UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ U. V. bývajúcej v M., zastúpenej Mgr. Drahoslavom Potočkom, Advokátska kancelária so sídlom v Košiciach, Čajakova 5 a 2/ Z. V., bývajúceho v M., zastúpeného JUDr. Ladislavom Riedlom, Advokátska kancelária so sídlom v Prešove, Konštantínova 3308/6, proti žalovaným 1/ Ing. P. Z. bývajúcemu v M., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom v Košiciach, Užhorodská 21, doručovacia adresa Košice, Brezová 10, 2/ Územnému bytovému družstvu, so sídlom Košice, Bukurešťská 12, IČO 00 594 725, o určenie neplatnosti zmlúv, o určenie, že žalobcovia sú výlučnými nájomcami bytu a určenie členstva žalobcov v bytovom družstve, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 12C/215/2010, o dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 8. februára 2018 sp.zn. 11 Co/127/2017, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaným 1/ a 2/ priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/ v celom rozsahu.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Košice I rozsudkom z 20. septembra 2016 č.k. 12C/215/2010-600 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali voči žalovaným 1/ a 2/, určenia, že:
- Zmluva o prevode členských a nájomných práv a povinností a dohoda o majetkovom vysporiadaní k bytu č. 6 na 3. poschodí bytového domu súpisné č. 2496 na X. so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 2752/100000-in z 5. februára 2010 uzavretá medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným 1/,
- Zmluva o prevode členstva k bytovému družstvu a o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve k bytu č. 6 na 3. poschodí bytového domu súpisné č. 2496 na X. so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 2752/100000-in z 5. februára 2010 uzavretá medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným 1/, sú absolútne neplatné,
- Zmluva z 5. augusta 2010 o prevode bytu č. 6 na 3. poschodí bytového domu súpisné č. 2496 na X. so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti2752/100000-in do osobného vlastníctva žalovaného 1/, ku ktorej Správa katastra Košice povolila vklad jeho vlastníckych práv pod V-6453/2010, je absolútne neplatná,
- žalobcovia 1/ a 2/ sú výlučnými a jedinými nájomníkmi bytu č. 6 na 3. poschodí bytového domu súpisné č. 2496 na X. so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti spoluvlastníckych podielov 2752/100000-in,
- žalobcovia 1/ a 2/ sú členmi Územného bytového družstva, Bukureštská 12, 040 13 Košice. Súd prvej inštancie mal preukázané, že Zmluva o prevode členských a nájomných práv a povinností a dohoda o majetkovom vysporiadaní uzatvorená medzi žalobcami a žalovaným 1/ dňa 5. februára 2010, je platná, a preto bolo potrebné žalobu o určenie jej neplatnosti zamietnuť. Zmluva obsahuje všetky všeobecné náležitosti právneho úkonu (označenie účastníkov zmluvy, predmetu zmluvy, ako aj hodnotu členského podielu k prevádzanému bytu) a zároveň i náležitosti podľa § 5 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Uviedol, že žalobcom sa nepodarilo preukázať neplatnosť zmluvy z dôvodu ich chýbajúcej slobodnej vôle. Sami potvrdili, čo bolo aj preukázané, že sa podieľali na príprave zmluvy, požiadali žalovaného 2/ o pripravenie zmluvy, poskytli svoje údaje, vyplatili všetky podlžnosti voči žalovanému 2/, požiadali, aby technik žalovaného 2/ skontroloval ich byt. Samotnú zmluvu pred notárom riadne podpísali a priniesli ju späť žalovanému 2/. Naviac, aj ich ďalšie správanie sa ako nájomcov predmetného bytu nenasvedčuje tomu, že by sa cítili byť nájomcami, nakoľko nájomné podľa príjmových pokladničných dokladov už od mesiaca marec 2010 platil žalovaný 1/. Pokiaľ žalobcovia žiadali, aby súd určil, že Zmluva o prevode členstva k bytovému družstvu a prevod práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve uzatvorená medzi žalobcami a žalovaným 1/ z 5. februára 2010 je neplatná, súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, pretože na jej základe nedošlo k žiadnym právnym účinkom. Poukázal na to, že k účinnému prevodu členských a nájomných práv a povinností zo žalobcov na žalovaného 1/ došlo na základe zmluvy o prevode členských a nájomných práv a povinností a dohody o majetkovom vysporiadaní zo dňa 5. februára 2010, ktorú vyhotovilo družstvo. Na základe zmluvy o prevode členstva k bytovému družstvu a o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve zo dňa 5. februára 2010, ktorú vyhotovil žalovaný 1/, nedošlo k žiadnym právnym účinkom. Preto na určení jej neplatnosti chýba naliehavý právny záujem. K námietke žalobcov, že v čl. III tejto zmluvy sa uvádza suma 50 000 eur ako cena za prevod členských práv a povinností na žalovaného 1/ súd uviedol, že uvedené je pravdou, avšak v tomto konaní súd nerozhodoval o zaplatení ceny za prevod, ale posudzoval určenie neplatnosti zmluvy, na určení ktorej musí byť daný naliehavý právny záujem. V ďalších výrokoch, v ktorých sa žalobcovia domáhali určenia absolútnej neplatnosti Zmluvy zo dňa 5. augusta 2010 o prevode bytu č. 6 na 3. poschodí bytového domu súpisné č. 2496 na X. so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 2752/100000-in do osobného vlastníctva žalovaného 1/, ku ktorej Správa katastra Košice povolila vklad jeho vlastníckych práv pod V-6453/201; určenia, že naďalej sú výlučnými a jedinými nájomníkmi bytu č. 6 na 3. poschodí bytového domu súpisné č. 2496 na X. so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti spoluvlastníckych podielov 2752/100000-in; určenia, že sú naďalej členmi žalovaného 2/, súd prvej inštancie zamietol žalobu tiež pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení. Uviedol, že nakoľko Zmluva o prevode členských a nájomných práv a povinností a dohoda o majetkovom vysporiadaní uzatvorená medzi žalobcami a žalovaným 1/ je platná, došlo k platnému prevodu členských a nájomných práv a povinností zo žalobcov na žalovaného 1/. Podľa článku 18 bod 7 Stanov žalovaného 2/, členstvo žalobcov v družstve zaniklo prevodom členských práv na inú osobu. V zmysle článku 47 písm. a) Stanov so zánikom členstva zanikol aj nájom žalobcov k družstevnému bytu. V prípade, ak by súd určil, že táto Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu zo žalovaného 2/ na žalovaného 1/ je absolútne neplatná, vlastníkom predmetného bytu by sa stalo družstvo, t.j. žalovaný 2/, a preto postavenie žalobcov, keďže už nie sú ani členmi družstva, ani nájomníkmi uvedeného bytu, by sa žiadnym spôsobom nezmenilo.
2. Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobcov rozsudkom z 8. februára 2018 sp.zn. 11 Co/127/2017 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, žalovanému 2/ priznal plnú náhradu trov konania proti žalobcom, žalovanému 1/ nepriznal náhradu trov konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a skonštatoval jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Pokiaľ išlo o neplatnosť Zmluvy o prevode členských a nájomných práv a povinností adohody o majetkovom vysporiadaní sporného bytu z 5. februára 2010 súd prvej inštancie správne zistil, že táto zmluva spĺňa všetky formálne a obsahové náležitosti a na jej základe došlo k právnym účinkom prevodu. Tvrdenie žalobcov, že ich úmyslom nebolo uzavrieť o prevode členských a nájomných práv a povinností, nebolo preukázané žiadnymi dôkazmi. Nakoľko odvolatelia v dôvodoch odvolania žiadnym spôsobom nespochybňujú dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k jeho záveru o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe, ktorou žiadali o určenie, že zmluva o prevode členstva k bytovému družstvu a o prevode práv a povinností je neplatná, že zmluva o prevode vlastníckeho práva medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ je neplatná a o určenie, že žalobcovia sú výlučnými nájomníkmi bytu a členmi ÚBD Košice - Q., odvolací súd nevedel vyvodiť žiadnu odvolaciu námietku z kontextu odvolania. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že uzavreli zmluvu v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, mohli podľa § 49 Občianskeho zákonníka od zmluvy odstúpiť, odstúpenie však netvrdili a aj prípadné preukázanie tiesne alebo nápadne nevýhodných podmienok nevyvoláva žiadne iné právne následky. Žalobcovia napokon nepreukázali ani tvrdenie, že uzavretie zmluvy o prevode členských a nájomných práv a povinností bolo právnym úkonom odporujúcim zákonu, resp. právnym úkonom priečiacim sa dobrým mravom.
3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia dovolanie. Namietali, že nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý súdny proces. Súd podľa ich názoru nevykonaním navrhnutých dôkazov nedostatočne zistil skutkový stav veci a nesprávne ho vyhodnotil. Odvolací súd sa nevysporiadal s námietkou neurčitosti čl. III Zmluvy o prevode členstva k bytovému družstvu a prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve, čím boli zbavení možnosti uplatniť riadne svoje práva. Konanie žalovaného 1/ považujú za podvod s tým, že ak by mali záujem nehnuteľnosť predať, nepochybne by sa snažili získať z prevodu čo najvyšší majetkový prospech. Nie je možné pripustiť, že by pri dlhu 5 000 eur mali byť presvedčení o odpredaji svojho bytu. Súd nesprávne vyhodnotil určitosť a vážnosť ich vôle v rámci jednaní so žalovaným 1/. Žalovaný 1/ vopred pripravil Zmluvu, v ktorej si sám stanovil zaplatenie sumy 50 000 eur, avšak z jeho správania nepochybne plynie, že jeho vôľou nikdy nebolo zaplatenie tejto sumy. Navyše suma 50 000 eur vôbec nezodpovedá trhovej hodnote predmetného bytu (tá sa v danom čase pohybovala vo výške 82 985 eur). Súd nevykonal navrhované dôkazy, ktoré podľa ich názoru môžu mať podstatný vplyv na vec, a to lustráciu konaní vedených na súde, v ktorých figuruje žalovaný 1/ a konanie sa týka podvodu s nehnuteľnosťami, vyžiadaním si správy katastrálneho odboru o prevodoch nehnuteľností žalovaným 1/. Namietali i nesprávny právny záver odvolacieho súdu o neexistencii naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti Zmluvy o prevode členstva k bytovému družstvu a prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve z 5. februára 2010. V tomto smere uviedli, že hoci súd v konaní nerozhodoval o zaplatení ceny za prevod členských práv, tak takýto dôvod nemôže byť dôvodom na odmietnutie posúdenia platnosti Zmluvy, nakoľko práve cena v nej uvedená a spôsob jej vyplatenia boli jedným z hlavných žalobných dôvodov. V ďalšom zotrvali na tom, že nemali v úmysle uskutočniť trvalý prevod členských práv a povinností k družstevnému bytu na žalovaného 1/, chceli si len od neho požičať peniaze, pričom túto zmluvu o prevode podpisovali v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok.
4. Žalovaný 1/ a 2/ vo vyjadrení k dovolaniu ho žiadal ako nedôvodné odmietnuť.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) dos pel k záveru, ž e dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá C.s.p.) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.
6. V zmysle § 419 C.s.p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 C.s.p.
7. V zmysle § 420 C.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
8. V zmysle § 421 C.s.p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
9. Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
10. V danom prípade dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania, t. j. či boli splnené podmienky stanovené zákonom pre vecné prejednanie dovolania.
11. Dovolací zistil, že dovolanie podali v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) oprávnené osoby, zastúpené advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), v ktorých neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolaním žalobcovia 1/ a 2/ napádajú rozsudok odvolacieho súdu, ktorým potvrdil ako vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie.
12. Dovolanie žalobcov posúdil dovolací súd podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že uplatnili dva dovolacie dôvody, kde namietali vady konania podľa § 420 písm. f/ C.s.p. a podľa § 421 O.s.p.
13. Podľa § 420 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
14. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil s a ň o u predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale an i právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
15. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj judikát R 129/1999 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívnejeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
16. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 ECdo 10/2014, 3 Cdo 146/2013).
17. Pojem „procesný postup“ súdu je potrebné vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016.
18. Dovolatelia prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ C.s.p. zdôvodňovali nevykonaním navrhnutých dôkazov súdmi (čím malo dôjsť k nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci) ako i nevysporiadaním sa s námietkou neurčitosti čl. III Zmluvy o prevode členstva k bytovému družstvu a prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve (čím má byť rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné). Týmto postupom súdov mali byť zbavení možnosti uplatňovať si riadne svoje práva. V súvislosti s námietkou žalobcov o nevykonaní navrhnutých dôkazov dovolací súd uvádza, že súdy nižších stupňov neboli povinné vykonať všetky navrhnuté dôkazy, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrila výlučne súdu, a nie stranám (§ 185 ods. 1 C.s.p.). Ak súd niektorý dôkaz nevykonal, mohlo to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom, a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti rozhodnutia (pozri napr. aj rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a pod č. 125/1999), čo nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p.
19. Pokiaľ dovolatelia tvrdia, že súdy nedostatočne zistili skutkový stav veci a došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu dôkazov, najvyšší súd už podľa predchádzajúcej úpravy (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) dospel k záveru, že uvedené nebolo dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení strán sporu (R 37/1993, R125/1999, R 42/1993 a 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani po novej právnej úprave civilného sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. nedostatočné zistenie skutkového stavu alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu.
20. Ďalšou vadou zmätočnosti označili dovolatelia nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu, nakoľko sa nevysporiadal s námietkou neurčitosti čl. III predmetnej zmluvy o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu. Podľa názoru vec prejednávajúceho senátu konanie pred odvolacím súdom takouto vadou postihnuté nebolo. I keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane, aby uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces, v prejednávanej veci o taký prípad nešlo. Dovolaním napádaný rozsudok totiž uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Z bodu č. 70 rozsudku prvej inštancie pritom vyplýva, že sa námietkou žalobcov zaoberal a považoval ju za nepodstatnú, lebo nezmenila nič na právnom závere o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti predmetnej zmluvy. Dovolatelia preto nedôvodne argumentovali, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný; pričom za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. vžiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom. 21. Vzhľadom na to, že dovolací súd nezistil v postupe súdov existenciu vady podľa § 420 písm. f/ C.s.p., najvyššiemu súdu neostávalo iné, ako dovolanie podľa § 477 písm. c/ C.s.p. odmietnuť.
22. V preskúmavanej veci žalobcovia odôvodňovali prípustnosť dovolania aj v zmysle § 421 ods. 1 C.s.p., keď nesúhlasili s právnym posúdením veci odvolacím súdom. Za nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom považovali jeho záver o neexistencii naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti Zmluvy o prevode členstva k bytovému družstvu a prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve z 5. februára 2010. Mali za to, že hoci súd v konaní nerozhodoval o zaplatení ceny za prevod členských práv, takýto dôvod nemôže byť dôvodom na odmietnutie posúdenia platnosti Zmluvy, nakoľko práve cena v nej uvedená a spôsob jej vyplatenia boli jedným z hlavných žalobných dôvodov.
23. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, náležitý, právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
24. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C.s.p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 C.s.p.). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ C.s.p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 C.s.p. v spojení s § 431 ods. 1 C.s.p. a § 432 ods. 1 C.s.p.). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
25. Prípustný dovolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 421 ods. 1 C.s.p.) nie je možné interpretovať a uplatňovať rovnako, ako prípustný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. Nesprávne právne posúdenie veci ako dôvod dovolania musí byť vykladané a uplatňované reštriktívnejšie v porovnaní s nesprávnym právnym posúdením veci pri odvolaní. Inak povedané, nie každé nesprávne právne posúdenie veci spôsobilé odôvodniť odvolanie predstavuje relevantný dôvod dovolania. Uvedený záver odôvodňuje právoplatnosť rozhodnutia ako podstatný diferenčný znak rozhodnutia, proti ktorému sa podáva odvolanie, a rozhodnutia napádaného dovolaním ako mimoriadnym opravným prostriedkom. Tento znak je priamo prepojený na kvalitu právnej istoty ako imanentnej súčasti práva na spravodlivé súdne konanie, a tým i základného práva na súdnu ochranu (m.m. III. ÚS 4/2018).
26. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.), alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ C.s.p.).
27. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 C.s.p., musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlok záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 C.s.p. musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom).
28. V prípade dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci je dovolateľ povinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (písm. a/ až c/ § 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ je teda povinný v dovolaní jednoznačne uviesť, v čom vidí prípustnosť dovolania, t.j. ktorý z predpokladov uvedených v § 421 ods. 1 C.s.p. zakladá jeho prípustnosť. Ak takáto konkretizácia uplatneného dovolacieho dôvodu v dovolaní chýba, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania. Dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú vymedzené. Sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci nezodpovedajú kritériám uvedeným v § 432 v spojení s § 421 ods. 1 C.s.p..
29. Dovolatelia v dovolaní uviedli, že rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti Zmluvy o prevode členstva k bytovému družstvu a prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve z 5. februára 2010, ako aj odvolacieho súdu, ktorý rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolatelia naopak tvrdili, že na určení neplatnosti predmetnej Zmluvy je daný naliehavý právny záujem. V tomto smere však iba stroho (a s otázkou preukazovania existencie naliehavého právneho záujmu nesúvisiaco) uviedli, že hoci súdy v konaní nerozhodovali o zaplatení ceny za prevod členských práv, takýto dôvod nemôže byť dôvodom na odmietnutie posúdenia platnosti Zmluvy, nakoľko práve cena v nej uvedená a spôsob jej vyplatenia boli jedným z hlavných žalobných dôvodov. 30. V danom prípade tak dovolatelia podali dovolanie, v ktorom spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam § 431 až § 435 C.s.p. neuviedli, z čoho vyvodzujú jeho prípustnosť (§ 421 ods. 1 písm. a/, b/ alebo c/ C.s.p.) a dovolacie dôvody nevymedzili tak, ako to predpokladajú uvedené ustanovenia C.s.p.. Dovolatelia doslovne (formálne) uviedli len tú skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (v otázke posúdenia existencie naliehavého právneho záujmu aj to iba v prípade určenia neplatnosti Zmluvy o prevode členstva k bytovému družstvu a prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve z 5. februára 2010, t.j. iba vo vzťahu k jednému z výrokov napadnutého rozhodnutia), pričom v ďalšom len polemizovali s právnymi závermi odvolacieho súdu. Nesprávne právne posúdenie je síce relevantným dovolacím dôvodom, prípustnosť dovolania však samo o sebe nezakladá. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na ne/prípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (1 Cdo 206/2016, 2 Cdo 154/2017, 3 Cdo 158/2017, 8 Cdo 99/2017). Dovolatelia tak síce formálne konkretizovali právnu otázku riešenú odvolacím súdom (otázku (ne)existencie naliehavého právneho záujmu), avšak v ďalšom už neuviedli, v čom sa riešenie tejto právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, príp. či je dovolacím súdom táto rozhodovaná rozdielne, resp. že v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (predpoklady prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 C.s.p.). V prípade takéhoto dovolania (t.j. dovolania, v ktorom absentuje vymedzenie dôvodu prípustnosti) súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania; jediný prípad, v ktorom súd výnimočne vedie dovolateľa k tomu, aby svoje dovolanie niečím doplnil alebo nedostatok dovolania v dovolacom konaní odstránil, vyplýva totiž z ustanovenia § 436 ods. 1 C.s.p.. 31. Dovolatelia spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam § 431 až § 435 C.s.p. teda neuviedli, z čoho vyvodzujú prípustnosť dovolania (§ 421 ods. 1 písm. a/, b/ alebo c/ C.s.p.) a dovolacie dôvody nevymedzili tak, ako to predpokladajú uvedené ustanovenia C.s.p.. Nimi uvádzané zdôvodnenie existencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti Zmluvy o prevode členstva k bytovémudružstvu a prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve z 5. februára 2010 potom predstavuje iba ich polemiku s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia, resp. len kritiku toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, čo však významovo nezodpovedá kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a/, b/, c/ C.s.p. (1 Cdo 36/2017, 2 Cdo 5/2017, 3 Cdo 74/2017, 4 Cdo 95/2017, 5 Cdo 87/2017). Navyše táto polemika nezodpovedá ani výkladu pojmu „naliehavý právny záujem na určovacej žalobe“, keďže pri posudzovaní tejto otázky (ako otázky procesnej prípustnosti určovacej žaloby), v danej veci žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu - Zmluvy o prevode členstva k bytovému družstvu a prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve z 5. februára 2010, nebola vôbec rozhodujúca otázka ceny za prevádzaný členský podiel, ani spôsob jej vyplatenia. Dovolací súd iba okrajovo poukazuje na to, že právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p. (predtým § 80 písm. c) O.s.p.), musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) aj iná žaloba (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie - rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp.zn. 5 Cdo 31/2011).
32. V danej veci boli tak dovolatelia povinní v dovolaní vymedziť nielen právnu otázku riešenú odvolacím súdom (otázku (ne)existencie naliehavého právneho záujmu), a skutočnosť, v čom sa riešenie tejto právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, príp. či je dovolacím súdom táto rozhodovaná rozdielne, resp. že v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (predpoklady prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/, b/ alebo c/ C.s.p.), ale i právne relevantným spôsobom vymedziť, v čom spočíva nesprávnosť právneho posúdenia tejto otázky odvolacím súdom (a teda v čom spočíval ich naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Zmluvy o prevode členstva k bytovému družstvu a prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve z 5. februára 2010).
33. Je nepochybné, že dovolatelia podali dovolanie, ktoré má náležitosti v zmysle § 428 C.s.p., v ich dovolaní však v ďalšom absentuje nielen vymedzenie skutočnosti, v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom (otázky existencie naliehavého právneho záujmu) odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, príp. či je dovolacím súdom táto rozhodovaná rozdielne, resp. že v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (predpoklady prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/, b/ alebo c/ C.s.p.), ale ani dovolacie dôvody (označenie nesprávneho právneho posúdenia a v čom táto nesprávnosť právneho posúdenia odvolacím súdom spočíva) nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 432 C.s.p.. Aj absencia týchto náležitostí je podľa C.s.p. dôvodom pre odmietnutie dovolania. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie žalobcov 1/, 2/ ako procesne neprípustné odmietol (§ 447 písm. f/ C.s.p.).
34. Úspešným žalovaným 1/ a 2/ dovolací súd priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcom 1/ a 2/. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvejinštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
35. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.