8Cdo/1368/2015

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M., nar. X., bývajúci v Meste Ružomberok, zastúpeného Advokátskou kanceláriou G., s.r.o., so sídlom Bratislava,

Š., IČO: X.,   proti žalovaným: 1/ E., bývajúca v Ružomberku, H.,   2/ Ing. R., bývajúca

v Ružomberku, H., obom zastúpených Mgr. I., advokátkou so sídlom v Ružomberku, N., 3/

Ing. P., bývajúci v Ružomberku, ul. P., 4/ Ing. O., bývajúca v Ružomberku, P., o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 6

C 109/2008, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 2. októbra 2014 sp.

zn. 9 Co 706/2014, takto

  r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky   z r u š u j e   rozsudok Krajského súdu v Žiline  

z 2. októbra 2014 sp. zn. 9 Co 706/2014 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ružomberok rozsudkom zo 14. mája 2014 č. k. 6 C 109/2008-713

zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že byt zapísaný na LV č. X., katastrálne

územie Ružomberok, nachádzajúci sa na ulici M. na parc. č. 1733 o výmere 796 m² -

zastavaná plocha, pozemok parc. č. 1734 vo výmere 413 m² - zastavaná plocha, parc. č. 1735

vo výmere 410 m² - zastavaná plocha a stavba súp. č. 1564 postavená na parc. č. 1733 –

obytný dom pod B, byt č. X. vo vchode č. 9 na 5. nadzemnom podlaží, 4. poschodie so

spoluvlastníckym podielom na pozemku, v spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu v podiele 799/57295 patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov – žalobcu

a žalovanej 1/ v jednej polovici. Vychádzal zo zistenia, že na súde prvého stupňa prebieha na

základe návrhu žalobcu konanie vedené pod sp. zn. 30C 177/2004 o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom sa prejudiciálne rieši otázka masy vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov – žalobcu a žalovanej 1/ (ďalej len

„BSM“). Teda aj to, či predmetný byt spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných

častiach a zariadeniach domu ako aj pozemku patrí ku dňu zániku manželstva žalobcu

a žalovanej 1/ do BSM. Bez ohľadu na uvedené poukázal aj na formuláciu žalobného petitu,

kde žalobca sa domáha určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM každému v jednej

polovici, pričom konanie v prejednávanej veci nie je konaním podľa § 153 ods. 2 O.s.p. Platí,

že súd je viazaný žalobným petitom, tak ako ho vyjadril žalobca v žalobe. Nie je možné

v súčasnosti určiť, že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM žalobcu a žalovanej 1/,

nakoľko manželstvo týchto účastníkov zaniklo rozvodom na základe rozsudku Okresného

súdu Ružomberok zo 6. júna 2003 sp. zn. 3 C 27/2003, ktorý nadobudol právoplatnosť

a vykonateľnosť 15. júla 2003. Týmto dňom zaniklo aj BSM žalobcu a žalovanej 1/. Preto nie

je možné domáhať sa v súčasnosti určenia, že predmetný byt s príslušenstvom patrí do BSM

týchto účastníkov konania. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline rozsudkom z 2. októbra 2014  

sp. zn. 9 Co 706/2014 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219  

ods. 1 O.s.p.) a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 1/ náhradu trov odvolacieho

konania vo výške 41,94 eur a žalovanej v 2/ rade vo výške 41,84 eur na účet ich právnej

zástupkyne. Náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými 3/, 4/ účastníkom nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo odôvodnené

dostatočne a podrobne. V predchádzajúcich štádiách konania odvolací súd v predmetnej veci

už vyslovil právny názor, ktorý súd prvého stupňa v prejednávanej veci rešpektoval a to

pokiaľ ide o otázku naliehavosti právneho záujmu žalobcu na podaní predmetnej určovacej

žaloby. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol, aby

dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. t.j., že sa mu postupom

odvolacieho súdu odňala možnosť konať pred súdom, pretože odvolací súd svoje rozhodnutie

náležite neodôvodnil z právneho hľadiska nie je možné hovoriť o žiadnom odôvodnení

rozhodnutia so zreteľom na jeho stručnosť a absenciu reakcie na dôvody a argumenty ním

uvádzané v priebehu prvostupňového konania i v odvolaní, s ktorými sa tento súd vôbec

nevyporiadal. Dovolanie odôvodnil ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. t.j., že v konaní došlo

k vade uvedenej v § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a ustanovením a ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. t. j., že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Poukázal na to, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom

v takýchto náročných a zložitých záležitostiach ako je prejednávaná vec je potrebné v každom

prípade vypočuť účastníkov konania aj v rámci odvolacieho konania a to na pojednávaní.

O odvolacom konaní chcel produkovať aj nový dôkaz týkajúci sa procesu vkladu predmetnej

nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností a spôsobu zápisu vlastníckeho práva na žalovanú 1/,

čo mu nebolo umožnené. Odvolací súd sa nezaoberal dôvodmi odvolania a neprijal k nim

žiadne právne závery. Rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo riadne odôvodnené a nie je

možné z neho zistiť ako tento súd v prejednávanej veci konkrétne vyložil a aplikoval

príslušné procesné procesy a a kými úvahami sa riadil pri svojom rozhodovaní o veci samej.

Tieto právne významné náležitosti v rozhodnutí odvolacieho súdu úplne absentujú. Takýmto

spôsobom došlo aj k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky.

Žalované 1/, 2/ vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu navrhli dovolanie ako neprípustné

odmietnuť.

Žalovaný 3/ sa k dovolaniu nevyjadril.

Žalovaná 4/ vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu poukázala na to, že žalobca nevymedzil

žiadny dovolací dôvod, pre ktorý by bolo dovolanie prípustné a pridržala sa rozhodnutí oboch

stupňov súdov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.)  

po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený  

v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a  

ods. 1 O.s.p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu  

len v prípadoch, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.  

Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,  

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238   ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil  

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p.  

je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože  

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Dovolaním žalobcu napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky

rozsudkov uvedených v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p. Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho

súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci ešte

nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil

prípustnosť dovolania, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.

S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods.1 O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku  

(§ 238 O.s.p.), ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237

ods. 1 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,  

je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/

tohto ustanovenia (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,  

o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad nedostatku

návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré možno začať len na návrh, o prípad odňatia

možnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom  

alebo súdom nesprávne obsadeným).

Treba uviesť, že z hľadiska § 237 ods.1 O.s.p. sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách  

a/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali   za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto  

ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237  

ods. 1 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade,  

ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne

postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Vady konania v zmysle § 237 ods.1 písm. b/ až e/ a g/ O.s.p. neboli v dovolaní

namietané a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania

žalobcu preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Žalobca v dovolaní namieta (okrem iného), že v konaní došlo k procesnej vade  

v zmysle § 237 ods.1 písm. f/ O.s.p.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký procesne

nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení

účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle

§ 237 ods.1 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval  

v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci

v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť  

im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv – pozri napríklad právo účastníka vykonávať

procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť  

si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným

dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to,  

aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].

V zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý  

má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo a verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávisle a nestranným súdom zriadeným zákonnom, ktorý rozhoduje  

o jeho občianskych právach a záväzkoch.

V zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

jednou zo všeobecných záruk spravodlivého prejednania vecí pred súdom je zásada „rovnosti zbraní“. Tento princíp je jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania

a vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju

záležitosť jej protistrane.

Koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne

konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť predložiť nielen všetky

dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi  

a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť  

sa pred ním. Požiadavka, aby procesné strany v konaní mali možnosť dozvedieť sa a vyjadriť

sa ku všetkým zhromaždeným dôkazom alebo k stanoviskám pripojeným v spise, sa aplikuje

aj na odvolacie konanie.

V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len ESĽP), vo veci Trančíková proti Slovenskej republike z 13. januára 2015

(sťažnosť č. 17127/12) z ktorého vyplýva, že vyjadrenie účastníka konania vo veci (vrátane

vyjadrenia k opravnému prostriedku protistrany), ktoré obsahuje riadnu právnu a skutkovú

argumentáciu, je potrebné považovať za také vyjadrenie, ktoré je potrebné subsumovať pod

požiadavku, aby účastníci súdneho konania mali možnosť dozvedieť sa o ňom a eventuálne   sa k nemu aj vyjadriť. Z predmetného rozhodnutia, ako aj z ďalšej judikatúry ESĽP vyplýva,

že konkrétny význam dotknutého vyjadrenia je málo dôležitý, keďže je na účastníkoch

konania aby posúdili, či si dokument vyžaduje, aby sa k nemu vyjadrili alebo nie. Zároveň

ESĽP v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že nedoručenie vyjadrenia protistrany

k opravnému prostriedku podanému sťažovateľkou v jej veci proti rozhodnutiu súdu 1. stupňa

je porušením článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V predmetnej právnej veci došlo k rovnakej procesnej situácii, nakoľko žalobca podal

odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok zo 14.mája 2014 sp. zn. 6 C 109/2008

a žalovaní 1,2 podali vo vzťahu k tomuto odvolaniu svoje vyjadrenie obsahujúce riadnu

skutkovú a právnu argumentáciu z 28. júla 2014, ktoré bolo na súd prvého stupňa doručené

30.júla 2014 avšak protistrane,   t.j. žalobcovi ako odvolateľovi doručené nebolo, z čoho

vyplýva, že s ním nebol oboznámený.

V zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia ESĽP je preto potrebné konštatovať,  

že týmto postupom odvolacieho súdu (t.j. Krajského súdu v Žiline), ktorý nedoručil

vyjadrenie žalovaných 1,2 k odvolaniu žalobcu odvolateľovi, došlo k porušeniu článku 6   ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň k odňatiu možnosti

žalobcu konať pred súdom, čo je potrebné považovať za procesnú   vadu v zmysle § 237

ods.1písm. f/ O.s.p. v nadväznosti   na ustanovenie § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a § 242  

ods. 1 veta druhá O.s.p.

Dovolací súd teda prihliadol na vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.,

ktorá sa vyskytla v štádiu odvolacieho konania v podobe nedoručenia vyjadrenia žalovaných  

k odvolaniu žalobcu.

Pretože odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom, znamenajúce porušenie práv  

na spravodlivý proces, zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, dovolací

súd podľa § 243b ods. 1 O.s.p. rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Úlohou odvolacieho súdu bude doručiť vyjadrenie žalovaných 1,2 k odvolaniu

žalobcu   a až po vykonaní tohto procesného úkonu bude možné pokračovať v odvolacom

konaní.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 24. februára 2016

  JUDr. Oľga T r n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.