8Cdo/173/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu E. Y., bývajúceho v F., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Vojčík & Partners, s.r.o, so sídlom v Košiciach, Rázusova 28, v mene a na účet ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Leo Vojčík, proti žalovanej KOSIT, a.s., so sídlom v Košiciach, Rastislavova 98, IČO: 36 205 214, zastúpenej Advokátskou kanceláriou IURISTICO, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Cimborkova 13, v mene a na účet ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Matej Kukura, PhD., o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 28 Cpr 2/2012, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 15. apríla 2016 sp.zn. 3 CoPr 3/2015, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a. Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1/ Krajský súd v Košiciach uznesením z 15. apríla 2016 sp.zn. 3 CoPr 3/2015 zrušil rozsudok Okresného súdu Košice II zo 4. septembra 2013 č.k. 28 Cpr 2/2012-226 vo výroku o zamietnutí žaloby vo veci určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru danej žalobcovi žalovanou 7. mája 2012 listom zo 4. mája 2012 a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia mu vrátil vec na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia poukázal na dôvody zrušenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 30. apríla 2014 sp.zn. 11 CoPr 8/2013 vo výroku, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II zo 4. septembra 2013 č.k. 28 Cpr 2/2012-226 vo výroku o zamietnutí žaloby vo veci určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru Najvyšším súdom Slovenskej republiky uznesením z 26. marca 2015 sp.zn. 8 Cdo 323/2014 a na ním vyslovený právny záver vo vzťahu k splneniu formálnych náležitostí výpovede z pracovného pomeru doručenej žalovanou žalobcovi. Odvolací súd, vychádzajúc z právneho záveru dovolacieho súdu, sa už nezaoberal formálnymi nedostatkami predmetnej výpovede, a predmetom jeho preskúmavania v odvolacom konaní sa stali len ďalšie odvolacie dôvody namietané žalobcom v ním podanom odvolaní. Dospel k záveru, že z hľadiska rozsahu a spôsobu vykonania dôkazov, ako aj ich hodnotenia na zistenie skutkového stavu veci dokazovanie nebolo súdom prvej inštancie vykonané podľa § 120 a nasl. O.s.p. Výsledky hodnotenia dôkazov nezodpovedajú tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až 135 O.s.p., pretože súd prvej inštancie neúplnezistil skutkový stav veci z hľadiska spôsobilosti preukázať právne významné skutočnosti potrebné na rozhodnutie vo veci a v ďalšom podrobne uviedol o aké konkrétne skutočnosti išlo. Nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa odobratia mu jeho práva, na pojednávaní 4. septembra 2011, vyjadriť sa k meritu veci a tým k skutkovému zisteniu veci, pričom poukázal na obsah zápisnice z pojednávania. Záver súdu prvej inštancie o platnosti výpovede z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce považoval za predčasný bez náležitého zistenia skutkového stavu a jeho právne posúdenie veci za nezodpovedajúce § 157 ods. 2 O.s.p. Súdu prvej inštancie uložil v ďalšom konaní dôsledne vyhodnotiť vykonané dôkazy, prípadne ich doplniť takým spôsobom, aby boli z nich vyvodené konkrétne skutkové zistenia k jednotlivým vytýkaným skutkovým záverom a zákonným predpokladom naplnenia dania výpovede zo strany zamestnávateľa zamestnancovi podľa § 63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce v kontexte § 55 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce. 2/ Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie žalovaná. Navrhla ho v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala vadu konania podľa § 237 ods. 1 písm. d/, t.j. res iudicata, pretože odvolací súd v rozsahu príslušenstva - trov konania - rozhodol vo veci, ktorá už bola právoplatne rozhodnutá, a to výrokom jeho vlastného rozsudku z 30. apríla 2014 sp.zn. 11 CoPr 8/2013, ktorý nebol uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. marca 2015 sp.zn. 8 Cdo 323/2014 dotknutý. Namietala nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom a odvolaciemu súdu vytýkala, že sa zaoberal neuplatnenými a nešpecifikovanými odvolacími námietkami žalobcu. Dokazovanie, ktoré nariadil vykonať súdu prvej inštancie, nepovažovala za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, nakoľko súd musí rozhodnúť vecne aj bez tohto dokazovania, a to tak, že netvrdená, resp. nepreukázaná skutočnosť nie je daná. Pre absenciu vysvetlenia nevyhnutnosti dokazovania sa odvolací dopustil arbitrárnosti posudzovania veci, čím jej odňal možnosť konať pred súdom podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Na záver uviedla, že prípustnosť dovolania uplatňuje podľa § 237 ods. 1 písm. d/, f/ a g/ O.s.p. a dôvody dovolania podľa § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p. 3/ Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol. Poukázal na predmetné uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že námietky týkajúce sa vady konania podľa § 237 ods. 1 písm. d/ O.s.p. sú neopodstatnené. Za nedôvodné považoval aj ďalšie dovolacie námietky, pričom mal za to, že na konanie v danej veci dopadá § 212 ods. 2 písm. b/ O.s.p., pretože okrem konania vo veci samej (určenia neplatnosti výpovede) prebieha medzi žalobcom a žalovanou konanie o náhradu mzdy. Toto konanie je svojím výrokom, v ktorom sa žalobca domáha náhrady mzdy, priamo závislé na konaní vo veci samej - o neplatnosť výpovede. Preto platí, že odvolací s úd nebol viazaný rozsahom odvolacích dôvodov vymedzených v odvolaní. Rozhodnutie odvolacieho súdu je teda plne v medziach citovaných ustanovení, preto nemožno prisvedčiť argumentom žalovanej. 4/ Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že dovolanie podala včas žalovaná (§ 470 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 240 ods. 1 O.s.p.) na Okresnom súde Košice II 23. júna 2016 skúmal jeho prípustnosť podľa Občianskeho súdneho poriadku („ďalej len O.s.p.“) účinného do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 2 O.s.p.). Bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. 5/ V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti (zrušujúcemu) uzneseniu odvolacieho súdu, ale nesmeruje proti uzneseniu so znakmi niektorého z uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. 6/ Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa do 30. júna 2016 ustálila na názore, podľa ktorého zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu bolo možné napadnúť iba z dôvodov relevantných podľa § 237 ods. 1 O.s.p. (pozri judikát R 34/1995). Vady konania podľa ustanovenia § 237 ods. 1 písm. a/, b/, c/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení vyvodiť nemožno. 7/ S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či konanie na odvolacom súde je postihnuté žalovanou tvrdenými vadami podľa § 237 ods. 1 písm. d/, f/ a g/ O.s.p. 8/ Podľa § 237 ods. 1 písm. d/, f/ a g/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie (písm. d/), ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (písm. f/), ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát (písm. g/). 9/ V danej veci Okresný súd Košice II rozsudkom zo 4. septembra 2013 č.k. 28 Cpr 2/2012-226 žalobu(na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a určenie, že poškodenie zdravia žalobcu je chorobou z povolania) zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 30. apríla 2014 sp.zn. 11 CoPr 8/2013 rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby vo veci určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru zmenil tak, že určil, že výpoveď daná žalobcovi 7. mája 2012 je neplatná. Súčasne zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby vo veci, že poškodenie zdravia žalobcu zaraditeľné do položky č. XX je chorobou z povolania a vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 26. marca 2015 sp.zn. 8 Cdo 323/2014 rozsudok krajského súdu vo výroku, ktorým zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby vo veci určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru tak, že určil, že výpoveď daná žalobcovi 7. mája 2012 je neplatná. Krajský súd v Košiciach následne uznesením z 15. apríla 2016 sp.zn. 3 CoPr 3/2015 rozsudok (okresného súdu) vo výroku o zamietnutí žaloby vo veci určenia neplatnosti výpovede a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 10/ Vychádzajúc z uvedených rozhodnutí v danej veci nebolo ešte vo veci určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru (právoplatne), a to aj vrátane náhrady trov konania v tejto veci rozhodnuté. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na to, že podľa § 396 ods. 3 C.s.p. (účinného od 1. júla 2016) ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 11/ Námietku vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. nepovažuje dovolací súd za dôvodnú. Ako vyplýva z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu tento s a vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu (v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/ a aj v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a konštatoval, že ich naplnenie nebolo v konaní preukázané. Teda tým, že sa odvolací súd vysporiadal s námietkami žalobcu v zmysle ním citovaných ustanovení O.s.p. nepostupoval v rozpore s § 212 ods. 1 O.s.p. a neodňal žalovanej možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). 12/ Pokiaľ ide o námietky vo vzťahu k dokazovaniu treba uviesť, že rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrila výlučne súdu, a nie stranám (§ 120 ods. 1 O.s.p. účinný do 30. júna 2016). Ak súd niektorý dôkaz nevykonal, mohlo to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom, a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti rozhodnutia (pozri napr. aj rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a pod č. 125/1999). V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30. júna 2016) dôvodom dovolania nemohlo byť samo o sebe nesprávne skutkové zistenie. Preto sa dovolaním nebolo možné úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdom prvej inštancie a odvolacím súdom, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. 13/ Dovolací súd nezistil ani existenciu vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. g/ O.s.p., ktorú napokon ani sama žalovaná nešpecifikovala. 14/ Žalovaná tvrdila, že napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. 15/ Keďže však žalovaná uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (účinného do 30. júna 2016) v dovolaní, ktoré nebolo procesne prípustné, nemohol by dovolací súd podrobiť napadnuté uznesenie posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov. Nesprávne právne posúdenie veci bolo síce relevantným dovolacím dôvodom v tom zmysle, že ho bolo možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. účinný do 30. júna 2016), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladalo (pozri R 54/2012 a tiež ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nešlo totiž o vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 239 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania. To isté sa týkalo aj tzv. inej vady konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. účinný do 30. júna 2016). Vady tejto povahy bolo možné úspešne uplatniť iba v procesne prípustnom dovolaní a o tento prípad v danej veci nešlo. Sama tzv. iná vada konania prípustnosť dovolania nezakladala. 16/ Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalovanej proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je prípustné podľa § 239 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti podľa § 237 ods. 1 O.s.p. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej proti uzneseniu krajského súdu, ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol (§ 447 písm.c/ C.s.p.). 17/ Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.). 18/ Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.