8Cdo/23/2023

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne M.. C. A., narodenej X. V. XXXX, O., zastúpenej advokátom JUDr. Milanom Ficekom, Bratislava, Žilinská 14, proti žalovaným 1/ Slovenská sporiteľňa a. s., Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, 2/ HeyPay, s. r. o., Bratislava, Mostová 2, IČO: 44 842 414, 3/ Rebix, s. r. o., Hlboké nad Váhom 117, IČO: 51 757 869, o určenie neplatnosti dražby, vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 8C/36/2021, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. februára 2023 sp. zn. 11Co/75/2022, takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. februára 2023 sp. zn. 11Co/75/2022 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) napadnutým uznesením podľa § 386 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) odmietol odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“ resp. „prvoinštančný súd“) z 12. októbra 2021 č. k. 8C/36/2021-69, ktorým odmietol podanie žalobkyne, ktoré podľa obsahu mohlo byť podaním vo veci samej, ako oneskorene podané (výrok I.); žalovaným 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok II.).

1.1. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že po posúdení obsahu podania žalobkyne dospel k záveru, že je neúplné a nezrozumiteľné. Z uvedeného dôvodu žalobkyňu postupom podľa ustanovenia § 129 ods.1 CSP vyzval na opravu a doplnenie podania, zároveň ju poučil o následkoch nedoplnenia, resp. neopravenia podania. Nedostatky podania prvoinštančný súd videl v neopísaní rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich uplatnený nárok. Opísanie rozhodujúcich skutočnosti je spolu so žalobným návrhom záväzné, súd ho nemôže prekročiť; žalobným návrhom sa rozumie spresnenie všeobecnej náležitosti podania.

1.2. Žalobkyňa ani po výzve súdu svoje podanie nedoplnila a ani neopravila spôsobom uvedeným vo výzve; ani v doplnení návrhu (žaloby) neuviedla rozhodujúce skutočnosti, pre ktoré svoje podania súdu doručila. Poukázala len na skutočnosť, že v závislosti od procesnej situácie môže dochádzať k presunubremena tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného. „Tri vzájomne sa ovplyvňujúce skutočnosti“, na ktoré vo svojom podaní poukazovala, nešpecifikovala a v doplnení návrhu neuviedla ani dôvod žaloby. Súd prvej inštancie tak posudzoval podanie žalobkyne podľa obsahu; text podania bol však len prezentáciou článku 20 Ústavy Slovenskej republiky s rozsiahlym výkladom vlastníckeho práva a princípov demokratického a právneho štátu a len odkazovalo na vybrané rozhodnutia vyšších súdnych autorít. Na základe uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že podanie žalobkyne neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať. Po právnej stránke aplikoval na vec ustanovenia § 127 ods. 1, § 129 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 132 ods. 1, ods. 2, ods. 3 CSP; ustanovenie § 27 ods.2 zákona č.527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov.

2. Odvolací súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že pred vecným preskúmaním dôvodov odvolania preskúmal včasnosť žalobkyňou podaného odvolania, predloženého na rozhodnutie, ako jednu z procesných podmienok odvolacieho konania, pričom dospel k záveru, že je oneskorene podané.

2.1. Odvolací súd vychádzal z toho, že odvolaním napadnuté uznesenie súd prvej inštancie žalobkyni doručoval (deň odoslania 19. októbra 2021) na adresu uvedenú v žalobe (návrhu). Podľa informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu zásielka nebola listinne doručená z dôvodu, že adresátka si „zásielku neprevzala v odbernej lehote“. Žalobkyňa prostredníctvom emailovej správy zo dňa 15. novembra 2021 požiadala o opätovné doručenie zásielky, ktorá jej nebola doručená pravdepodobne pre technickú chybu na dodacej pošte; opätovné doručenie zásielky urgovala emailovou správou zo dňa 19. novembra 2021. Z obsahu spisu bola zrejmá informácia o úradnej zásielke podacie číslo A. podľa ktorej uvedená zásielka bola podaná na pošte dňa 20. októbra 2021, toho istého dňa bola „v preprave“, prevzatá bola na doručenie dňa 22. októbra 2021. Zároveň je uvedené (dňa 22. októbra 2021), že „adresát je neznámy“; z uvedeného dôvodu bola dňa 22. októbra 2021 uložená na pošte O. a dňa 10. novembra 2021 je vyznačené - neprevzatá v odbernej lehote - odoslaná späť. Následne v súdnom spise zákonná sudkyňa dala pokyn k doručeniu napadnutého uznesenia žalobkyni na adresu - mesto O. s tým, že žalobkyni súd prvej inštancie mailovou správou oznamoval, že jej (opätovne) doručuje žiadané uznesenie. Zásielka bola daná na expedovanie dňa 2. decembra 2021 na adresu „C. A., M. O., Ž.G. XXX/X, O.“. Z podacieho hárku vyplýva, že reálne bola expedovaná dňa 6. decembra 2021 (podaná na pošte L.); na pošte O. bola uložená dňa 8. decembra 2021. Súdu prvej inštancie bola vrátená dňa 29. decembra 2021 s poznámkou „adresát neprevzal v odbernej lehote“. Z uvedeného dôvodu prvoinštančný súd vyznačil na napadnutom uznesením právoplatnosť dňom 14. januára 2022 a žalobkyni prostredníctvom emailovej správy oznámil, že napadnuté uznesenie doručoval postupom podľa ustanovenia § 106 ods.1 písm. a) a § 111 ods. 3 CSP s tým, že vec je právoplatne skončená a súd na ďalšiu emailovú komunikáciu zo strany žalobkyne reagovať nemôže. Oznámenie žalobkyni doručoval na adresu M. O., Ž. XXX/X, O., zásielka bola vrátená s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.

2.2. Dňa 16. júna 2022 žiadalo Centrum právnej pomoci, kancelária Rimavská Sobota, súd prvej inštancie o poskytnutie súčinnosti v nadväznosti na žiadosť žalobkyne o poskytnutie právnej pomoci. Predmetná súčinnosť bola Okresným súdom Lučenec poskytnutá. Dňa 6. júla 2022 žalobkyňa nahliadla do súdneho spisu a vlastným technickým zariadením si vyhotovila fotokópie čísla listov 1-61 a následne podala odvolanie.

2.3. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že odvolanie žalobkyňa podala dňa 10. októbra 2022 (podané na poštovú prepravu), doručené súdu prvej inštancie bolo dňa 12. októbra 2022. Posudzujúc včasnosť podania odvolania podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku (§ 362 ods.1 CSP v spojení s§ 121 ods. 2, 4 CSP) konštatoval, že lehota na podanie odvolania začala žalobkyni plynúť 30. decembra 2021, koniec lehoty na podanie odvolania pripadol na piatok 13. januára 2022; nešlo o deň pracovného pokoja. Ak žalobkyňa podala odvolanie až dňa 10. októbra 2022, bolo nepochybné, že odvolanie podala oneskorene.

2.4. Reagujúc na procesné námietky odvolací súd uviedol, že už súd prvej inštancie nepovažovalzásielku s napadnutým uznesením expedovanú dňa 19. októbra 2021 za riadne doručenú, inak by nebol žiaden dôvod (bez ohľadu na žiadosť žalobkyne o opätovné doručenie) úradnú zásielku opätovne doručovať. Z predloženej listiny o sledovaní úradnej zásielky pre súd prvej inštancie vyplynula podstatná informácia o tom, že adresát doručovanej zásielky je neznámy. Ak súd prvej inštancie zistiac potrebu opätovného doručovania zásielky aktuálnu adresu žalobkyne zisťoval v registri obyvateľov, nebolo možné jeho postupu nič vytknúť. Pri doručovaní súd totiž postupuje podľa ustanovenia § 106 ods. 1 CSP, v prípade fyzickej osoby zásielku doručuje na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky (ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie).

2.5. Pokiaľ odvolateľka tvrdila, že adresu na doručovanie uviedla už v žalobe (návrhu) tak, s touto argumentáciou sa odvolací súd nestotožnil. Žalobkyňa v žalobe uviedla adresu „A. XXX/XX, O.“ a táto v čase podania žaloby bola totožná s jej adresou evidovanou v registri obyvateľov; inú adresu na doručovanie v žalobe neuviedla. Dôvod, pre ktorý bolo potrebné pri opätovnom doručení overiť adresu žalobkyne v registri obyvateľov bola skutočnosť, že adresát doručovanej zásielky bol neznámy. Až po podaní žaloby došlo k zmene evidovaného bydliska žalobkyne v registri obyvateľov. Žalobkyňa ani nepoprela, že v čase doručovania úradnej zásielky mala v registri evidovanú adresu Mesto O.. Namietala, že súd prvej inštancie ju síce o doručovaní zásielky informoval emailovou správou, v ktorej však neuviedol, na akú adresu jej úradnú zásielku opätovne doručuje. Odvolací súd ale mal za to, že povinnosť informovať o adrese, na ktorú sa zásielka doručuje podľa procesného predpisu pre súd nevyplýva; súd je povinný zásielku doručiť na adresu na doručovanie vyplývajúcu z ustanovenia § 106 CSP. Ak takto súd prvej inštancie postupoval, jeho postup nebol nesprávny. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že iné zásielky vo vzťahu k podaným sťažnostiam, resp. z iného súdu v inej veci boli žalobkyni na adrese „A. XXX/XX, O.“ doručené; uvedené doručovanie a jeho správnosť odvolací súd ani preskúmavať nemohol.

2.6. Pokiaľ odvolateľka tvrdila, že svoju adresu súdu prvej inštancie uviedla aj v mailových správach zo dňa 15. novembra 2021, 19. novembra 2021 a v liste zo dňa 29. novembra 2021 odvolací súd uviedol, že išlo o adresu, na ktorej bol podľa sledovania zásielok na č. l. 76 spisu „adresát neznámy“. Navyše, v predmetných mailoch žalobkyňa nežiadala, aby jej súd na uvedenú adresu (A. XXX/XX, XXX XX O. - pozn. dovolacieho súdu) zásielky aj doručoval. Odvolacia argumentácia žalobkyne vo vzťahu k doručovaniu súdnej zásielky s napadnutým rozhodnutím nebola preto dôvodná. Ak súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 111 ods. 3 CSP považoval písomnosť dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, nemožno jeho postupu nič vytknúť, a to aj v prípade, ak sa žalobkyňa o tejto skutočnosti nedozvedela.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) podala dovolanie prípustnosť ktorého odôvodňovala ustanovením § 420 písm. f) CSP t. j. tým, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konkrétne namietala nesprávny procesný postup súdov nižších inštancií pri doručovaní uznesenia o odmietnutí podania súdom prvej inštancie, ako aj následné odmietnutie odvolania ako oneskorene podaného. V prvom prípade pri doručovaní uznesenia o odmietnutí podania súdy oboch inštancií nereflektovali zjavne rozporné informácie z pošty, nesprávny postup doručovania poštovým podnikom a ani žalobkyňou namietané nedodržanie úložnej lehoty 18 dní pri pôvodne doručovanej zásielke obsahujúcej uznesenie o odmietnutí podania (zásielka s podacím číslom A.). Je vylúčené, aby sa zásielka zároveň vrátila súdu z dôvodu "adresát neznámy" a tiež z dôvodu "neprevzatá v odbernej lehote" (navzájom sa to vylučuje). Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že nemožno pričítať na ťarchu strany v sporovom konaní to, že neúčinné doručenie písomnosti zo súdu zapríčinila chyba na strane poštového podniku a následný nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že si v riadne označenej schránke na adrese A. XXX/XX, XXX XX O. našla písomnosť - výzvu z pošty týkajúcu sa spornej zásielky (zásielka s podacím číslom A.), na ktorej bolo uvedené, že druhý pokus doručenia sa vykoná 25. októbra 2021. Pritom ak aj tento druhý avizovaný pokus doručovania zlyhal, resp. žalobkyňa nebola zastihnutá tak malo nastať uloženie zásielky na pošte v trvaní 18 dní odbernej lehoty; tzn. úložná lehota sa mala správne počítať od 26. októbra 2021, čo jenasledujúci deň po opakovanom doručovaní a končiť mala po správnosti dňom 12. novembra 2021. Konajúce súdy teda rozhodne nepostupovali správne, ak vychádzali z toho, že zásielka sa vrátila z dôvodu "adresát neznámy", pretože v takom prípade by sa žiadne uloženie zásielky na pošte nerealizovalo. Z uvedených dôvodov žalobkyňa Najvyšší súd Slovenskej republiky žiadala, aby napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ako súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaní 1/ a 2/ v podaných vyjadreniach k dovolaniu žalobkyne označili napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie za zákonné, správne, výstižne a presvedčivo odôvodnené. Žiadali Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby podané dovolanie odmietol resp. zamietol.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je prípustné a tiež dôvodné; v dôsledku jeho účinku dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP).

6. Právo na prístup k dovolaciemu súdu nie je absolútne. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok a tejto jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti, prísne regulovanej Civilným sporovým poriadkom. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa, pričom prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.

7. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

10. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu do práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom.Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).

11. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3 Cdo 41/2017, 3 Cdo 214/2017, 8 Cdo 5/2017, 8 Cdo 73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľky, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jej práva na spravodlivý proces.

12. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

13. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý proces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019).

14. Pojem,,procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda proces prejednania sporu znemožňujúci strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaci možnosti jej aktívnej účasti na konaní (R 129/1999, rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu.,,Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

15. Vo vzťahu k namietanej vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP dovolateľka namietala porušenie jej procesných práv spočívajúcich v nesprávnom postupe súdov nižších inštancií pri doručovaní uznesenia o odmietnutí podania, ako aj v odmietnutí odvolania ako oneskorene podaného.

16. Z obsahu preskúmavaného spisu dovolací súd zistil, že žaloba žalobkyne o určenie neplatnosti dražby bola na súde prvej inštancie podaná dňa 31. augusta 2021. V tom čase mala žalobkyňa ako adresu trvalého pobytu uvedenú v evidencii obyvateľstva „A. XXX/XX, XXX XX O.“, a to až do 27. septembra 2021. Na uvedenú adresu aj prvoinštačný súd doručil žalobkyni výzvu na odstránenie vád podania z 08. septembra 2021 a súčasne ju poučil ako má vady opraviť a podanie doplniť (č. l. 52 spisu). Na výzvu súdu z 08. septembra 2021 žalobkyňa reagovala podaním zo dňa 27. septembra 2021, podľa názoru súd prvej inštancie však vady podania neodstránila preto jej podanie odmietol dňa 12. októbra 2021.

16.1 Podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registriobyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca. S poukazom na citované znenie CSP (§ 106 ods. 1 písm. a) CSP) upravujúce doručovanie písomností prvoinštančný súd žalobkyni doručoval uznesenie z 12. októbra 2021 č. k. 8C/36/2021-69, ktorým odmietol jej podanie, ktoré podľa obsahu mohlo byť podaním vo veci samej, na adresu „A. XXX/XX, XXX XX. O.“ (uvedenú v žalobe), avšak podľa jeho zistení dňa 27. septembra 2021 (teda pred vydaním uznesenia súdu prvej inštancie) žalobkyni na adrese „A. XXX/XX, XXX XX O.“ zrušil vydražiteľ - žalovaný 3/ trvalý pobyt. Z obsahu spisu vyplýva, že úradná zásielka - uznesenie z 12. októbra 2021 č. k. 8C/36/2021-69 - mala podacie číslo A. a na poštovú prepravu bola odovzdaná dňa 20. októbra 2021, toho istého dňa bola „v preprave“, prevzatá bola na doručenie dňa 22. októbra 2021. Na predmetnej zásielke (č. l. 76 spisu) je uvedené dňa 22. októbra 2021 „adresát neznámy“; z uvedeného dôvodu bola dňa 22. októbra 2021 uložená na pošte O. a dňa 10. novembra 2021 je vyznačené - „neprevzatá v odbernej lehote - odoslaná späť“. Podľa obsahu spisu (č. l. 74 spisu) žalobkyňa prostredníctvo emailovej správy zo dňa 15. novembra 2021 požiadala o opätovné doručenie zásielky s podacím číslom A., ktorá jej „nebola doručená pravdepodobne pre technickú chybu na dodacej pošte“. Opätovné doručenie zásielky urgovala emailovou správou zo dňa 19. novembra 2021 (č. l. 84 spisu) a písomným podaním zo dňa 29. novembra 2021 (č. l. 78 spisu). Na všetkých podaniach žalobkyňa uviedla adresu „A. XXX/XX, XXX XX O.“. Následne vo veci konajúca sudkyňa dala pokyn dňa 23. novembra 2021 k doručeniu uznesenia súdu prvej inštancie žalobkyni na inú adresu, a to „mesto O.“ s tým, že žalobkyni súd prvej inštancie mailovou správou oznamoval, že jej (opätovne) doručuje predmetné uznesenie. Zásielka bola daná na expedovanie dňa 2. decembra 2021 na adresu „C. A., M. O., Ž.G. XXX/X, O.“. Z podania na č. l. 92 vyplýva, že malo ísť o „o adresu aktuálneho pobytu evidovanú v Registri obyvateľov“. Z podacieho hárku vyplýva, že táto - druhá zásielka bola expedovaná dňa 6. decembra 2021 (podaná na pošte L.); na pošte O. bola uložená dňa 8. decembra 2021. Súdu prvej inštancie bola vrátená dňa 29. decembra 2021 s poznámkou „adresát neprevzal v odbernej lehote“. Z uvedeného dôvodu prvoinštančný súd vyznačil na uznesení zo dňa 12. októbra 2021 právoplatnosť dňom 14. januára 2022 a žalobkyni prostredníctvom emailovej správy oznámil, že napadnuté uznesenie doručoval postupom podľa ustanovenia § 106 ods.1 písm. a) a § 111 ods. 3 CSP s tým, že vec je právoplatne skončená a súd na ďalšiu emailovú komunikáciu zo strany žalobkyne reagovať nemôže (č. l. 97 spisu). Oznámenie žalobkyni doručoval na adresu Mesto O., zásielka bola vrátená s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. 17. Žalobkyňa namietala, že zásielka s podacím číslom A. obsahujúca odmietnutie podania vo veci samej nebola zo strany pošty doručovaná správne (v ktorom smere pomerne aj obšírne argumentovala chronologicky uvedením údajov o sledovaní zásielky) a aj v súčasnosti evidované záznamy o tejto zásielke nie sú v aplikácii sledovanie zásielok správne. Ďalej tvrdila, že následne nebol správny ani postup súdu prvej inštancie, ktorý jednak vychádzal z nesprávneho údaja "adresát neznámy", v dôsledku čoho vykonal nesprávnu lustráciu v registri obyvateľov namiesto toho, aby dal pokyn na opakované doručovanie na tú istú adresu. Pošta pochybila aj v tom smere, že nedodržala úložnú lehotu 18 dní. K predmetnej dovolacej argumentácii žalobkyne dovolací súd uvádza, že z dôvodov napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd považoval až druhé doručovanie uznesenia súdu prvej inštancie za zákonné, a to na adresu „J. XXX/X, XXX XX O.“ (ide o adresu Mesta O. - pozn. dovolacieho súdu). Z uvedeného by potom malo vyplývať, že žalobkyňa mala (znova) čas od 06. decembra 2021 do 13. januára 2022 (deň uplynutia lehoty na podanie odvolania po vrátení zásielky podľa § 111 ods. 3 CSP - 38 dní) aby mohla využiť svoje procesné práva a podať odvolanie. Napriek uvedenému však dovolací súd dospel k záveru, že vzhľadom k zmene adresy žalobkyne evidovanej v Registri obyvateľov Slovenskej republiky („A. XXX/XX, XXX XX O.“ na „Mesto O.“) a predovšetkým tomu, že k tejto zmene došlo „nedobrovoľne“, teda nie zo strany žalobkyne mal súd prvej inštancie venovať zvýšenú pozornosť riadnemu doručovaniu súdnej zásielky, obzvlášť takej, ktorá obsahovala odmietnutie podania, teda rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Súd prvej inštancie aj vytvoril žalobkyni dostatočný časový priestor, aby uviedla adresu na ktorú jej má doručiť písomnosť, avšak nepostrehol, že žalobkyňa stále trvala na doručení na adresu „A.Á. XXX/XX, XXX XX O.“. Túto adresu opakovane uvádzala vo svojich podaniach (vrátane e-mailových správ). Neobstojí preto argumentácia odvolacieho súdu, že na uvedenú adresu nežiadala zaslať písomnosť súdu resp. že podľa sledovania zásielok je na uvedenej adrese „adresát neznámy“, ktorá skutočnosť bola zrejme zmätočne spôsobená poštou. Navyše obsahom spisu je aj „úradný záznam“ zo dňa 22. januára 2022 obsahujúci správu, že správnou adresou nadoručovanie žalobkyni je „A.P. XXX/XX, XXX XX O. - tu doručovať“. Takisto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a odpovede na sťažnosti bolo/boli žalobkyne doručované na uvedenú adresu. Za daného procesného stavu sa dovolací súd stotožnil s dovolacími námietkami žalobkyne o nesprávnom procesnom postupe súdov nižších inštancií pri doručovaní uznesenia o odmietnutí podania a odmietnutí odvolania ako oneskorene podaného. Odvolací súd sa totiž s postupom prvoinštančného súdu stotožnil, čím aj on svoje rozhodnutie zaťažil vadou zmätočnosti. Bez povšimnutia dovolacieho súdu nezostalo i to,že žalobkyňa dosiaľ nebola riadne poučená o svojich procesných právach. Podľa § 160 ods. 1, 2 CSP pritom súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

18. Nakoľko v posudzovanom prípade dovolací súd dospel k záveru, že konanie pred súdmi nižších inštancií bolo postihnuté namietanými vadami zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, napadnuté rozhodnutie zrušil (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec vrátil tomuto súd na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

19. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

20. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.