8Cdo/131/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Prima banky Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline, Hodžova č. 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému D. T., bývajúcemu v E. F. B., E. F. B. XXX, o zaplatenie 5 195,72 Eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 12 C 252/2015, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. januára 2018 sp. zn. 24 Co 1/2017, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia nesplatenej časti úroku z úveru, ktorý mu bol poskytnutý na základe Úverovej zmluvy č. XX/XXX/XXX uzavretej 9. februára 2012.

2. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 6. októbra 2016 č. k. 12 C 252/2015-62 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5 195,72 Eur od 16. apríla 2015 do 7. marca 2016, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 92 %.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd”) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 30. januára 2018 sp. zn. 24 Co l/2017 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku o trovách konania (výrok I). Žalovanému priznal voči žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (výrok II). 4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodňovala § 421 ods. 1 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.”). Vyčítala odvolaciemu súdu nesprávnosť právneho posúdenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a teda posúdenie zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov v dôsledku absencie rozdelenia splátok na istinu, úroky a iné poplatky. Podľa jej právneho názoru „zákon neustanovujepovinnosť rozčleniť splátku na časť prislúchajúcu na istinu, časť prislúchajúcu na úroky a časť prislúchajúcu na poplatky s ich jednotlivými splatnosťami”. Navrhla preto rozsudok odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd”) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), za ktorú koná jej zamestnanec s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa v súlade s ustanovením § 429 ods. 2 písm. b/ C.s.p., že ide o dovolanie, ktoré spĺňa náležitosti stanovené zákonom (§ 428 C.s.p.), zaoberal sa bez nariadenia pojednávania jeho prípustnosťou a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné ako neprípustné odmietnuť.

7. V zmysle § 422 ods. 1 písm. a/ a b/ C.s.p. dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy a v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Podľa § 422 ods. 1 písm. c/ C.s.p. dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

8. Citované ustanovenie obmedzuje prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci tzv. majetkovým cenzom (ratione valoris). Limituje prípustnosť dovolania určením výšky sumy, ktorá má byť predmetom dovolacieho prieskumu, pričom túto výšku viaže na desaťnásobok minimálnej mzdy vo všetkých sporoch, ktorých predmetom je peňažné plnenie. Výnimku predstavujú spory s ochranou slabšej strany, keď, vychádzajúc z koncepcie zvýšenej ochrany týchto definovaných subjektov, je majetkový cenzus znížený na dvojnásobok minimálnej mzdy, aby v týchto sporoch bola ponechaná možnosť dovolacieho prieskumu i pri nižších sumách plnenia. To znamená, že pokiaľ je dovolaním napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu o peňažnom plnení, je dovolací prieskum pre nesprávne právne posúdenie veci možný, len ak peňažné plnenie prevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, resp. v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy. V prípade príslušenstva pohľadávky sa prípustnosť dovolania odvíja od rovnakých limitov ako pri istine.

9.

Predmetom dovolacieho konania je príslušenstvo pohľadávky, ktoré je tvorené kapitalizovaným úrokom z úveru vo výške 224,96 Eur, zmluvným úrokom vo výške 12,90 % ročne z nezaplatenej istiny 5 195,72 Eur od 16. apríla 2015 do 7. marca 2016, úrokom z omeškania vo výške 3,13 Eur, t. j spolu vo výške 826,72 Eur. Výška minimálnej mzdy v čase podania žaloby 12. júna 2016 bola 405,- Eur (podľa § 1 písm. a/ Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 279/2015 Z.z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2016]. Súdy rozhodovali o peňažnom plnení neprevyšujúcom desaťnásobok minimálnej mzdy (4.050,- Eur). Prípustnosť dovolania žalobkyne bola preto v zmysle § 422 ods. 1 písm. c/ C.s.p. vylúčená.

10. I keď v preskúmavanej veci išlo o tzv. spotrebiteľský spor, teda spor s ochranou slabšej strany, pre posúdenie prípustnosti dovolania neprichádzalo do úvahy uplatnenie nižšieho majetkového cenzu, t. j. dvojnásobku minimálnej mzdy v zmysle § 422 ods. 1 písm. b/ C.s.p. Účelom zníženia majetkového cenzu v sporoch s ochranou slabšej strany je totiž podľa dôvodovej správy k C.s.p. zvýšená procesná ochrana slabšej strany, ktorou je v spotrebiteľskom spore spotrebiteľ. Táto zvýšená procesná ochrana spočíva v sprístupnení dovolania i pri nižšej sume peňažného plnenia. Znížený majetkový cenzus sa tedav spotrebiteľskom spore uplatní, ak dovolateľom je neúspešný spotrebiteľ. Pokiaľ je však dovolateľom neúspešný dodávateľ, pre posúdenie prípustnosti dovolania platí majetkový cenzus vo výške desaťnásobku minimálnej mzdy. Táto interpretácia neodporuje princípu rovnosti zbraní, pretože je všeobecne známou skutočnosťou, že rovnosť subjektov je v určitých sporoch (vzhľadom na postavenie strán) len fikciou, na ktorú zákonodarca v C.s.p. reagoval tzv. pozitívnou diskrimináciou, t. j. osobitnou právnou úpravou sporov s ochranou slabšej strany. Za takéto spory sa považujú spotrebiteľské spory, antidiskriminačné spory a individuálne pracovné spory (§ 290 až § 323 C.s.p.), pričom slabšou stranou v nich je spotrebiteľ, zamestnanec a diskriminovaný. Ochrana slabšej strany spočíva v tom, že sa jej priznáva viac práv za účelom docielenia rovného postavenia s druhou stranou sporu, a teda dôsledného naplnenia princípu rovnosti zbraní (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu z 24. júla 2018 sp. zn. 6 Cdo 80/2017, ktoré bolo prijaté ako judikát na zasadnutí občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu dňa 6. júna 2019).

11. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c/ C.s.p. ako neprípustné odmietol.

12. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému najvyšší súd trovy dovolacieho konania nepriznal, lebo mu žiadne trovy nevznikli.

13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.