8Cdo/163/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Ing. G., bývajúcej v D. proti žalovanému Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, so sídlom v Bratislave, Radlinského 13, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a o náhradu mzdy, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 9Cpr/5/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2018, sp. zn. 4CoPr/10/2018, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a. Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava I uznesením z 28. mája 2018, č. k. 9Cpr/5/2012-357 rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP.

2. Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. novembra 2018, sp. zn. 4CoPr/10/2018 na odvolanie žalobkyne uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Po preskúmaní spisu dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na správnom právnom posúdení a aplikácii § 255 CSP. Na vysvetlenie uviedol, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku rozhodnutia súdu. V danom prípade bola žaloba v plnom rozsahu zamietnutá a z tohto záveru vychádzala aj aplikácia príslušných ustanovení o náhrade trov konania.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, pričom v dovolaní bola ako právna zástupkyňa, ktorá aj dovolanie spísala, uvedená JUDr. G. (predsedníčka Občianskeho združenia D., T., Bratislava).

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť (§ 447 písm. e/ CSP).

5. Podľa § 429 CSP ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania musia byť spísané advokátom.

Podľa odseku 2 tohto ustanovenia povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

6. Z citovaných ustanovení vyplýva, že právna úprava civilného sporového konania účinná od 1. júna 2016 stanovuje osobitnú podmienku dovolacieho konania a vyžaduje, aby bol dovolateľ (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP) zastúpený advokátom a aby podané dovolanie bolo advokátom aj spísané.

7. V prípade, ak bol dovolateľ riadne poučený odvolacím súdom o náležitostiach dovolania a zastúpení dovolateľa v dovolacom konaní, súd prvej inštancie dovolateľa na odstránenie takejto vady dovolania (nedostatok zastúpenia) nevyzýva.

8. V danom prípade žalobkyňa bola odvolacím súdom v napadnutom uznesení poučená o povinnosti zastúpenia v dovolacom konaní. Dovolanie však bolo spísané JUDr. G., ktorá nie je advokátkou a žalobkyňa nie je v dovolacom konaní zastúpená ani odborovou organizáciou (JUDr. G. je, ako z obsahu spisu vyplýva, predsedníčkou Občianskeho združenia D., T., Bratislava). Napriek poučeniu v rozhodnutí odvolacieho súdu o povinnom zastúpení dovolateľa v dovolacom konaní, súd opätovne žalobkyňu uznesením z 5. júna 2020, doručeným jej 22. júna 2020, poučil o povinnom zastúpení v dovolacom konaní, a to tak podľa § 429 ods. 1 CSP, ako aj podľa § 429 ods. 2 CSP a vyzval ju na predloženie splnomocnenia podľa citovaných ustanovení, na ktoré žalobkyňa nereagovala.

9. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne odmietol podľa § 447 písm. e/ CSP bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého uznesenia.

10. Pre úplnosť však dovolací súd uvádza, že v danom prípade bolo dovolanie, odôvodnené nesprávnym právnym posúdením veci (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), podané proti rozhodnutiu o trovách konania, proti ktorému rozhodnutiu je v zmysle § 421 ods. 2 CSP (§ 357 písm. m/ CSP) neprípustné. Pokiaľ citovala v dovolaní aj § 420 písm. f/ CSP, tak vo vzťahu k nemu (len) uviedla, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktoré porušenie, ako z obsahu dovolania možno vyvodiť, odôvodnila nesprávnym rozhodnutím o trovách konania. Nesprávne právne posúdenie veci vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nezakladá.

11. Dovolací súd žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy tohto konania nevznikli.

12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.