UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ B., bývajúceho v P., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Chlapík s. r. o., so sídlom v Žiline, Sládkovičova 13, v mene ktorej koná advokát JUDr. Dušan Chlapík, bývajúci v Rosine 760 a 2/ W., bývajúcej v P. proti žalovaným 1/ M., bývajúcemu v J., zastúpenému advokátskou kanceláriou LALINSKÝ ADVOKÁT s. r. o., so sídlom v Žiline, Kálov 653/23-3, v mene ktorej koná advokát JUDr. Andrej Lalinský a 2/ MGM & partners s. r. o., so sídlom v Piešťanoch, Rastislavova 1/2112, IČO 36 225 738, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 14C/7/2019, o dovolaní žalovaného 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo 7. mája 2019, sp. zn. 5Co/89/2019, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a. Žalobcovi 1/ priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanému 1/ v celom rozsahu. Žalobkyni 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Žilina uznesením z 19. februára, č. k. 14C/7/2019-46 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného zmluvou z 5. mája 2016 vo vzťahu k nehnuteľnostiam v katastrálnom území P., bližšie označeným vo výroku uznesenia. Návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd uložil žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa vykonania dražby predmetných nehnuteľností dňa 8. marca 2019 zamietol. Žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť podať na súde v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu vo veci samej, a to žalobu o určenie neplatnosti/neexistencie záložného práva voči žalovanému 1/.
2. Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovaného 1/ uznesením zo 7. mája 2019, sp. zn. 5Co/89/2019 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým nariadil neodkladné opatrenie.
3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný 1/ dovolanie, ktorého prípustnosťvyvodzuje z ustanovení § 420 písm. g/ a f/ CSP.
4. Žalobca 1/ navrhol dovolanie zamietnuť. Žalobkyňa 2/ sa k dovolaniu nevyjadrila.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
7. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované v § 420 písm. a/ až f/ CSP; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii jednotlivých procesných vád konania v zmysle § 420 CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení.
8. Najvyšší súd už v rozhodnutí, sp. zn. 3Cdo/236/2016 (publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 19/2017), uviedol, že základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.
9. Najvyšší súd nespochybňuje, že rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej môže byť - za istých predpokladov - tiež uznesenie odvolacieho súdu. O také rozhodnutie ide v prípade uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia na základe takého návrhu, spolu s ktorým, prípadne po podaní ktorého nebola podaná nadväzujúca žaloba (teda návrh na určité rozhodnutie vo veci samej). K tomu záveru dospel najvyšší súd už v rozhodnutí, sp. zn. 8Cdo/83/2017, v ktorom uviedol, že „rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu“. Výpočet prípadov, v ktorých rozhodnutie odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení je rozhodnutím vo veci samej, podal obdobným spôsobom najvyšší súd tiež v rozhodnutí, sp. zn. 3Cdo/157/2017, 5Obdo/76/2016. Dovolací súd k tomu poznamenáva, že tieto právne náhľady sú zastávané aj v odbornej právnickej literatúre (pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, str. 458).
10. V danom prípade súd prvej inštancie v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 1/, potvrdeného uznesením odvolacieho súdu, uložil žalobcom 1/ a 2/ povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia voči žalovanému 1/ žalobu vo veci (žalobu o určenie neplatnosti/neexistencie záložného práva), ktorú žalobu žalobcovia 1/ a 2/ dňa 28. júna 2019 aj osobne podali na súde prvej inštancie (č. l. 131 spisu).
11. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/až f/ CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.
12. Vzhľadom na to dovolanie žalovaného 1 ako procesne neprípustné podľa § 477 písm. c/ CSP odmietol.
13. Úspešnému žalobcovi 1/ dovolací súd priznal náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanému 1/ v celom rozsahu. Žalobkyni 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože v súvislosti s týmto konaním jej žiadne trovy nevznikli. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.