8Cdo/156/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu E. Y. bývajúceho v D. zastúpeného advokátom JUDr. Jaroslavom Bódišom, so sídlom v Košiciach, Humenská 18, proti žalovanému Z. R., so sídlom v F., zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Eva Csontosová, so sídlom v Dvoroch nad Žitavou, G. Tajovského 69, o náhradu mzdy 1 947,96 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 17Cpr/3/2014, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 29. septembra 2016 sp. zn. 7CoPr/9/2015, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom z 8. júla 2015 č.k. 17Cpr/3/2014-138 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi mzdu vo výške 1 947,96 € s 5,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 469,04 € od 1.8.2013 do zaplatenia a s 5,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 478,92 € od 1.9.2013 do zaplatenia. V časti o zaplatenie 5,5% úroku z omeškania zo sumy 469,04 € za deň 31.7.2013 a v časti 5,5% úroku z omeškania ročne zo sumy 1 478,92 eur za deň 31.8.2013 zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania 2 465,18 € a povinnosť zaplatiť trovy štátu 16 €.

2. Krajský súd v Nitre na odvolanie žalovaného rozsudkom z 29. septembra 2016 sp. zn. 7CoPr/9/2015 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd konštatoval vecnú správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie s tým, že dovolanie je prípustné podľa ustanovenia § 420 písm. f/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V dovolaní uviedol, že súdy mu svojím nesprávnym postupom znemožnili uskutočňovať jemu patriace procesné práva. Súd prvej inštancie nevykonal riadne dokazovanie, keď nepripustil všetky ním navrhované dôkazy, napr. svedok Fraštacký nebol vypočutý ku všetkým podstatným otázkam, súd nebral v úvahučestné prehlásenia spolupracovníkov. V ďalšom poukázal na nedostatočné vyhodnotenie dôkazov zo strany súdu.

4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu považoval rozhodnutie rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne, vychádzajúce z náležitého dokazovania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

6. Najvyšší súd v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 viackrát (pozri napríklad sp.zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 209/2015, 3 Cdo 308/2016, 5 Cdo 255/2014) uviedol, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).

7. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (viď § 428 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

8. V danom prípade žalovaný uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí), ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

10. Dovolateľ tvrdí, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nebol vykonaný ním navrhnutý dôkaz.

11. Do 30. júna 2016 prípustnosť dovolania nezakladalo (a účinky umožňujúce meritórny dovolací prieskum nevyvolávalo) nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu ( R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012). Okrem toho najvyšší súd v R 21/2017 ustálil, že povinnosť uskutočniť výsluch strany civilného sporu nie je absolútna. Ak súd nevykoná dôkaz výsluchom sporovej strany, bez ďalšieho nedochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tomto smere pre úplnosť poznamenáva, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutéhospôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97). Preto podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani po novej právnej úprave civilného sporového konania, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu.

12. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalovaného je procesne neprípustné, nevyvolalo účinok umožňujúci uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu. Najvyšší súd preto jeho dovolanie odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP.

13. Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.