8Cdo/179/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu R., bývajúceho v I., zastúpeného Mgr. Štefanom Jakabom, advokátom v Košiciach, Nerudova 9, proti žalovanej AGRO - Land SK, s. r. o., so sídlom v Malčiciach 200, IČO: 47 153 733, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Illeš, Šimčák, Bröstl, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Štúrova 27, v mene a na účet ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Alexander Bröstl, o nahradenie prejavu vôle, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 19 C 379/2015, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 7. januára 2016 sp. zn. 1 Co 763/2015, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Michalovce uznesením z 8. septembra 2015 č. k. 19 C 379/2015-35 zamietol ako nedôvodný návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia.

2. Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobcu uznesením zo 7. januára 2016 sp. zn. 1 Co 763/2015 zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že žalovanej zakázal nakladať s nehnuteľnosťami bližšie označenými vo výroku uznesenia, a to previesť vlastnícke právo k nim darom, ich scudzením tretej osobe alebo ich zámenou za iné nehnuteľnosti s treťou osobou alebo zaťažiť ich záložným právom v prospech tretej osoby alebo zabezpečovacím prevodom v prospech tretej osoby, alebo ich vložiť ako vklad spoločníka do obchodnej spoločnosti alebo družstva, to všetko až do právoplatného skončenia vo veci samej.

3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu žalovaná podala dovolanie. Navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, resp. zmeniť napadnuté rozhodnutie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamietne. Prípustnosť a dôvodnosť dovolania odôvodnila podľa § 241 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“); dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s „§ 237 odsek f/“(zrejme správne § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Ostatne uvedenú vadu konania (postupom súdu sa jej odňala možnosť konať pred súdom) vidí žalovaná v tom, že jej nebolo doručené odvolanie žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie a v tom, že dôvody napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné.

4. Žalobca považuje dovolanie žalovanej za neprípustné a žiada z tohto dôvodu ho odmietnuť.

5. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej, ktoré bolo podané na pošte 4. marca 2016 a prípustnosť ktorého sa teda má posúdiť ešte podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, treba odmietnuť. Na odôvodnenie tohto svojho záveru dovolací súd stručne (451 ods. 3 C.s.p.) uvádza nasledovné:

7. V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu o predbežnom opatrení (teraz neodkladné opatrenie), t. j. proti uzneseniu, proti ktorému dovolanie podľa § 239 ods. 3 O. s. p. nebolo prípustné.

8. Dovolania žalovanej by bolo preto prípustné iba vtedy, ak by konanie súdov, ktoré jeho vydaniu predchádzalo bolo postihnuté niektorou z vád podľa § 237 ods. 1 O.s.p. Preskúmavaná vec ale také vady nemá.

9. Podľa § 75 ods. 8, tretia veta O.s.p. ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie žalobcu, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

10. Majúc na zreteli citovanú právnu úpravu, dovolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalovanej možnosť konať pred súdom ak jej nedoručil odvolanie žalobcu proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Postup súdu podľa ustanovení procesných pravidiel nemohol naplniť znaky vady konania spočívajúcej v odňatí možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

11. Pokiaľ sa v dovolaní namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené, dovolací súd poukazuje na stanovisko uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Dodáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). V preskúmavanej veci sa odvolací súd zaoberal dôvodmi, ktoré podľa jeho názoru nariadenie predbežného opatrenia odôvodňujú. Za vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd nerozhodol a neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného.Správnosť či nesprávnosť jeho záverov je otázkou právneho posúdenia veci, prieskum čoho dovolaciemu súdu v danej veci neprislúcha. Správnosť takého nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdzujú tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015 a III. ÚS 288/2015).

12. Pokiaľ je dovolateľkou namietaná „iná procesná vada“, dovolací súd poznamenáva, že taká vada je síce relevantným dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), úspešne však môže byť uplatnená iba v procesne prípustnom dovolaní. Konštantná judikatúra najvyššieho súdu zastáva názor, že takáto vada prípustnosť dovolania nezakladá (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 219/2013, 4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134/2010, 6 Cdo 60/2012, 7 Cdo 86/2012 a 7 Cdo 36/2011). I keby teda v preskúmavanej veci došlo k tzv. inej procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladalo by to prípustnosť dovolania žalobcu.

13. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalovanej proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je prípustné (§ 239 ods. 3, § 237 ods. 1 O.s.p.). Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej smerujúce proti uzneseniu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol (§ 447 písm. c/ C.s.p.).

14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.).

15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.