8Cdo/131/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu O. A., bývajúceho v U., zastúpeného Mgr. N., advokátom N., proti žalovanej B. s.r.o., so sídlom N., IČO: XX XXX XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou P., s.r.o., so sídlom N., v mene a na účet ktorej koná advokát a konateľ JUDr. B., o nahradenie prejavu vôle, vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. 8 C 381/2015, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 30. novembra 2015 sp.zn. 1 Co 679/2015, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a. Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1/ Okresný súd Michalovce uznesením zo 16. septembra 2015 č.k. 8 C 381/2015-45 zamietol ako nedôvodný návrh na nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia). 2/ Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobcu uznesením z 30. novembra 2015 sp.zn. 1 Co 679/2015 uznesenie súdu prvej inštancie v časti zmenil tak, že žalovanému zakázal nakladať so špecifikovanými nehnuteľnosťami, a to previesť vlastnícke právo k nim darom, ich scudzením tretej osobe alebo ich zámenou za iné nehnuteľnosti s treťou osobou alebo zaťažiť ich záložným právom v prospech tretej osoby alebo vecným bremenom v prospech tretej osoby, alebo ich vložiť ako vklad spoločníka do obchodnej spoločnosti alebo družstva až do právoplatného skončenia vo veci samej. V prevyšujúcej časti uznesenie potvrdil. 3/ Proti uzneseniu odvolacieho súdu v celom rozsahu podala dovolanie žalovaná. Namietala odňatie jej možnosti konať pred súdom z dôvodu, že nemala možnosť sa pred rozhodnutím súdu brániť. Nebolo jej doručené odvolanie žalobcu, ale až rozhodnutie odvolacieho súdu. Poukázala na nedostatočné odôvodnenie (nepreskúmateľnosť ) uznesenia odvolacieho súdu. Podrobne uviedla dôvody, pre ktoré odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, t.j. dôvody nenaplnenia podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia). 4/ Žalobca sa k dovolaniu písomne nevyjadril. 5/ Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 Civilného sporového poriadku, ďalej len„C.s.p.“) po zistení, že dovolanie podala (na súde prvej inštancie 20. apríla 2016), t.j. včas žalovaná (§ 470 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 240 ods. 1 O.s.p.) posudzoval jeho prípustnosť podľa Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „ O.s.p.„) účinného do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 2 C.s.p.). Bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. 6/ V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu o predbežnom opatrení (od 1. júla 2016 neodkladnom opatrení), t.j. uzneseniu, voči ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 239 ods. 3 O.s.p.). 7/ Prípustnosť dovolania žalovanej nemožno vyvodiť ani z § 237 ods. 1 O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). 8/ Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti žalovanej konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), pretože podľa § 75 ods. 8 tretia veta O.s.p. (účinného do 30. júna 2016) „ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie žalobcu, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie“. 9/ Pokiaľ žalovaná namietala, že uznesenie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené, teda že je nepreskúmateľné, dovolací súd uvádza, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2016, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá časť predmetnej právnej vety. Žalovaná teda nedôvodne argumentuje, že uznesenie odvolacieho súdu je neodôvodnené. Napokon treba dodať, že za vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd (nerozhodol) a neodôvodnil svoje uznesenie podľa predstáv žalovanej. 10/ Žalovaná napokon tvrdila, že napadnuté uznesenie (a to v celom rozsahu aj jeho potvrdzujúci výrok) spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

11/ Keďže však žalovaná uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (účinného do 30. júna 2016) v dovolaní, ktoré nebolo procesne prípustné, nemohol by dovolací súd podrobiť napadnuté uznesenie posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov. Nesprávne právne posúdenie veci bolo síce relevantným dovolacím dôvodom v tom zmysle, že ho bolo možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (pozri § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. účinný do 30. júna 2016), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladalo (pozri R 54/2012 a tiež ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nešlo totiž o vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania. To isté sa týkalo aj tzv. inej vady konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. účinný do 30. júna 2016.

12/ Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalovanej proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je podľa § 239 O.s.p. a ani podľa § 237 ods. 1 O.s.p. prípustné. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej proti uzneseniu krajského súdu, ktorým v časti zmenil a v časti potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, ako dovolanie smerujúce proti uzneseniu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol (§ 447 písm. c/ C.s.p.). 13/ Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.