8Cdo/16/2016
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ M., bývajúceho v Banskej Bystrici, S., 2/ Mgr. M., bývajúcej v Banskej Bystrici, S., proti žalovaným: 1/ M.,
bývajúcemu v Banskej Bystrici, S., 2/ J., bývajúcej v Banskej Bystrici, S., zastúpeným JUDr.
P., advokátom v Banskej Bystrici, M., o nahradenie prejavu vôle, vedenej na Okresnom
súde Banská Bystrica pod sp. zn. 9 C 327/2012, o dovolaní žalovaných proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. augusta 2015 sp. zn. 12 Co 150/2013, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobcom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom zo 6. marca 2013 č. k. 9 C 327/2012-44 nahradil vyhlásenie vôle žalovaných ako predávajúcich na uzavretie kúpnej zmluvy o prevode
spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti špecifikovanej vo výroku rozhodnutia. Vzájomný
návrh žalovaných, ktorým sa domáhali nahradenia vyhlásenia vôle žalobcov, aby ako
kupujúci uzavreli s nimi kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/8 k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X., vedenej na Správe katastra Banská Bystrica, kat. úz. R.
ako parc. reg. E pozemok parc. č. 505 o výmere 887 m2 orná pôda za kúpnu cenu 1
679 eur, zamietol. Žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa
súdny poplatok zo vzájomnej žaloby vo výške 99,50 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalobcom 1/ a 2/ vrátil časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 27,80 eur a požiadal Daňový úrad Banská Bystrica, aby tento poplatok vrátil žalobcom 1/ a 2/
prostredníctvom žalobcu 1/ po doručení právoplatného rozhodnutia vo veci. Vychádzal zo
zistenia, že žalobcovia sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. X. kat.
úz. R. ako parc. č. 505 orná pôda o výmere 887 m2 v ½ a žalovaní 1/ a 2/ sú podielovými
spoluvlastníkmi v rozsahu 4/24. Žalobcovia 1/ a 2/ nadobudli svoj spoluvlastnícky podiel na
základe kúpnej zmluvy z 2. februára 2009, registrovanej pod sp. zn. V 318/2009, ktorej vklad bol povolený 18. februára 2009. Žalovaní 1/ a 2/ nadobudli svoj spoluvlastnícky podiel na
základe kúpnej zmluvy uzavretej 21. septembra 2009, ktorej vklad bol povolený 21. októbra
2009. Žalobcovia 1/ a 2/ a žalovaní 1/ a 2/ v prvostupňovom konaní vzniesli námietku
premlčania. Súd prvého stupňa konštatoval, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že nebola
urobená ponuka reflektujúca predkupné právo pri nadobúdaní podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti zo strany právnych predchodcov žalobcov ani zo strany žalovaných, pričom účastníci nenadobudli svoje podiely prevodom od blízkej osoby. Súd
prvého stupňa ďalej zdôraznil, že predmetom žaloby, ako aj vzájomnej žaloby, nebolo
dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ale nahradenie prejavu vôle. Podľa názoru súdu prvého stupňa okamih, kedy sa oprávnený môže od nadobúdateľa domáhať, aby
mu vec ponúkol na predaj môže začať plynúť len odo dňa, kedy nadobúdateľ nadobudol
vlastnícke právo k danej veci. V prípade nehnuteľnosti je kúpna zmluva, ktorej je predmetom
prevod nehnuteľnosti, účinná až rozhodnutím o jej vklade do katastra nehnuteľností a až od
tohto okamihu je možné domáhať sa plnenia. K vecnoprávnym účinkom prevodu spoluvlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na žalovaných došlo okamihom vkladu
kúpnej zmluvy, t. j. 21. októbra 2009. Žalobcovia podali návrh na súd prvého stupňa 12.
októbra 2012, a preto je potrebné uzavrieť, že bol podaný vo všeobecnej trojročnej dobe. Naopak vzájomná žaloba žalovaných bola na súd prvého stupňa podaná po uplynutí
trojročnej premlčacej doby, a preto súd prvého stupňa túto vzájomnú žalobu žalovaných z dôvodu premlčania zamietol. Výrok o povinnosti žalovaných zaplatiť súdny poplatok zo
odôvodnil ustanovením § 2 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 71/1992 Zb. Vrátenie súdneho poplatku
žalobcom (jeho časti) odôvodnil ustanovením § 11ods. 3, 4 tohto zákona.
Na odvolanie žalovaných Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 27. augusta 2015 sp. zn. 12 Co 150/2013 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219
ods. 1 O.s.p.) a uložil žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 99,10 eur k rukám právneho zástupcu žalobcov. Vychádzal
zo zistenia, že súd prvého stupňa sa náležite vyporiadal s námietkou premlčania žalovaných, ako aj s námietkou premlčania vznesenou žalobcami voči vzájomnej žalobe žalovaných.
V odôvodnení rozhodnutia v súvislosti s riešením tejto otázky správne ustálil skutkový stav
a vyvodil z neho správne právne závery, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.
Žaloba o nahradenie prejavu vôle v žiadnom prípade nemá charakter určovacej žaloby
v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., pri ktorej sa vyžaduje preukázanie naliehavého právneho
záujmu, ale má charakter žaloby na plnenie v zmysle § 80 písm. b/ O.s.p. Pri tejto sa neskúma naliehavý právny záujem na jej podaní. Žalovaní podali vzájomnú žalobu, avšak
do doby rozhodovania súdu prvého stupňa neuhradili súdny poplatok, a preto súd prvého
stupňa vecne správne rozhodol, keď uložil žalovaným solidárnu povinnosť tento poplatok vo
výške 99,50 € zaplatiť. Výrok o trovách odvolacieho konania odôvodnil ustanoveniami § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaní. Navrhli,
aby dovolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Prípustnosť dovolania vyvodzovali z ustanovenia § 237 ods. 1 písm. c/ O.s.p. t. j., že účastníci
vystupujúci v konaní ako žalovaní nemali procesnú spôsobilosť. Dovolanie odôvodnili ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. t. j., že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
t. j., že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Poukázali na to, že rozsudkom odvolacieho súdu bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa,
ktorým súd nahradil vôľu žalovaných vo vzťahu k predaju spoluvlastníckeho podielu vo výške 4/24 k parc. KN E 505 o výmere 887 m2 . Odvolací súd sa nedostatočne zaoberal dôvodmi odvolania a to námietkou premlčania, keď žalovaní poukazovali na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. C 1844-NS, 32 Odo/2002, podľa ktorého právo
dovolať sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva podielového spoluvlastníka sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej lehote. Premlčacia
doba začína plynúť dňom, keď došlo k uskutočneniu právneho úkonu, v ktorom nebolo
predkupné právo rešpektované a to aj v prípade, ak by k tomuto právnemu úkonu bolo
potrebné úradné rozhodnutie. K rovnakému záveru dospel Krajský súd v Prešove rozsudkom z 25. októbra 2006 sp. zn. 6 Co 107/2006. Súd prvého stupňa a taktiež odvolací súd nezistili
riadne skutkový stav a podmienky konania, keď neskúmali postavenie účastníkov konania
vo vzťahu k tomu, či majú dostatočnú procesnú spôsobilosť byť účastníkmi konania,
vzhľadom na to, že žalovaní 1/ a 2/ nemajú dostatočnú pasívnu legitimáciu. Ich nedostatočná
pasívna legitimácia spôsobuje aj samotnú nevykonateľnosť prvostupňového a druhostupňového súdneho rozhodnutia. Žalovaní totiž v čase vydania odvolacieho rozsudku
už neboli vlastníkmi sporných podielov na predmetnej nehnuteľnosti.
Žalobcovia sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení v súlade s § 241
ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu
len v prípadoch, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.
Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Dovolaním žalovaných napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky
rozsudkov uvedených v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p. Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci
ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil
prípustnosť dovolania, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods.1 O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej
republiky len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku
(§ 238 O.s.p.), ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237
ods.1 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu
(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/
tohto ustanovenia (t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku
spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad nedostatku
návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré možno začať len na návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
alebo súdom nesprávne obsadeným).
Treba uviesť, že z hľadiska § 237 ods.1 O.s.p. sú právne významné len tie procesné
nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto
ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237
ods. 1 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne
postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.
Vady konania v zmysle § 237 ods.1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. neboli v dovolaní
namietané a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania žalovaných preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Žalovaní v dovolaní namietali, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237
ods.1 písm. c/ O.s.p.
Dovolatelia poukazujú na to, že nedostatok procesnej spôsobilosti vyplýva na ich strane z toho, že vo veci nemajú dostatočnú pasívnu legitimáciu, pretože
nie sú spoluvlastníkmi sporných podielov k predmetnej nehnuteľnosti.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že touto argumentáciou žalovaní
nenáležitým spôsobom spájajú dve rozdielne právne kategórie, ktoré navzájom spolu
nesúvisia. Procesná spôsobilosť účastníka konania, ktorej nedostatok môže byť dôvodom prípustnosti dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. c/ O.s.p. súvisí s jeho hmotnoprávnou
spôsobilosťou na právne úkony. Vychádzajúc z ustanovenia § 8 ods. 1 Občianskeho
zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať
na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou a môže byť obmedzená alebo fyzická osoba môže byť tejto spôsobilosti pozbavená
len za podmienok uvedených v § 10 Občianskeho zákonníka. Nemožno konštatovať
(nepotvrdzuje to obsah spisu ani argumentácia žalovaných v dovolacom konaní), že by žalovaní, ktorí sú plnoletými fyzickými osobami boli obmedzení alebo pozbavení
spôsobilosti na právne úkony v zmysle Občianskeho zákonníka, z čoho vyplýva, že sú plne
procesne spôsobilými účastníkmi konania. Vychádzajúc z ust. § 90 O.s.p. je takto splnená
podmienka konania (spôsobilosť byť účastníkom konania i procesná spôsobilosť účastníkov
– žalovaných) v zmysle § 103 O.s.p. Okolnosť, že žalovaní nie sú v súčasnosti pasívne legitimovaní v konaní o predmetnej žalobe, pretože nie sú už vlastníkmi predmetného podielu
spornej nehnuteľnosti, je okolnosť, ktorá nesúvisí s procesnou spôsobilosťou žalovaných
ako účastníkov konania. Vecná legitimácia (pasívna alebo aktívna) je stav vyplývajúci z hmotného práva, na základe ktorého je určitá osoba (účastník konania) nositeľom určitého
hmotného práva alebo povinnosti. Jej nedostatok sa prejaví vo výsledku konania tým, že v prípade pasívnej legitimácie (jej nedostatku) bude žaloba voči takému účastníkovi
zamietnutá. Neznamená to ale, že by pre nedostatok pasívnej legitimácie takého účastníka
konania bolo možné vyvodzovať nedostatok jeho procesnej spôsobilosti, ako to uvádzajú
žalovaní v dovolaní. Naviac v priebehu celého konania na súde prvého stupňa, ako aj v štádiu odvolacieho konania, žalovaní svoju pasívnu legitimáciu v tomto konaní nespochybňovali.
Okolnosť, že žalovaní v súčasnosti nie sú vlastníkmi podielu k spornej nehnuteľnosti (ktorá
v zmysle vyššie uvedeného doposiaľ nebola preukázaná) by mohla znamenať len nesprávnosť
skutkového zistenia súdov, avšak nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi
Najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania na základe vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Ak k tejto nesprávnosti (v rovine zistenia
skutkových okolností) v niektorom súdnom konaní dôjde, nezakladá procesnú vadu uvedenú
v § 237 ods.1 O.s.p. Neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení môže prípadne viesť
k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p.); vadu takej povahy ale možno úspešne uplatniť iba v procesne
prípustnom dovolaní (o tento prípad ale v danej veci nejde). Sama tzv. iná vada prípustnosť dovolania nezakladá.
Žalovaní v dovolaní taktiež namietali, že súdy oboch stupňov vec nesprávne právne
posúdili (§241 ods.2 písm c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne
právne posúdenie, ktoré žalovaní súdom vytýkajú, ale nezakladá procesnú prípustnosť dovolania (viď tiež R 54/2012). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v ustanovení § 237 ods.
1 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorá by bola v §237 ods.1 O.s.p. uvedená
ako dôvod prípustnosti dovolania.
Keďže dovolanie žalovaných nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné, nepotvrdila sa existencia dovolateľmi namietanej procesnej vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani iné vady vymenované v § 237 ods. 1 O.s.p.,
najvyšší súd odmietol ich dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.
c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
So zreteľom na odmietnutie dovolania (z procesných dôvodov) sa najvyšší súd
nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní právo na náhradu trov vzniklo procesne úspešným žalobcom
(§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.), avšak títo nepodali
návrh na rozhodnutie o ich priznaní (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.)
a vychádzajúc z obsahu spisu im žiadne preukázateľné trovy spojené s dovolacím konaním nevznikli. Preto dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania žalobcom nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 23. marca 2016
JUDr. Oľga T r n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.