len vtedy, ak v katastri nehnuteľností bol vykonaný zápis poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní, v ktorom sa rieši otázka neplatnosti pôvodného právneho úkonu. V tomto smere odvolací súd správne zistil, že takáto situácia v prejednávanej veci nenastala, nakoľko kataster nehnuteľností vykonal zápis poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní týkajúcom sa neplatnosti predmetného prevodu nehnuteľností až na základe návrhu právneho zástupcu žalobkyne z 30. 10.2008. V závislosti od toho odvolací súd správne uzavrel, že žalobkyňa nedisponuje naliehavým právnym záujmom na určenie neplatnosti tohto právneho úkonu - prevodu predmetných nehnuteľností za situácie, že tieto boli prevedené (a to opakovane) aj na ďalšieosoby pred zápisom poznámky t.j. OTP Banku Slovensko, a.s., T. T., C.. S. V., ktoré sa síce účastnia v spore, ale ako vedľajší účastníci na strane žalovanej, nie účastníci konania a predmetom konania nie sú ďalšie scudzovacie úkony týkajúce sa predmetnej nehnuteľnosti.
23. Za týchto okolností možno konštatovať, že rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne. Keďže sa nezistili ani vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť, dovolací súd postupom podľa § 448 dovolanie žalobkyne zamietol.
24. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP v nadväznosti na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.