8Cdo/24/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Orange Slovensko, a. s., IČO: 35 697 270, so sídlom v Bratislave, Metodova 8, zastúpeného advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol. s. r. o., so sídlom v Bratislave, Dr. Vladimíra Clementisa 10 proti žalovanému Mgr. Ing. C., bývajúcemu v M., o zaplatenie 228,53 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 6C/32/2013, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. októbra 2019, sp. zn. 7Co/224/2019, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a. Žalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Pezinok (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 28. augusta 2019, č. k. 6C/32/2013-228 žiadosť žalovaného o odpustenie zmeškania lehoty na podanie dovolania zamietol.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného uznesením z 30. októbra 2019, sp. zn. 7Co/224/2019 odvolanie žalovaného ako neprípustné podľa § 386 písm. c/ C. s. p. odmietol.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnil § 420 písm. f/ C. s. p. V dovolaní uviedol, že vada napadnutého rozhodnutia spočíva v tom, že odvolací súd v rozpore s požiadavkou na spravodlivé súdne konanie a prístup k súdu svojvoľne odmietol odvolanie žalovaného proti krajne a účelovo vydanému arbitrárnemu uzneseniu súdu prvej inštancie. Namietal, že súdy nižšej inštancie pristúpili k danej veci príliš formalisticky a tendenčne, v nesúlade s garanciami, ktoré žalovanému poskytuje čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nesúlade so zárukami podľa čl. 46 ods. 1, ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, nesúlade s čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čo malo v konečnom dôsledku za následok odňatie možnosti žalovanému riadne konať pred súdom, porušenie jeho práva na „FAIR TRIAL“, porušenie jeho práva na súdnu a inúprávnu ochranu, znemožnenie žalovanému prístup k dovolaciemu súdu, o to viac, že sa jedná o spotrebiteľský spor, v ktorom je žalovaný slabšou stranou.

4. Žalobkyňa sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

6. V zmysle § 419 C. s. p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 C. s. p.

7. V zmysle § 420 C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak; a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Dovolanie prípustné podľa § 420 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).

9. V danom prípade dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania, t. j. či boli splnené podmienky stanovené zákonom pre vecné prejednanie dovolania.

10. V civilnom sporovom poriadku sú jednotlivé podmienky prípustnosti dovolania upravené nasledovne: v ustanoveniach § 420 až § 423 je upravený prípustný predmet, v ustanovení § 427 je stanovená lehota na podanie dovolania, v ustanovení § 428 sú stanovené náležitosti dovolania a v ustanovení § 424 až § 426 sú upravené osoby, ktoré sú oprávnené podať dovolanie.

11. Dovolací súd zistil, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C. s. p.) strana sporu (§ 429 ods. 2 písm. a/ C. s. p.), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolaním, ktoré spĺňa náležitosti stanovené zákonom (§ 428 C. s. p.) žalovaný napáda uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd odvolanie žalovaného ako neprípustné odmietol.

12. Dovolací súd posudzoval v prvom rade prípustnosť dovolania vyvodzovanú dovolateľom z § 420 písm. f/ C. s. p.

13. Dovolací súd pri posudzovaní prípustnosti dovolania dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné a je potrebné ho odmietnuť.

14. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 C. s. p., je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (k tomu viď R 19/2017). Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSPirelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

15. V danom prípade žalovaný podal dovolanie proti uzneseniu, ktorým odvolací súd odmietol rozhodnutie súdu prvej inštancie, týkajúcej sa žiadosti o odpustenie lehoty na podanie dovolania. Dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedené uvádza, že rozhodnutie o žiadosti o odpustenie lehoty na podanie dovolania nie je rozhodnutím súdu vo veci samej (o veci vymedzenej žalobou) a ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.

16. Dovolací súd preto procesne neprípustné dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ C. s. p., bez skúmania, či v konaní došlo k namietanej procesnej nesprávnosti.

17. Dovolací súd uvádza, že ak by aj rozhodnutie odvolacieho súdu bolo rozhodnutím vo veci samej, prípadne rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, a teda dovolací súd by pristúpil k skúmaniu, či v konaní došlo k vade podľa § 420 písm. f/ C. s. p., dovolací dôvod namietaný žalovaným by bol uplatnený neopodstatnene.

18. V preskúmavanej veci je z obsahu súdneho spisu zrejmé, že odvolací súd správne rozhodol o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie o odpustení zmeškania lehoty na podanie dovolania podľa § 386 písm. c/ C. s. p., keď ho ako neprípustné odmietol, nakoľko napadnuté uznesenie nepatrí medzi taxatívne uvedené uznesenia podľa § 357 C. s. p., proti ktorým je prípustné odvolanie.

19. Odvolací súd odmietnutím odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie o žiadosti žalovaného o odpustenie zmeškania lehoty na podanie dovolania neznemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a žalovaný neopodstatnene uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p.

20. Dovolací súd ďalej nad rámec uvádza, že dovolací súd uznesením zo 16. decembra 2019, sp. zn. 8Cdo/286/2019 dovolanie žalovaného ako oneskorene podané odmietol; preto by aj prípadné zrušenie uznesení súdov nižšej inštancie, tak ako to v predmetnom dovolaní navrhoval žalovaný, bolo bez zásadného právneho významu. Dovolateľ sa podaným dovolaním domáha revízie ukončeného dovolacieho konania, čo nie je možné. V takýchto prípadoch je možná len ústavná sťažnosť.

21. Žalobkyňa v dovolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. 1 C. s. p.), trovy dovolacieho konania jej však najvyšší súd nepriznal, nakoľko jej žiadne preukázateľné nevznikli.

22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.