Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

8 Cdo 226/2014

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná M., so sídlom v B., o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy,

vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4 C 170/2012, o dovolaní

žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 30. decembra 2013 sp. zn. 8 Co

588/2013, takto  

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením z 29. októbra 2013 č.k. 4 C 170/2012-118

uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20 eur,

pričom poukázal na ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 1, § 18ca zákona č. 71/1992 Zb.

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov  

(ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) a o výške poplatku rozhodol podľa položky 7a

Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych poplatkoch.  

Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobkyne uznesením z 30. decembra 2013 sp. zn.

8 Co 588/2013 napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu

prvého stupňa, že odvolanie žalobkyne je potrebné považovať za odvolací návrh a preto  

je povinná zaplatiť súdny poplatok za odvolanie. O poplatkovej povinnosti súd prvého stupňa

rozhodol správne, jasne a zrozumiteľne v uznesení, tiež uviedol ustanovenia, ktorými sa pri

svojom rozhodovaní riadil.

2   8 Cdo 226/2014

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala

zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, lebo v danom prípade sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom ( § 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že jeho rozhodnutie

je „absolútne“ prekvapivé, lebo popiera doterajšiu konštantnú judikatúru, žalobkyni bola

v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. uložená poplatková povinnosť za odvolanie a tým  

jej bol spôsobený zásah do jej ústavného práva na súdnu ochranu, ktorý bližšie v dovolaní

rozviedla.

Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade  

s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a   ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom

ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho

istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 5 Cdo 284/2014,   5 Cdo 294/2014, 6 Cdo 236/2014, 6 Cdo 2952014, 6 Cdo 279/2014, 8 Cdo 305/2014,  

8 Cdo 220/2014). Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto

konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p.  

už ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 O.s.p. a § 239 O.s.p. prípustné

nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218  

ods. 1 písm. c/ O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

3   8 Cdo 226/2014

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. februára 2015

  JUDr. Oľga T r n k o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová