8Cdo/213/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne AQUASECO, s.r.o., so sídlom v Ivanke pri Dunaji, Bernolákovská 18/A, IČO: 17 335 264, zastúpenej JUDr. Mariánom Kollárom, advokátom v Poprade, Mnoheľova 22, proti žalovanej K. M., bývajúcej v A., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Bános, s.r.o., so sídlom v Galante, Mierové námestie 13, v mene a na účet ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Róbert Bános, o nariadenie neodkladného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 39 C 133/2016, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 19. júla 2016 sp.zn. 8 Co 272/2016, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a. Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1/ Okresný súd Bratislava V uznesením zo 16. mája 2016 č.k. 39 C 133/2016-34 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej zakázal scudzovať, zriaďovať záložné právo, zaťažovať vecným bremenom, prenajať alebo odovzdať do užívania v prospech iných osôb nehnuteľnosť - byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu č. XXXX na A., postaveného na parcele č. XXXX a na parcele č. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalovanej a spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXXX k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu, bez spoluvlastníckeho podielu k pozemkom v k.ú. W., vedenej katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra hlavného mesta SR v obci BA - m.č. Petržalka, okres Bratislava V na LV č. XXXX až do právoplatného skončenia občianskoprávneho konania o vyslovenie právnej neúčinnosti právneho úkonu. Žalobkyni uložil povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať žalobu o určenie právnej neúčinnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanou ako obdarovanou a Ing. Q. M. a X. M. ako darcami 9. augusta 2013. V odôvodnení uviedol, že naliehavý právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia je zabezpečenie ochrany oprávnených záujmov žalobkyne. Týmto opatrením je možné zabrániť žalovanej uskutočniť ďalší účelový prevod (predmetnej nehnuteľnosti) na tretiu osobu. Doposiaľ vykonané právne úkony Ing. Q. M. ako dlžníka boli zamerané na ukrátenie pohľadávok žalobkyne ako veriteľa tým, že smerovali k zmenšeniu jeho majetku ako dlžníka, čo malo za následok nemožnosť žalobkyne dosiahnuť uspokojenie svojich pohľadávok z majetku dlžníka. Žalobkyňa osvedčila dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúťpredbežná ochrana uvedenými listinnými dôkazmi. Žalobkyňa z dôvodu, že žalovaná je v katastri nehnuteľností evidovaná ako vlastník predmetných nehnuteľností a jej právo nakladať s nimi nie je žiadnym spôsobom obmedzené, t.j. môže tieto nehnuteľnosti kedykoľvek previesť na ďalšiu osobu, príp. založiť alebo zaťažiť ich vecným bremenom, pre žalobkyňu znamená nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Obava je daná skutočnosťou, že žalovaná má voľnú dispozíciu s nehnuteľnosťami ako výlučný vlastník, ktoré získala darom od dlžníka žalobkyne a je jeho blízkou osobou. Žalobkyňa má obavu, že do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci pohľadávok môže dôjsť k právnemu úkonu žalovanej spôsobilým spôsobiť žalobkyni škodu tým, že dlžník žalobkyne nebude mať majetok na uspokojenie pohľadávok žalobkyne. Teda nariadenie neodkladného opatrenia bolo v celom rozsahu opodstatnené. 2/ Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovanej uznesením z 19. júla 2016 sp.zn. 8 Co 272/2016 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovanej priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Preskúmal napadnuté uznesenie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými bol viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je vecne správne. Citoval aplikované ustanovenia C.s.p., poukázal na základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia z nich vyplývajúci. Na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila také skutočnosti, ktoré by v danej veci umožňovali nariadenie neodkladného opatrenia, keď ničím neosvedčila, že by výkon rozhodnutia vo veci samej bol ohrozený vzhľadom na existenciu reálnej hrozby dispozície žalovanej s predmetnými nehnuteľnosťami. Z obsahu spisu nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že žalovaná má v súčasnosti úmysel nehnuteľnosti scudziť, zaťažiť, či inak s nimi disponovať spôsobom, ktorý by mohol mať za následok ohrozenie výkonu exekúcie rozhodnutia súdu, teda nemožno považovať za osvedčené žiadne konkrétne správanie sa žalovanej, ktoré by potvrdzovalo dôvodnosť tvrdení a obáv žalobkyne. Na doplnenie odvolací súd tiež zdôraznil, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia ani vzhľadom na (budúci) predmet konania vo veci samej - odporovateľnosť právneho úkonu a to vzhľadom na uvedené skutočnosti. Poukázal na to, že uvedené správanie Ing. Q. M. nemožno stotožňovať so správaním žalovanej a bez právneho významu z hľadiska posúdenia dôvodnosti podaného návrhu považoval konkretizovanú argumentáciu žalobkyne. Napokon poukázal na neprimeranosť zásahu neodkladným opatrení v porovnaní s výškou pohľadávky titulom náhrady škody. O nároku na náhradu trov rozhodol podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. 3/ Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Navrhla ho zmeniť a návrhu vyhovieť. Rozhodnutie krajského súdu považovala za nezákonné a právne vôbec nezdôvodnené, čím došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Preto podľa nej existujú zákonné dôvody na podanie dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/, c/ C.s.p. Rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci bez akéhokoľvek objektívneho vyhodnotenia predložených dôkazných prostriedkov v konaní. Celé rozhodnutie považovala za zmätočné, keď odvolací súd nepochopil obsah a účel C.s.p. a v rozpore s jeho ustanoveniami sa sústredil na všeobecnú formuláciu prebratú z dôvodovej správy O.s.p. a na všeobecný výklad z odbornej právnickej literatúry. Odvolací súd porušil ustanovenia o dokazovaní podľa § 191ods. 1 C.s.p. a jeho prístup je podľa nej odtrhnutý z reálneho života, keď sa nezaoberal všetkými skutočnosťami uvedenými v jej písomnom vyjadrení. 4/ Žalovaná navrhla dovolanie z konkretizovaných dôvodov odmietnuť. 5/ Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas strana (§ 427 ods. 1 C.s.p.) zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 C.s.p., v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie dovolací súd uvádza nasledovné: 6/ Podľa § 420 písm. f/ C.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 7/ Podľa § 421 ods. 1 C.s.p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo odvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. 8/ Podľa § 357 C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia (písm. d/), o zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 12 (písm. e/). 9/ V danej veci odvolací súd dovolaním napadnutým uznesením rozhodoval o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Teda ide o prípad, kedy by dovolanie proti (potvrdzujúcemu alebo zmeňujúcemu) rozhodnutiu súdu prvej inštancie nebolo prípustné ani, ak by rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky uvedenej v § 421 ods. 1 písm. a/ až c/ C.s.p., o čo však v danej veci ani nejde. 10/ Prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť ani z citovaného ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. 11/ Porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný postup súdu, ktorý by mal za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany, ktoré jej poskytuje Civilný sporový poriadok. Teda ak by súd postupoval v konaní v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom by strane znemožnil realizáciu jej patriacich procesných práv. Právo na spravodlivý proces však neznamená, aby bola strana v konaní úspešná, t.j. aby sa v súlade s jej požiadavkami a právnym názorom vyhovelo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobkyne, že rozhodnutie odvolacieho súdu je zmätočné, pretože odvolací súd dostatočne zrozumiteľne a konkrétne odôvodnil svoj záver o nesplnení predpokladov pre nariadenie žalobkyňou navrhované neodkladného opatrenie. Za porušenie práv žalobkyne v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nemožno považovať skutočnosť, že rozhodnutie nebolo odôvodnení podľa jej očakávaní a predstáv. 12/ Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne ako neprípustné odmietol (§ 447 písm. c/ C.s.p.). 13/ Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho súdu neodôvodňuje (§ 421 ods. 3 C.s.p.). 14/ Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.