UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne U., bývajúcej v U., zastúpenej JUDr. Alenou Arbetovou, advokátkou so sídlom v Holíči, Námestie sv. Martina 3A, proti žalovanému C., so sídlom P., IČO: XX XXX XXX, zastúpenému advokátom JUDr. Miroslavom Mečířom, so sídlom v Senici, Štefánikova 718, o splnenie povinnosti vydať potvrdenie, vedenom na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 3 C 97/2014, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo 16. marca 2016 sp. zn. 11 Co 769/2015, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Senica uznesením zo 16. júna 2015 č. k. 3 C 97/2014-70 zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania.
2. Krajský súd v Trnave uznesením zo 16. marca 2016 sp. zn. 11 Co 769/2015 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu žalovaný podal 24. mája 2016 dovolanie s odôvodnením, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení.
4. Žalobkyňa navrhla dovolanie zamietnuť.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného treba odmietnuť, pretože nie je prípustné. 6. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,zostávajú zachované.
7. Majúc na zreteli vyššie uvedené, dovolací súd posúdil prípustnosť dovolania žalovaného ešte podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „O.s.p.“). Na odôvodnenie tohto svojho záveru dovolací súd stručne (451 ods. 3 CSP) uvádza nasledovné:
8. V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu o neprerušení konania, t. j. proti uzneseniu, proti ktorému dovolanie podľa § 239 ods. 3 O.s.p. nebolo prípustné.
9. Dovolanie v danej veci by bolo preto prípustné len vtedy, ak by konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo malo niektorú z vád uvedených v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. Takú vadu konania ale dovolací súd nezistil (takú vadu naostatok netvrdí ani žalovaný).
10. Žalovaný uplatnil v dovolaní dovolací dôvod, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Nesprávne právne posúdenie veci bolo síce do 30. júna 2016 relevantným dovolacím dôvodom, samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladalo (pozri R 54/2012 a tiež ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nešlo totiž o vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.
11. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalovaného proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je podľa § 239 O.s.p. a ani podľa § 237 ods. 1 O.s.p. prípustné. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie ako neprípustné, odmietol (§ 447 písm. c/ CSP). 12. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.