UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu D. T., bývajúceho v Z. zastúpeného Mgr. Štefanom Jakabom, advokátom v Košiciach, Nerudova 9, proti žalovanej AGRO-Land SK s.r.o., so sídlom v Malčiciach 200, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Illeš, Šimčák, Brostl, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Štúrova 27, v mene ktorej koná JUDr. Alexander Brostl, konateľ a advokát, o nahradenie prejavu vôle a návrhu na vydanie predbežného opatrenia, vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 24 C 381/2015, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 16. decembra 2015 sp. zn. 11 Co 609/2015, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Michalovce uznesením zo 16. septembra 2015 č. k. 24 C 381/2015 - 36 nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanej po dobu dvoch rokov nakladať s nehnuteľnosťami evidovanými Okresným Úradom Michalovce, katastrálnym odborom, v kat. území Z., obec Z., zapísané na l. LVč. XXXX ako parcela reg. „E“, č. 988/2 druh pozemku trvalé trávnaté porasty o výmere 1188 m2 v spoluvlastníckom podiele žalovanej k predmetnej parcele 98069/2564661, 2. LV č. XXXX ako parcela reg. „E“, č. 987, druh pozemku trvalé trávnaté porasty o výmere 36348 m2- č. 1184 o výmere 7280 m2, druh pozemku orná pôda, v spoluvlastníckom podiele, 3. LV č. XXXX ako parcela reg. „E', 3. LV č. XXXX ako parcela reg. „E“ č. 4602/1 druh pozemku trvalé trávnaté porasty o výmere 16238 m2, v spoluvlastníckom podiele žalovanej k predmetnej parcele 3/94, č. 4605/1 druh pozemku trvalé trávnaté porasty o výmere 26760 m2, v spoluvlastníckom podiele žalovanej k predmetnej parcele 3/94, č. 4605/2 druh pozemku trvalé trávnaté porasty o výmere 19362 m2, v spoluvlastníckom podiele žalovanej k predmetnej parcele 3/94, č. 4605/104 druh pozemku trvalé trávnaté porasty o výmere 3733 m2, v spoluvlastníckom podiele žalovanej k predmetnej parcele 3/94, a to previesť spoluvlastnícke podiel k uvedeným nehnuteľnostiam darom, ich scudzením tretej osobe, alebo ich zámenou za iné nehnuteľnosti s treťou osobou, alebo zaťažiť ich záložným právom v prospech tretej osoby, alebo vecným bremenom v prospech tretej osoby, alebo zabezpečovacím prevodom práva v prospech tretejosoby, alebo ich vložiť ako vklad spoločníka do obchodnej spoločnosti alebo družstva. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Súd mal z návrhu ako aj z predložených listín dostatočne osvedčenú potrebu navrhovanej naliehavej úpravy, nakoľko žalovaná nemá záujem rešpektovať zákonom stanovené predkupné právo žalobcu.
2. Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovanej uznesením zo 16. decembra 2015 sp. zn. 11 Co 609/2015 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil vo výroku, ktorým súd nariadil predbežné opatrenie. Podľa odvolacieho súdu nariadeným predbežným opatrením nedochádza k zásahu do ústavou garantovaného vlastníckeho práva žalovanej nad nevyhnutnú a prípustnú mieru, obmedzenie nevytvorí nenávratný stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Okrem toho žalovaná v odvolaní tvrdila, že nemá záujem scudziť predmetné nehnuteľnosti, preto jej takouto dočasnou úpravou nemôže vzniknúť ani žiadna ujma na jej právach.
3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná. Navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu nižších zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo zmenil tak, že návrh zamietne. Poukázala na to, že odvolací súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko v minimálnej miere obsahuje vysvetlenie v čom vidí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie odmietnuť ako neprípustné.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len,,dovolací súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len,,C. s. p.“)] preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je potrebné odmietnuť.
6. Na stručné odôvodnenie svojho rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá C.s.p.) dovolací súd uvádza, že vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len,,O. s. p.“), dovolací súd postupoval v zmysle § 470 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 a § 239 O. s. p.
7. Dovolanie žalovanej smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania proti uzneseniam odvolacieho súdu upravovalo ustanovenie § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Podľa výslovného znenia § 239 ods. 3 O. s. p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatili, ak išlo o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu, vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
8. Keďže v prejednávanej veci je dovolaním žalovanej napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o predbežnom opatrení, ktoré vykazuje znaky jedného z rozhodnutí, ktoré boli taxatívne vymenované v § 239 ods. 3 O. s. p. ako rozhodnutia, proti ktorým nebolo dovolanie prípustné, je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalovanej z § 239 O. s. p. vyvodiť nemožno. Dovolanie by bolo prípustné iba vtedy, ak by konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, malo niektorú z vád uvedených v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O. s. p. Vady tejto povahy ale nevyšli v dovolacom konaní najavo.
9. Dovolateľka zastáva názor, v zmysle ktorého jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Uviedla, že uznesením odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom v dôsledku jeho nedostatočného odôvodnenia. V súvislosti s namietaným je potrebné poukázať na to, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných prerozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“ Toto stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016. 10. Najvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva predmetné stanovisko, skúmal, či v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy by nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Dovolací súd však nezistil, že by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo; odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie.
11. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že v danom prípade prípustnosť dovolania žalovanej nemožno vyvodiť z § 239 O. s. p. a ani z § 237 ods. 1 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalovanej podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol.
12. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.).
13. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.