8Cdo/185/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletú E. G. D., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov - matka: M. D., bývajúca v C., otec: G. D., bývajúci v J., zastúpený JUDr. Ondrejom Nagyom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Sklenárova 1, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. 14 P 90/2016, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 29. mája 2018 sp.zn. 26CoP/15/2018, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania

Odôvodnenie

1. Okresný súd Dunajská Streda ( ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 18. októbra 2017 č.k 14P/90/2016-120 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 15. decembra 2017 č.k. 14P/90/2016-150 (I.) rozhodol o zverení maloletej do výchovy a starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a starať sa o jej majetok v bežných veciach, (II.) uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 170 Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho- ktorého mesiaca, vopred do rúk matky, počnúc od právoplatnosti rozhodnutia, (III.) rozhodol, že stretávanie sa otca s maloletou sa neupravuje, ale ponecháva sa na dohodu rodičov, (IV.) vyslovil, že sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 8C 61/2010-88 z 28. júna 2013 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava II. č.k. 8C/61/2010-89 z 26. februára 2014, (V.) rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu a (VI.) zamietol návrh otca maloletej na zrušenie striedavej starostlivosti a úpravu práv a povinností k maloletej.

2. Krajský súd v Trnave ( ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 29. mája 2018 sp.zn. 26CoP/15/2018 na odvolanie otca rozhodol tak, že (I.) potvrdil napadnutý rozsudok prvej inštancie vo výroku I. rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. v spojení s výrokom IV, (II.) napadnutý rozsudok vo výroku v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. č.k. 8C 61/2010-88 v časti úpravy styku otca s maloletou zmenil tak, že a) otec je oprávnený sa s maloletou stýkať v každom párnom roku v období odVeľkonočného piatka od 15.00 do Veľkonočnej nedele do 18.00 hod., od 1. júla od 10.00 do 15. júla do 18.00 hod. a od 1. augusta od 10.00 hod. do 15. augusta do 18.00 hod., od 23. decembra od 18.00 do 30. decembra do 10.00 hod., b) v každom nepárnom roku v období od Veľkonočnej nedele od 10.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod., od 16. júla od 10.00 hod. do 31. júla do 18.00 hod. a od 17. augusta od 10.00 hod. do 31. augusta do 18.00 hod., od 30. decembra od 10.00 do 6. januára do 10.00 hod., c) mimo týchto období každý nepárny týždeň od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., s tým, že matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi ju včas pred miestom bydliska otca odovzdať a otec je povinný maloletú riadne a včas pred miestom jej bydliska matke vrátiť. (III.) O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu a (IV.) zrušil dopľňací rozsudok súdu prvej inštancie z 15. decembra 2017 č.k. 14P 90/2016-150. Vychádzal zo zistenia, že skutkové zistenia, právne závery, ako aj samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky, je vecne správne. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti, keď zohľadnil odôvodnené potreby maloletej, ako aj možnosti a schopnosti otca. Nestotožnil sa však s názorom súdu prvej inštancie ohľadne úpravy styku otca s maloletou, ktorú považoval za potrebné v zmysle § 25 Zákona o rodine upraviť.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu otec maloletej podal dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Navrhol zmeniť rozhodnutie odvolacieho súdu o osobnej starostlivosti maloletej, nakoľko matka od októbra 2017 maloletú nepustila k otcovi, hoci ju k tomu zaväzoval vtedy právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 8C/1/2010 z 28. júna 2013. Uviedol, že odvolací súd nesprávne posúdil ustanovenia § 24 a § 25 Zákona o rodine. Namietal nesprávne zhodnotenie skutkového stavu odvolacím súdom, nakoľko skutkový stav, z ktorého vychádzal odvolací súd, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Dôvodil, že podľa vykonaného dokazovania maloletá vyjadrila vôľu, že chce byť s oboma rodičmi a len v prípade, ak by si musela vybrať, preferovala by matku. V tejto súvislosti ďalej namietal, že „hoci súd správne vykonal dokazovanie na pomery u oboch rodičov, nesprávne ich však vyhodnotil, v rozpore s ustálenou súdnou praxou, keď ich zhodnotil ako rovnocenné“.

4. Matka a ani kolízny opatrovník sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.

5. Od 1. júla 2016 sa konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých riadia ustanoveniami zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Podľa § 2 ods. 1 CMP, ak tento zákon neustanovuje inak (a v danej veci tak CMP neustanovuje), na konanie podľa neho sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. To platí i pre konanie o dovolaní, ktoré konanie CMP osobitne neupravuje.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) oprávnená osoba zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné. 7. Už v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 najvyšší súd opakovane vyjadril záver aktuálny aj v súčasnosti, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 357/2015, 4 Cdo 1176/2015, 5 Cdo 255/2014, 8 Cdo 400/2015). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

8. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco, ale namieste je tu skôrreštriktívny výklad (3 Cdo 319/2013, 1 Cdo 348/2013, 3 Cdo 357/2016, 3 ECdo 154/2013, 3 Cdo 208/2014). Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím) musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti - to platí o všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch.

9. Naďalej je tiež plne opodstatnené konštatovanie, že ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp.zn. II. ÚS 172/03].

10. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie úspešne napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. V danom prípade je v dovolaní uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 421 CSP.

11. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

12. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod. V dôsledku tejto viazanosti neskúma dovolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

13. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Výpočet dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 CSP je taxatívny. Všetky dôvody prípustnosti dovolania, ktoré sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú na právnu otázku, ktorej vyriešenie viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu.

14. V prípade dovolania, prípustnosť ktorého vymedzuje dovolateľ z § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam. Závery o (ne)prípustnosti dovolania prijíma dovolací súd na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP). Výsledok posúdenia prípustnosti dovolania je teda podmienený tým, ako dovolateľ súdu vysvetlí, konkretizuje a doloží, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky.

15. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmiposudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom).

16. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, by mal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť (a označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená. Sama polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.

17. V danom prípade dovolateľ v dovolaní uviedol všeobecnú charakteristiku nesprávnosti, ku ktorej podľa jeho názoru došlo pred prvoinštančným a odvolacím súdom, avšak nešpecifikoval právnu otázku, pri posúdení ktorej sa mal odvolací súd odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe (§ 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.).

18. Žalovaný v dovolaní síce formálne označil za dovolací dôvod ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, vychádzajúc z obsahu dovolania v skutočnosti vyčítal odvolaciemu súdu nesprávne zhodnotenie skutkového stavu. Ak je v dovolaní namietané nesprávne právne posúdenie veci odôvodnené tým, že skutkový stav, z ktorého vychádzal odvolací súd, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nie je z obsahového hľadiska splnená zákonná náležitosť dovolania vyplývajúca z § 428 CSP, a to jeho odôvodnenie dovolacími dôvodmi. Nesprávne zhodnotenie skutkového stavu (v tomto prípade podľa dovolateľa nesprávne zhodnotenie pomerov u oboch rodičov) ako dovolací dôvod CSP nepozná.

19. Dovolací súd v súvislosti s návrhom na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti maloletej uvádza, že dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (napríklad rozhodnutia sp.zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012).

20. S poukazom na uvedené dovolací súd uzatvára, že žalobcovia podali dovolanie, ktoré má náležitosti v zmysle § 428 CSP avšak dovolacie dôvody v ňom nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP. Dovolací súd preto dovolanie žalobcov odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

21. Dovolací súd o nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP a § 451 ods. 3 CSP.

22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.