8 Cdo 23/2015
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa L.., IČO: X., so sídlom v B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou C.., IČO: X., so sídlom v B., proti odporcovi P.,
bývajúcemu v M., o zaplatenie 7,97 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 1 Ro 338/2013, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Krajského súdu v Košiciach z 28. októbra 2014 sp. zn. 5 Co 443/2014, takto
r o z h o d o l:
Dovolanie o d m i e t a.
Odporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením z 9. januára 2014 č. k. 1 Ro 338/2013-16
uložil navrhovateľovi, aby do 3 dní zaplatil súdny poplatok 6,50 € v zmysle položky
č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý je prílohou zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Košiciach uznesením z 28. októbra 2014
sp. zn. 5 Co 443/2014 napadnuté uznesenie potvrdil (§ 219 O.s.p.). Podľa jeho názoru
rozhodol prvostupňový súd správne. Bolo totiž na navrhovateľovi, aby preukázal, že návrh doručený súdu v roku 2013 je identický s návrhom, ktorý (ako tvrdí) podal v roku 2006;
navrhovateľ to ale nepreukázal. So zreteľom na to nemohlo dôjsť k preklúzii v zmysle § 13
zákona č. 71/1991 Zb.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie. Uviedol, že
v tejto veci podal návrh na začatie konania už v roku 2006. Keď súdy v obdobných prípadoch
odmietli v tom istom roku prijať jeho návrh podaný v elektronickej podobe, Ústavný súd
Slovenskej republiky označil ich postup za protiústavný prikázal im bezodkladne konať
a vychádzať z toho, že právne účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. V danom prípade to súd prvého stupňa nevzal na zreteľ. I keď navrhovateľovi
vznikla poplatková povinnosť v roku 2006 (§ 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb.)
a v roku 2013 nepodal žiadny nový návrh, súd ho vyzval na zaplatenie súdneho poplatku.
Prehliadol, že v roku 2013 mu nebolo možné vyrubiť súdny poplatok, lebo došlo k preklúzii
v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. Podľa názoru dovolateľa mu tým súdy v konaní
odňali možnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Žiadal preto napadnuté uznesenie a tiež ním potvrdené uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
2 8 Cdo 23/2015
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)
dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3 Cdo 268/2014,
3 Cdo 436/2014, 3 Cdo 464/2014, 3 Cdo 494/2014, 8 Cdo 433/2014, 8 Cdo 423/2014,
8 Cdo 421/2014, 8 Cdo 397/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli
vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b
ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že dovolanie navrhovateľa podľa § 237 a 239 O.s.p. prípustné nie je,
najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. februára 2015
JUDr. Oľga Trnková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková