8Cdo/207/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci návrhu S.. F. H., správcu konkurznej podstaty úpadcu B. M. G. INVEST s. r. o., Južná trieda 93, Košice, zastúpeného JUDr. Oľgou Kmeťovou, CSc., advokátkou v Košiciach, Važecká č. 4, na umorenie podielových listov, za účasti zaviazanej z umorovaných listín IAD Investments, správ. spol. a. s., Malý trh 2/A, Bratislava, IČO: 17 330 254, v dovolacom konaní zastúpenej Mgr. Martinom Hrbáňom, Malý trh 2/A, Bratislava, o ktorom návrhu sa konalo na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 40NcD/190/2003, o dovolaní zaviazanej z umorovaných listín proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 27. apríla 2016 sp. zn. 5CoD/10/2015 v spojení s opravným uznesením z 27. júna 2016 sp. zn. 5CoD/10/2015, takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Navrhovateľ S.. F. H. ako správca konkurznej podstaty úpadcu B.M.G. INVEST, s.r.o., podal na Okresnom súde Košice II 5. marca 2003 návrh na umorenie listín - troch podielových listov otvoreného podielového fondu PROFICONT správcovská spoločnosť, akciová spoločnosť (špecifikovaných v návrhu), ktoré tvoria majetkovú podstatu úpadcu B.M.G. INVEST, s.r.o. z dôvodu, že sa v majetkovej podstate úpadcu (ani u núteného správcu - ČSOB, a.s.) nenachádzajú, hoci boli vydané.

2.1. Okresný súd Košice II (postupom podľa § 185i ods. 1, 2, 3, § 185j ods. 1 a 2, § 185m, § 185m, § 185r ods. 1 a 2 O. s. p.), uznesením z 5. novembra 2015 č. k. 40NcD/190/2003-423 prehlásil za umorený: 1/ podielový list VKLADOVÝ FOND, otvorený podielový fond PROFICONT správcovská spoločnosť, akciová spoločnosť, poradové číslo podielového listu: 000173, forma podielového listu ako cenného papiera: na meno, podoba podielového listu ako cenného papiera: listinná podoba, počet podielov: 23.120, počiatočná hodnota podielu v slovenskej korune 1 213 Sk, dátum vydania podielového listu 24.10.2001, obchodné meno a sídlo správcovskej spoločnosti, ktorá vydala podielový list: PROFICONT správcovská spoločnosť, akciová spoločnosť so sídlom v Košiciach, Štefánikova 60, IČO: 35 732 865, obchodné meno a sídlo podielnika: B.M.G. INVEST s.r.o., so sídlom v Košiciach,Južná trieda 93, IČO: 31 701 493; 2/ podielový list VKLADOVÝ FOND, otvorený podielový fond PROFICONT správcovská spoločnosť, akciová spoločnosť, poradové číslo podielového listu: 000237, forma podielového listu ako cenného papiera: na meno, podoba podielového listu ako cenného papiera: listinná podoba, počet podielov: 685, počiatočná hodnota podielu v slovenskej korune 1 240 Sk, dátum vydania podielového listu 27.03.2002, obchodné meno a sídlo správcovskej spoločnosti, ktorá vydala podielový list: PROFICONT správcovská spoločnosť, akciová spoločnosť so sídlom v Košiciach, Štefánikova 60, IČO: 35 732 865, obchodné meno a sídlo podielnika: B.M.G. INVEST s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 93, IČO: 31 701 493; s tým, že toto uznesenie nahradzuje vyššie uvedené umorované listiny. 2.2. Súd mal za preukázané, že dňa 14.2.2011 kúpila spoločnosť B.M.G. Invest s.r.o. 34 700 ks podielov VKLADOVÉHO FONDU, počiatočná hodnota podielu v slovenských korunách 1 414 Sk (predajná cena 1 442 SK v celkovej sume 50 037 400 Sk. Uvedenú sumu uhradila, čo je preukázané výpisom z účtu (č. l. 307). Dňa 24.10.2001 došlo k spätnému predaju 11 580 ks podielov VKLADOVÉHO FONDU hodnota podielu 1 213 Sk. PROFICONT správcovská spoločnosť, akciová spoločnosť uhradila predajnú cenu spoločnosti B.M.G. Invest s.r.o. v 3 splátkach (preukázané oznámením č. l. 193). Spoločnosti B.M.G. Invest s.r.o. tak ostalo vo vlastníctve 23 120 ks podielov v hodnote 1 213 Sk, ktorých predajná cena bola nepochybne a preukázateľne uhradená 14.2.2007 na účet pre VKLADOVÝ FOND, otvorený podielový fond PROFICONT správcovská spoločnosť, akciová spoločnosť. Keďže uhradenie predajnej ceny je predpokladom vydania podielového listu, súd má za to, že podielový list č. 000173 bol vzhľadom na uhradenie predajnej ceny aj reálne vydaný. Z potvrdenia o vlastníctve podielového listu (č. l. 52) vydaného 27.3.2002 vydaného správcovskou spoločnosťou PROFICONT správ. spol., a. s. súd zistil, že táto správcovská spoločnosť vydala spoločnosti B.M.G. Invest s.r.o. potvrdenie o vlastníctve podielového listu VKLADOVÝ FOND, otvorený podielový fond PROFICONT správ. spol., a. s. znajúceho na 685 kusov s aktuálnou cenu podielu 1 240 Sk. Z výpisu z konta podielnika B.M.G. Invest s.r.o. predloženého spoločnosťou IAD Investments, správ. spol., a.s. (č. l. 188) vyplýva, že táto správcovská spoločnosť eviduje na účet podielnika k 29.12.2009 spolu 26 105 ks podielov, ktoré tvoria podielový list v nákupnej cene 1 106 868,27 €, podielový list v počte 2300 ks podielov v nákupnej cene 105 739,23 € a podielový list v počte 685 ks podielov v nákupnej cene 28 199,44 €. 2.3. Ďalej z v odôvodnení citovaných správ a oznámení vyplynulo, že spoločnosť B.M.G. INVEST, s.r.o. mala ku dňu 27.3.2002 nárok na vyplatenie kapitalizovaného výnosu vo výške zodpovedajúcej predajnej cene za 685 ks podielov s aktuálnou cenou podielu 1.240,-Sk. Predajná cena za 685 ks podielov nebola reálne zaplatená bankovým prevodom na bežný účet VKLADOVÉHO FONDU, ale podielový list č. 000237 bol vydaný ako prislúchajúce výnosy, ktoré boli reinvestované do nákupu týchto podielov. Súd mal za to, že predajná cena za 685 podielov sa reálne nachádzala na účte VKLADOVÉHO FONDU. Z uvedeného potom vyplýva, že nevyplatením kapitalizovaných výnosov, na ktoré mal navrhovateľ ku dňu 27.03.2002 nárok, osoba zaviazaná z listiny súhlasila s ich ponechaním na účte VKLADOVÉHO FONDU a akceptovala to ako spôsob zaplatenia predajnej ceny za 685 podielov s aktuálnou cenou podielu 1.240,-Sk. V opačnom prípade by boli kapitalizované výnosy vyplatené spoločnosti B.M.G. INVEST s.r.o. Keďže zaplatenie predajnej ceny za 685 ks podielov je predpokladom vydania podielového listu č. 000237, súd má za to, že podielový list č. 000237 bol vzhľadom na uhradenie predajnej ceny aj reálne vydaný.

3.1. Krajský súd v Košiciach na odvolanie osoby zaviazanej podľa listiny - IAD Investments, správcovská spoločnosť, a.s., uznesením z 27. apríla 2016 sp. zn. 5CoD/10/2015 v spojení s opravným uznesením z 27. júna 2016 sp. zn. 5CoD/10/2015 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. 3.2. Odvolací súd uviedol, že okresný súd úplne zistil skutkový stav veci, správne vec právne posúdil a odôvodnenie uznesenia má podklad v zistení skutkového stavu, odvolací súd sa s odôvodnením uznesenia v celom rozsahu stotožnil, lebo dôvody uznesenia sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie osoby zaviazanej podľa listiny. Zo skutkového stavu vyplýva, že 14.2.2001 kúpila spoločnosť B.M.G. INVEST, s.r.o. 34.700 ks podielov vkladového fondu počiatočná hodnota v slovenských korunách 1.414,- Sk (predajná cena pritom bola 1.442,- Sk) v celkovej sume 50.037.400,- Sk, túto spoločnosť B.M.G. INVEST uhradila na účet vedený pre vkladový fond v N. D., O..I.. dňa 14.2.2001 č. ú. XX-XXXXXXXX/XXXX, čo je preukázané výpisom z účtu na č. l. 307. Potom dňa 24.10.2001došlo k spätnému predaju 11.580 ks podielov vkladového fondu, hodnota podielu 1.213,- Sk, PROFICONT správcovská spoločnosť, akciová spoločnosť, uhradila predajnú cenu spoločnosti B.M.G. INVEST s.r.o. v troch splátkach, a to suma 5.000.000,- Sk, 4.125.143,80 Sk a 5.000.000,- Sk, táto skutočnosť nebola sporná, lebo bola preukázaná oznámením PROFICONT, správ. spol., a.s. zo dňa 1.7.2003 na č. l. 193 spisu (je tam aj prehľad pohybov podielových listov fondu PROFICONT za roky 2000 až 2002 a inventarizácia k 2.9.2002 podľa č. l. 256 spolu s výpismi z účtu spoločnosti B.M.G. INVEST s.r.o. na č. l. 262 a 263. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že potom už ostalo spol. B.M.G. INVEST s.r.o. vo vlastníctve 23.120 ks podielov v hodnote 1.213,- Sk, ktorých predajná cena bola nepochybne aj preukázateľná uhradená dňa 14.2.2001 na už uvedený účet v N. D., O..I.. 3.3. Na základe zisteného skutkového stavu ďalej vyvodil záver, že nevyplatením kapitalizovaných výnosov, na ktoré mal navrhovateľ ku dňu 27.3.2002 nárok, následne osoba zaviazaná z listiny súhlasila s ich ponechaním na účte vkladového fondu a akceptovala aj tú skutočnosť, že ako spôsob zaplatenia predajnej ceny za 685 ks podielov s aktuálnou cenou podielu 1.240,- Sk; keďže v opačnom prípade by boli kapitalizované výnosy vyplatené spoločnosti B.M.G. INVEST s.r.o., lebo zaplatenie predajnej ceny za 685 ks podielov je nevyhnutným predpokladom vydania podielového listu č. 000237, a preto podielový list č. 000237 bol so zreteľom na úhradu predajnej ceny aj reálne vydaný, čomu zodpovedajú doteraz vykonané dôkazy. Poukázal na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/65/2012, ktoré riešilo obdobnú problematiku.

4. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie osoba zaviazaná podľa umorenej listiny (ďalej aj „dovolateľka“). Navrhla, aby dovolací súd (vyššie označené) uznesenie Krajského súdu v Košiciach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), a teda že v konaní došlo k vadám v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p., že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a že dovolaním napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Odňatie možnosti konať pred súdom - zmätočnosť napadnutého uznesenia bola dôsledkom procesného postupu konajúcich súdov nemajúci oporu v zákone. Navrhovateľ k svojmu návrhu na umorenie listín nepripojil opisy listín navrhovaných na umorenie. V návrhu na umorenie opísal listiny ako podielové listy, takto boli aj opísané v uznesení súdu prvého stupňa z 12. marca 2003 sp. zn. 40NcD/190/03 tzv. Umorovacom edikte. Pritom bolo vylúčené, aby do uznesenia o umorení listín boli do označenia a popisu listiny dodatočne vkladané údaje, ktoré návrh neobsahoval a ktorými neboli identifikované ani v Umorovacom edikte. Krajský súd v Košiciach doposiaľ riadne nerozhodol o odvolaní proti Umorovaciemu ediktu - uzneseniu okresného súdu z 12.3.2003 sp. zn. 40NcD/190/03, účinky odvolania doposiaľ nepominuli a umorovací edikt nenadobudol právoplatnosť a nezačala plynúť lehota podľa § 185m ods. 2 O.s.p. V napadnutom rozhodnutí ďalej chýba zásadné vysvetlenie dôvodov, že umorené podielové listy majú počiatočnú hodnotu 1 213 Sk a 1 240 Sk a nie 1 000 Sk ako opakovane namietala dovolateľka. V napadnutom rozhodnutí chýba i zásadne vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých odvolací súd dospel k záveru, že bol splnený jeden zo základných predpokladov pre vydanie umorených listín - uhradenie predajnej ceny podielových listov. Zaviazaná tiež namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) spočívajúcou v tom, že vychádza z neúplného a nesprávne zisteného skutkového stavu, lebo pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade so zákonom. Namietala tiež nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

5. K podanému dovolaniu sa dňa 2. septembra 2016 písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol dovolanie odmietnuť (ako neprípustné).

6. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatnérozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p a dôvody prípustnosti proti uzneseniu vymedzoval § 239 O.s.p. Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k závažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) na tento procesný úkon oprávnený subjekt zastúpený v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie osoby zaviazanej podľa umorenej listiny treba zamietnuť.

9. Keďže v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, jeho prípustnosť bolo treba posudzovať podľa ustanovenia § 239 O.s.p.

10. Uznesenie odvolacieho súdu v predmetnej veci však nemožno podriadiť pod žiaden dôvod prípustnosti vyplývajúci z ustanovenia § 239 O.s.p., lebo odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa nezmenil, ale ho potvrdil a nerozhodoval ani vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Rovnako odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení prípustnosť dovolania nevyslovil a nejde o potvrdzujúce uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 1 písm. a/, písm. b/ O.s.p., ods. 2. písm. a/, písm. b/, písm. c/ O.s.p.). Dovolanie dovolateľky preto podľa ustanovenia § 239 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. nie je prípustné.

11. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. Ak totiž konanie je postihnuté niektorou z týchto vád, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

12. So zreteľom na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov nižších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľke bola v konaní odňatá možnosť pred súdom konať, pričom pod „odňatím možnosti konať pred súdom“ (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť procesne nesprávny postup súdu, ktorý je v rozpore so zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníkovi občianskeho súdneho konania, ktoré mu platná právna úprava priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

13. S námietkami dovolateľky spočívajúcimi v nedostatočnom označení umorovanej listiny (§ 185l O.s.p.), resp. s námietkami súvisiacimi s jej nedostatočnou individualizáciou, sa vysporiadal odvolací súd v odôvodnení dovolaním napadnutého uznesenia. Tieto námietky a rovnako ani bližšia identifikácia podielového listu (najmä čo do jeho formy a podoby) uvedená vo výrokovej časti dovolaním napadnutej časti rozhodnutia odvolacieho súdu v predmetnej veci nemajú povahu vadného postupu súdu, následkom ktorého by sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., ani žiadnej inej vady vyplývajúcej z tohto procesného ustanovenia (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/65/2012). Náležitosti samotného podielového listu (§ 28 ods. 4 zák. č. 385/1999 Z. z.) nemožno celkom stotožňovať s náležitosťami návrhu na umorenie, listiny (§ 185l O.s.p.), z ktorého majú (popri všeobecných náležitostiach návrhu) vyplývať (okrem iného) označenie skutočnostíspôsobilých odlíšiť ju od iných listín. V predmetnej veci návrh na začatie konania požadované náležitosti spĺňal.

14. Pokiaľ dovolateľka namietala, že odvolací súd nerozhodol o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu z 12. marca 2003 sp. zn. 40Ncd/190/03 tzv. umorovaciemu ediktu, nepovažuje najvyšší súd ani túto námietku za opodstatnenú. V zmysle ustanovenia § 184m ods. 2 O.s.p. proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Podľa predmetného ustanovenia totiž pokiaľ ak nie je dôvod na zamietnutie návrhu súd vydá rozhodnutie obsahujúce výzvu, aby sa ten, kto má listinu, prihlásil do jedného roka od vydania uznesenia na súde, ktorý uznesenie vydal, a podľa možností predložil listinu alebo aby podal proti návrhu námietky. Ak vyplýva z citovaného ustanovenia obranou dotknutých osôb proti tzv. Umorovaciemu ediktu je predovšetkým predloženie podaných listín, alebo podanie námietok (nie odvolania) proti návrhu (nie proti rozhodnutiu). Takéto uznesenie sa ani nedoručuje, ale sa vyvesí na úradnej tabuli súdu. Predmetným „odvolaním“ sa odvolací súd zaoberal, posúdil ho podľa obsahu ako námietky proti návrhu a uznesením z 26. septembra 2003 vec vrátil súdu prvého stupňa, aby sa týmito námietkami zaoberal, keďže odvolanie v danom prípade (napriek chybnému poučeniu v umorovacom edikte) nie je prípustné. Námietky okresný súd prejednal, výsledkom čoho bolo uznesenie zo 4. apríla 2005 sp. zn. 40NcD/190/2003-116, ktorým bol návrh na umorenie zamietnutý (neskôr bolo zrušené uznesením odvolacieho súdu zo 4. septembra 2008 sp. zn. 9CoD/112/2006). Nemožno teda hovoriť, že by sa súdy nezoberali predmetným podaním dovolateľky. Ako odvolanie ho prejednať nemohli, keďže odvolanie nie je v predmetnej súvislosti prípustné. Postup, ktorý zvolili v predmetnej súvislosti konajúce súdy, na mysli má dovolací súd posúdenie predmetného podania ako námietok proti návrhu, ich prejednanie, je správny a nemohol spôsobiť porušenie procesných práv dovolateľky tak, že by bola dovolateľke odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Konajúce súdy sa teda námietkami zaoberali čo do obsahu namiesto toho, aby ich ako odvolanie odmietli ako neprípustné. Takýto postup je nepochybne voči dovolateľke výhodnejší i spravodlivejší a pokiaľ ide o vyhodnotenie obsahu jej námietok i poctivejší.

15. Pokiaľ ďalej dovolateľka namietala, že v napadnutom rozhodnutí chýba zásadné vysvetlenie dôvodov, že umorené podielové listy majú počiatočnú hodnotu 1213 Sk a 1240 Sk, a nie 1000 Sk a rovnako že chýba zásadné vysvetlenie dôvodov na základe ktorých odvolací súd dospel k záveru, že bol splnený jeden zo základných predpokladov pre vydanie umorených listín - uhradenie predajnej ceny podielových listov, namieta tým vo svojej podstate nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia krajského súdu. V tejto súvislosti treba uviesť, že v zmysle ustálenej súdnej praxe Najvyššieho súdu SR aj (prípadné) nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, následkom ktorého by rozhodnutie odvolacieho súdu zostalo nepreskúmateľné, zakladá tzv. inú vadu v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (R 2/2016, R 111/1998). Dovolací súd (v predmetnej veci) nemá dôvod odkloniť sa od tohto názoru; preto aj námietku dovolateľky v tomto smere nepovažoval za dôvodnú. Zohľadnil pritom aj rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, ktorý sa vo svojom náleze z 30.1.2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 priklonil k názoru, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., ale len tzv. inú vadu podľa ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Navyše, v predmetnej veci odvolací súd svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, keď uviedol, že výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že kúpna cena zaň bola uhradená (čo bolo základným predpokladom na jeho vydanie) a aj ďalšie predpoklady na jeho umorenie boli splnené (vrátane uvedenia počiatočnej hodnoty podielu, tak ako vyplynula zo zisteného skutkového stavu). Dovolací súd pripomína, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).

16. Dôvody uvedené v dovolaní svedčia o tom, že dovolateľka spochybňuje tiež úplnosť a správnosť skutkových zistení súdov, procesu dokazovania a hodnotenia vykonaných dôkazov, keď v podstate zdôrazňuje skutočnosť, že podmienky pre umorenie listiny v predmetnej veci neboli splnené, že nemohol byť vôbec vydaný, že nebol dostatočne individualizovaný a úplný a pod. V tejto súvislosti treba uviesť, že Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázaniesvojich tvrdení. Súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a záver o tom, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Dovolací súd v tomto smere poukazuje na svoju ustálenú judikatúru (R 37/1993, R 129/1999), kde jednoznačne uviedol, že nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. Rovnaký záver (že nejde o odňatie možnosti konať pred súdom) zaujal aj v prípade ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu.

17. Pokiaľ dovolateľka namieta aj nesprávne hodnotenie dôkazov (ktorým sa dovolací súd nezaoberal), treba zdôrazniť, že ani (prípadné) nesprávne hodnotenie dôkazov nepredstavuje vadu vymenovanú v ustanovení § 237 písm. f/ ods. 1 O.s.p., a teda ani nezakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia (R 42/1993). Neprípustnosť takého dôvodu je daná aj (prieskumným) charakterom dovolacieho konania, v ktorom sa už dôkazy nevykonávajú (§ 243a ods. 2 O.s.p.), a tak ani neprislúcha dovolaciemu súdu, aby prehodnocoval dôkazy vykonané v základnom konaní. Ani ďalšia námietka dovolateľky (že v konaní na súdoch nižších stupňov došlo k procesnej vade uvedenej v § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) nie je dôvodná, lebo tzv. iná procesná vada konania je relevantným dovolacím dôvodom, ale súčasne nezakladá aj prípustnosť dovolania; môže byť uplatnená len v procesne prípustnom dovolaní (porovnaj tiež uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/34/2011, 5Cdo/149/2010, 6Cdo/134/2010 a 7Cdo/36/2011). V danom prípade bola uplatnená v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné.

18. Rovnako aj (prípadné) nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ako činnosť, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu, samo osebe nezakladá prípustnosť dovolania (R 54/2012); predstavuje taktiež len relevantný dovolací dôvod a možno ho uplatniť v procesne prípustnom dovolaní. Pri nesprávnom právnom posúdení totiž nejde o vadu konania vymenovanú v § 237 ods. 1 O.s.p., a nepredstavuje ani žiadny zo spôsobov rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 239 O.s.p. (zakladajúci prípustnosť dovolania). Keďže dovolateľka uplatnila tento dovolací dôvod v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné, dovolací súd nepodrobil napadnuté rozhodnutie posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.

19. Z týchto dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci dovolanie nie je v zmysle ustanovenia § 239 O.s.p. procesne prípustné, a v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je síce prípustné, ale nie je dôvodné, preto ho ako celok zamietol (§448 CSP).

20. Dovolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania (§ 52 CMP účinného v čase podania vyjadrenia navrhovateľa k dovolaniu).

21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.