8Cdo/218/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej B. B., bývajúcej v O., V. XXX/X, o zaplatenie 968,22 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 14Csp/77/2016, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 13. februára 2019 sp. zn. 5Co/15/2019, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. V danom spotrebiteľskom spore sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala plnenia zo zmluvy o úvere.

2. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 7. septembra 2018 č. k. 14Csp/77/2016-71 (I.) konanie v časti o zaplatenie 60 € zastavil, (II.) žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 968,22 €, úroky vo výške 68,52 €, úroky z omeškania vo výške 1,68 €, poplatok za poistenie vo výške 1,44 €, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 036,74 € od 15. 6. 2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti, (III.) vo zvyšnej časti žalobu zamietol, (IV.) žalobkyni proti žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 89,09%.

3. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne proti zamietajúcej časti rozsudku, t. j. v časti úrokov po zosplatnení vo výške 19,9 % ročne z istiny 968,22 € od 24. 6. 2014 do zaplatenia, rozsudkom z 13. februára 2019 sp. zn. 5Co/15/2019 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako aj vo výroku o náhrade trov konania a žalovanej voči žalobkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

4. Proti rozsudku odvolacieho súdu, a to podľa obsahu (§ 124 C. s. p.) výslovne len proti rozhodnutiu o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti, podala žalobkyňa dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. Podľa jej názoru napádané rozhodnutie spočíva nanesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).

5. Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie, prečo bol namieste takýto postup (§ 451 ods. 3 veta prvá C. s. p.) uvádza nasledovné :

7. Žalobkyňa vyvodzuje prípustnosť jej dovolania z § 421 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (v tomto konkrétnom prípade inak z písmena b/ citovaného ustanovenia).

8. Podľa § 422 ods. 1 C. s. p. však dovolanie podľa § 421 ods. 1 (C. s. p.) nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ predmetom dovolacieho konania je len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Podľa § 422 ods. 2 C. s. p. potom na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

9. Podľa uznesenia najvyššieho súdu vedeného pod sp. zn. 6 Cdo 80/2017, prijaté v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky pod č. R 29/2019, jeho právna veta znie: „Znížený majetkový cenzus (§ 422 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku) sa v spotrebiteľskom spore uplatní, ak dovolateľom je neúspešný spotrebiteľ“. To znamená, že ak je dovolateľom neúspešný dodávateľ, vzťahuje sa na prípustnosť jeho dovolania ustanovenie § 422 ods. 1 písm. a/ C. s. p.

10. Na právnych záveroch vyjadrených v práve uvedenom rozhodnutí spočívajú aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu (1 Cdo 124/2018, 4 Cdo 186/2018, 5 Cdo 139/2018, 6 Cdo 125/2018, 6 Cdo 148/2018, 7 Cdo 240/2018, 7 Cdo 279/ 2018, 7 Cdo 48/2019, 8 Cdo 174/2019, 8 Cdo 105/2019, 8 Cdo 38/2019).

11. Stotožňujúc sa s interpretáciou § 422 ods. 1 a 2 C. s. p. uvedenej v judikáte R 29/2019, najvyšší súd konštatuje, že v prejednávanej veci je predmetom dovolacieho konania výlučne príslušenstvo pohľadávky

- úrok 19,90% ročne z istiny 968,22 € od 24. júna 2014 do zaplatenia. V čase začatia dovolacieho konania (29. apríla 2019) súhrnná výška takéhoto príslušenstva predstavovala sumu 1 031,48 €. Výška minimálnej mzdy v čase podania žaloby (27. júna 2014) bola 352 € (§ 1 písm. a/ nariadenia vlády č. 321/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2014). Odvolací súd teda rozhodoval dovolaním napádaným výrokom jeho rozsudku o peňažnom plnení neprevyšujúcom desaťnásobok minimálnej mzdy (ktorým bola v rozhodnom čase suma 3 520 €). Prípustnosť dovolania žalobkyne bola preto v zmysle § 422 ods. 1 písm. c/ C. s. p. v spojení s písmenom a/ rovnakého ustanovenia rovnakého zákona vylúčená.

12. So zreteľom na uvedené najvyšší súd procesne neprípustné dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c/ C. s. p. odmietol.

13. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.).

14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.