8Cdo/1368/2015
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M., nar. X., bývajúci v Meste Ružomberok, zastúpeného Advokátskou kanceláriou G., s.r.o., so sídlom Bratislava,
Š., IČO: X., proti žalovaným: 1/ E., bývajúca v Ružomberku, H., 2/ Ing. R., bývajúca
v Ružomberku, H., obom zastúpených Mgr. I., advokátkou so sídlom v Ružomberku, N., 3/
Ing. P., bývajúci v Ružomberku, ul. P., 4/ Ing. O., bývajúca v Ružomberku, P., o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 6
C 109/2008, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 2. októbra 2014 sp.
zn. 9 Co 706/2014, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Žiline
z 2. októbra 2014 sp. zn. 9 Co 706/2014 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Ružomberok rozsudkom zo 14. mája 2014 č. k. 6 C 109/2008-713
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že byt zapísaný na LV č. X., katastrálne
územie Ružomberok, nachádzajúci sa na ulici M. na parc. č. 1733 o výmere 796 m² -
zastavaná plocha, pozemok parc. č. 1734 vo výmere 413 m² - zastavaná plocha, parc. č. 1735
vo výmere 410 m² - zastavaná plocha a stavba súp. č. 1564 postavená na parc. č. 1733 –
obytný dom pod B, byt č. X. vo vchode č. 9 na 5. nadzemnom podlaží, 4. poschodie so
spoluvlastníckym podielom na pozemku, v spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu v podiele 799/57295 patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov – žalobcu
a žalovanej 1/ v jednej polovici. Vychádzal zo zistenia, že na súde prvého stupňa prebieha na
základe návrhu žalobcu konanie vedené pod sp. zn. 30C 177/2004 o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom sa prejudiciálne rieši otázka masy vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov – žalobcu a žalovanej 1/ (ďalej len
„BSM“). Teda aj to, či predmetný byt spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných
častiach a zariadeniach domu ako aj pozemku patrí ku dňu zániku manželstva žalobcu
a žalovanej 1/ do BSM. Bez ohľadu na uvedené poukázal aj na formuláciu žalobného petitu,
kde žalobca sa domáha určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM každému v jednej
polovici, pričom konanie v prejednávanej veci nie je konaním podľa § 153 ods. 2 O.s.p. Platí,
že súd je viazaný žalobným petitom, tak ako ho vyjadril žalobca v žalobe. Nie je možné
v súčasnosti určiť, že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM žalobcu a žalovanej 1/,
nakoľko manželstvo týchto účastníkov zaniklo rozvodom na základe rozsudku Okresného
súdu Ružomberok zo 6. júna 2003 sp. zn. 3 C 27/2003, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť 15. júla 2003. Týmto dňom zaniklo aj BSM žalobcu a žalovanej 1/. Preto nie
je možné domáhať sa v súčasnosti určenia, že predmetný byt s príslušenstvom patrí do BSM
týchto účastníkov konania. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline rozsudkom z 2. októbra 2014
sp. zn. 9 Co 706/2014 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219
ods. 1 O.s.p.) a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 1/ náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 41,94 eur a žalovanej v 2/ rade vo výške 41,84 eur na účet ich právnej
zástupkyne. Náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými 3/, 4/ účastníkom nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo odôvodnené
dostatočne a podrobne. V predchádzajúcich štádiách konania odvolací súd v predmetnej veci
už vyslovil právny názor, ktorý súd prvého stupňa v prejednávanej veci rešpektoval a to
pokiaľ ide o otázku naliehavosti právneho záujmu žalobcu na podaní predmetnej určovacej
žaloby. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol, aby
dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. t.j., že sa mu postupom
odvolacieho súdu odňala možnosť konať pred súdom, pretože odvolací súd svoje rozhodnutie
náležite neodôvodnil z právneho hľadiska nie je možné hovoriť o žiadnom odôvodnení
rozhodnutia so zreteľom na jeho stručnosť a absenciu reakcie na dôvody a argumenty ním
uvádzané v priebehu prvostupňového konania i v odvolaní, s ktorými sa tento súd vôbec
nevyporiadal. Dovolanie odôvodnil ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. t.j., že v konaní došlo
k vade uvedenej v § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a ustanovením a ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. t. j., že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Poukázal na to, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom
v takýchto náročných a zložitých záležitostiach ako je prejednávaná vec je potrebné v každom
prípade vypočuť účastníkov konania aj v rámci odvolacieho konania a to na pojednávaní.
O odvolacom konaní chcel produkovať aj nový dôkaz týkajúci sa procesu vkladu predmetnej
nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností a spôsobu zápisu vlastníckeho práva na žalovanú 1/,
čo mu nebolo umožnené. Odvolací súd sa nezaoberal dôvodmi odvolania a neprijal k nim
žiadne právne závery. Rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo riadne odôvodnené a nie je
možné z neho zistiť ako tento súd v prejednávanej veci konkrétne vyložil a aplikoval
príslušné procesné procesy a a kými úvahami sa riadil pri svojom rozhodovaní o veci samej.
Tieto právne významné náležitosti v rozhodnutí odvolacieho súdu úplne absentujú. Takýmto
spôsobom došlo aj k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky.
Žalované 1/, 2/ vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu navrhli dovolanie ako neprípustné
odmietnuť.
Žalovaný 3/ sa k dovolaniu nevyjadril.
Žalovaná 4/ vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu poukázala na to, že žalobca nevymedzil
žiadny dovolací dôvod, pre ktorý by bolo dovolanie prípustné a pridržala sa rozhodnutí oboch
stupňov súdov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.)
po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený
v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 1 O.s.p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu
len v prípadoch, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.
Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p.
je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho
súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Dovolaním žalobcu napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky
rozsudkov uvedených v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p. Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho
súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci ešte
nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil
prípustnosť dovolania, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods.1 O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej
republiky len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku
(§ 238 O.s.p.), ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237
ods. 1 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu
(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,
je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/
tohto ustanovenia (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku
spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad nedostatku
návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré možno začať len na návrh, o prípad odňatia
možnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
alebo súdom nesprávne obsadeným).
Treba uviesť, že z hľadiska § 237 ods.1 O.s.p. sú právne významné len tie procesné
nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách
a/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto
ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237
ods. 1 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade,
ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne
postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.
Vady konania v zmysle § 237 ods.1 písm. b/ až e/ a g/ O.s.p. neboli v dovolaní
namietané a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania
žalobcu preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Žalobca v dovolaní namieta (okrem iného), že v konaní došlo k procesnej vade
v zmysle § 237 ods.1 písm. f/ O.s.p.
Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký procesne
nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení
účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle
§ 237 ods.1 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval
v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto
postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci
v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť
im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv – pozri napríklad právo účastníka vykonávať
procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť
si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným
dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to,
aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].
V zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý
má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo a verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávisle a nestranným súdom zriadeným zákonnom, ktorý rozhoduje
o jeho občianskych právach a záväzkoch.
V zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
jednou zo všeobecných záruk spravodlivého prejednania vecí pred súdom je zásada „rovnosti zbraní“. Tento princíp je jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania
a vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju
záležitosť jej protistrane.
Koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne
konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť predložiť nielen všetky
dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi
a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť
sa pred ním. Požiadavka, aby procesné strany v konaní mali možnosť dozvedieť sa a vyjadriť
sa ku všetkým zhromaždeným dôkazom alebo k stanoviskám pripojeným v spise, sa aplikuje
aj na odvolacie konanie.
V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva (ďalej len ESĽP), vo veci Trančíková proti Slovenskej republike z 13. januára 2015
(sťažnosť č. 17127/12) z ktorého vyplýva, že vyjadrenie účastníka konania vo veci (vrátane
vyjadrenia k opravnému prostriedku protistrany), ktoré obsahuje riadnu právnu a skutkovú
argumentáciu, je potrebné považovať za také vyjadrenie, ktoré je potrebné subsumovať pod
požiadavku, aby účastníci súdneho konania mali možnosť dozvedieť sa o ňom a eventuálne sa k nemu aj vyjadriť. Z predmetného rozhodnutia, ako aj z ďalšej judikatúry ESĽP vyplýva,
že konkrétny význam dotknutého vyjadrenia je málo dôležitý, keďže je na účastníkoch
konania aby posúdili, či si dokument vyžaduje, aby sa k nemu vyjadrili alebo nie. Zároveň
ESĽP v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že nedoručenie vyjadrenia protistrany
k opravnému prostriedku podanému sťažovateľkou v jej veci proti rozhodnutiu súdu 1. stupňa
je porušením článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V predmetnej právnej veci došlo k rovnakej procesnej situácii, nakoľko žalobca podal
odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok zo 14.mája 2014 sp. zn. 6 C 109/2008
a žalovaní 1,2 podali vo vzťahu k tomuto odvolaniu svoje vyjadrenie obsahujúce riadnu
skutkovú a právnu argumentáciu z 28. júla 2014, ktoré bolo na súd prvého stupňa doručené
30.júla 2014 avšak protistrane, t.j. žalobcovi ako odvolateľovi doručené nebolo, z čoho
vyplýva, že s ním nebol oboznámený.
V zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia ESĽP je preto potrebné konštatovať,
že týmto postupom odvolacieho súdu (t.j. Krajského súdu v Žiline), ktorý nedoručil
vyjadrenie žalovaných 1,2 k odvolaniu žalobcu odvolateľovi, došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň k odňatiu možnosti
žalobcu konať pred súdom, čo je potrebné považovať za procesnú vadu v zmysle § 237
ods.1písm. f/ O.s.p. v nadväznosti na ustanovenie § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a § 242
ods. 1 veta druhá O.s.p.
Dovolací súd teda prihliadol na vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.,
ktorá sa vyskytla v štádiu odvolacieho konania v podobe nedoručenia vyjadrenia žalovaných
k odvolaniu žalobcu.
Pretože odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom, znamenajúce porušenie práv
na spravodlivý proces, zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, dovolací
súd podľa § 243b ods. 1 O.s.p. rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Úlohou odvolacieho súdu bude doručiť vyjadrenie žalovaných 1,2 k odvolaniu
žalobcu a až po vykonaní tohto procesného úkonu bude možné pokračovať v odvolacom
konaní.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 24. februára 2016
JUDr. Oľga T r n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.