UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu W. U., bývajúceho v N. XXX, zastúpeného JUDr. Evou Hudákovou, advokátkou do sídlom v Bardejove, Dlhý rad 17, P.O. BOX 148, proti žalovanej W. N., bývajúcej v N. X, zastúpenej JUDr. Rastislavom Strakom, advokátom so sídlom v Bardejove, Hviezdoslavova 9, o ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 1 C 284/2014, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 20. februára 2018 sp. zn. 24 Co 38/2017, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobcovi priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie") rozsudkom z 30. júna 2016 č. k. 1 C 284/2014-141 rozhodol, že (i) žalovaná je povinná strpieť úkony žalobcu smerujúce k realizácii stavby SO - 01 hlavná stavba - oplotenie vetva „A" v súlade so stavebným povolením vydaným obcou N. č. XXXX/XX-XX z 10. júna 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 6. septembra 2013 a stalo sa vykonateľným, medzi parcelami CKN č. XXX zapísanej na LV č. XXX k.ú. N. a CKN č. XXX zapísanej na LV č. XXX, k.ú. N. a strpieť v nevyhnutnej miere vstup žalobcu na parcelu CKN č. XXX zapísanú na LV č. XXX, k.ú. N., zastavané plochy a nádvoria o výmere 854 m2 za účelom realizácie stavby oplotenia - vetvy „A", (ii) žalovaná je povinná zdržať sa úkonov súvisiacich s ohrozením realizácie stavby oplotenia vetvy „A", najmä zdržať sa úkonov smerujúcich k poškodeniu, odstráneniu a likvidácii stavby oplotenia vetvy „A" alebo iných úkonov, ktoré by ohrozovali plynulosť stavby, (iii) žalovaná je povinná žalobcovi nahradiť trovy konania predstavujúce zaplatený súdny poplatok vo výške 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 363,23 eur na účet jeho právnej zástupkyne, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, (iv) o trovách štátu bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Na základe vykonaného dokazovania, aplikujúc § 123, § 124, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal ochrany svojich vlastníckych práv a ich výkonu, spočívajúcich najmä vo výstavbe oplotenia svojho pozemku. Dôvodil, že žalobca a žalovaná sú vlastníkmi susediacich parciel v k.ú. N., t.j. žalobca je vlastníkom parcely č. XXX o výmere 600 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXX a žalovaná vlastníčkou parcely č. XXX o výmere 854 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXX. Žalobca na základe rozhodnutia Obce N. z 10. júna 2013 č. XXXX/XX-XX získal stavebné povolenie na stavbu oplotenia - vetva „A" na parcele č. XXX, pričom výstavba oplotenia sa týka hranice medzi parcelami č. XXX a č. XXX, k.ú. N.. Uvedené stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť 6. septembra 2013 a je vykonateľné. V tejto súvislosti konštatoval, že na konanie o povolenie stavby je výlučne príslušný stavebný úrad a jeho rozhodnutia podliehajú len režimu opravných prostriedkov (napr. odvolanie, správna žaloba), a preto v danom prípade nemal právomoc, aby preskúmaval rozhodnutie správneho orgánu a akokoľvek zasahoval do jeho zistení a záverov a v zmysle § 135 ods. 2 Občianskeho zákonníka z neho vychádzal. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej, že hranica medzi spornými pozemkami nie je určená, resp. že je určená nesprávne uviedol, že vlastnícka hranica medzi dotknutými parcelami bola určená súdnym rozhodnutím a teda vo vzťahu k uvedenému je daná prekážka veci rozhodnutej. Totožnosť hranice podľa rozsudku súdu prvej inštancie z 20. decembra 1984 č. k. 4 C 558/82-140 so stavom terajším v katastri nehnuteľnosti (CKN) je preukázaná odborným vyjadrením súdneho znalca. V konaní mal jednoznačne preukázané, že žalovaná bezdôvodne zasahuje do práv žalobcu vyplývajúcich predovšetkým z § 123 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na § 124 Občianskeho zákonníka, a preto podanej žalobe vyhovel. Výrok o trovách konania odôvodnil § 142 ods. 1 OSP.
2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd") na odvolanie žalovanej rozsudkom z 20. februára 2018 sp. zn. 24 Co 38/2017 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. Dôvodil, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. V zmysle § 387 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP") v plnom rozsahu odkázal na náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovanej uviedol, že v priebehu odvolacieho konania nevzniesla žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by boli schopné priniesť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie, pričom všetky tieto skutočnosti boli prezentované už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dostatočne a precízne vysporiadal. Rovnako ako súd prvej inštancie poukázal na závery konania vedeného medzi právnymi predchodcami strán sporu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 558/1982, kde bola určená hranica a jej priebeh medzi nehnuteľnosťami, ktoré v súčasnosti patria stranám sporu. Súd prvej inštancie správne vychádzal z týchto záverov, nakoľko v konaní neboli preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmeny oproti vtedy zistenému skutkovému stavu, a to či už formou nejakých právnych úkonov alebo iných právnych skutočností, napr. vydržania. Posúdenie uvedenej otázky bolo posúdením merita sporu medzi stranami sporu, nakoľko ako vyplýva z obsahu spisu, žalovaná neumožňuje žalobcovi vykonávanie stavebných prác práve z dôvodu neuznávania, resp. nerešpektovania hranice medzi pozemkami určenej súdom v spomínanom konaní. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj s touto otázkou, keď zaviazal žalovanú na povinnosť strpieť vykonávanie prác zo strany žalobcu v zmysle právoplatného stavebného povolenia. Výrok o trovách odvolacieho konania odôvodnil § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na nové prejednanie. Zároveň navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia podľa § 444 ods. 1 CSP. Dovolanie podala z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom podľa § 432 ods. 1 CSP, keď rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP), resp. ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP). Uviedla, že ak odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v oboch jeho výrokoch, jeho rozhodnutie spočíva v nesprávnom posúdení veci. Podľa názoru žalovanej nie je možné akceptovať rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak v prvej časti je jej uložená povinnosť strpieť úkony žalobcu smerujúce k realizácii stavby a v ďalšej časti je táto povinnosť doplnená o povinnosť zdržať sa úkonov súvisiacich s ohrozením realizácie stavby. Tvrdila, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť strpieť úkony žalobcu smerujúce k realizácii stavby, subsumuje v zmysle ustálenej právnej praxe pod seba všetky eventualityzabráneniu stavby a ďalší výrok sa javí ako nadbytočný. Namietala, že odvolací súd dôsledne nepreštudoval celý rozsiahly spis. Tvrdila tiež, že vo veci samej kvôli absolútnej objektivite prebiehajúcej hranice bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie s obhliadkou súdu na mieste samom za prítomnosti znalca za účelom preventívneho odstránenia pochybností, ktoré sprevádzajú vytyčovanie spornej hranice a nedostatkov spôsobených zápismi v katastrálnych operátoch.
4. Žalobca navrhol dovolanie odmietnuť a priznať mu trovy dovolacieho konania v rozsahu 100 %.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 35 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.
6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
7. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
8. V zmysle § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
9. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
10. V danom prípade dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania, t. j. či boli splnené podmienky stanovené zákonom pre vecné prejednanie dovolania.
11. V civilnom sporovom poriadku sú jednotlivé podmienky prípustnosti dovolania upravené nasledovne: v ustanoveniach § 420 až § 423 je upravený prípustný predmet, v ustanovení § 427 je stanovená lehota na podania dovolania, v ustanovení § 428 sú stanovené náležitosti dovolania a v ustanovení § 424 až § 426 sú upravené osoby, ktoré sú oprávnené podať dovolanie.
12. Dovolací súd zistil, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolaním, ktoré spĺňa náležitosti stanovené zákonom (§ 428 CSP) žalovaná napáda rozsudok odvolacieho súdu, ktorým potvrdil ako vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie, teda rozhodnutie vo veci samej.
13. Žalovaná podala dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP nevyhnutným predpokladom pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP) alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP).
14. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom).
15. Z dovolania podaného žalovanou dovolací súd ani výkladom nezistil, akú právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, mal odvolací súd vyriešiť nesprávne. Netvrdí totiž, že odvolací súd sa riešením určitej právnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo že táto otázka ešte nebola dovolacím súdom vyriešená alebo je riešená odlišne. V prejednávanej veci žalovaná dovolanie odôvodnila tým, že odvolací súd potvrdil oba výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej a tak rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Z obsahu podaného dovolania (článok 11 CSP a § 124 ods. 1 CSP) tiež vyplýva, že žalovaná namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a nevykonanie znaleckého dokazovania s obhliadkou súdu na mieste samom. Uvedené odôvodnenie dovolania podaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci však významovo nezodpovedá požiadavkám pre vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP.
16. S poukazom na uvedené dovolací súd uzatvára, že žalovaná podala dovolanie, ktoré má náležitosti v zmysle § 428 CSP (nie je preto daný dôvod pre jeho odmietnutie podľa § 447 písm. d/ CSP), v jej dovolaní ale absentuje iná zákonom požadovaná náležitosť - dovolacie dôvody v zmysle § 421 ods. 1 CSP v ňom nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 432 CSP. Dovolací súd preto dovolanie žalovanej odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.