UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Lawyer Partners a.s., so sídlom Prievozská 37, 821 09 Bratislava, IČO: 35 944 471, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., so sídlom Pri starej prachárni 13, 831 04 Bratislava, IČO: 36 866 733, proti žalovanému V. Z., bytom Q., o zaplatenie 3,98 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 17 Ro 246/2013, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. júna 2014 sp.zn. 41 Co 383/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a. Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1/ Okresný súd Lučenec uznesením z 19. novembra 2013 č.k. 17 Ro 246/2013-7 zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zo žaloby na začatie konania v sume 16,50 €. Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca podal 11. apríla 2013 žalobu, ktorou sa proti žalovanému domáhal zaplatenia 3,98 € s príslušenstvom. Vzhľadom na to, že nezaplatil súdny poplatok splatný podaním žaloby, súd ho výzvou z 2. septembra 2013, v ktorej bol poučený o následkoch nezaplatenia poplatku, vyzval na jeho zaplatenie. Keďže žalobca výzve nevyhovel, súdny poplatok nezaplatil a nebolo preukázané jeho tvrdenie, že ide o zhodné podanie z roku 2006, bolo nutné postupovať podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) a konanie zastaviť.
2/ Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobcu uznesením z 25. júna 2014 sp.zn. 41 Co 383/2014 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. V odôvodnení uviedol, že súd prvej inštancie na základe žalobcom v roku 2013 predloženého elektronického média vytlačil jeho žalobu datovanú rokom 2006, ktorá nebola žalobcom podpísaná a nebol k nej pripojený zaručený elektronický podpis s časovou pečiatkou jej platnosti tak, ako to žalobca tvrdil. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že podanie vytlačené v roku 2013 je len v inej forme vyhotovená žaloba identická s tou, ktorú súdu v elektronickej podobe doručil už v roku 2006,podpísaná zaručeným elektronickým podpisom, ktorú okresný súd nezákonným spôsobom odmietol prijať. Z obsahu 1 ks DVD nosiča s dátumom 24. júla 2006 vyplynulo, že podania na ňom obsiahnuté neobsahovali žiadnu časovú pečiatku, preto nikdy nespĺňali náležitosti elektronického podania so zaručeným elektronickým podpisom. Svedčí o tom kópia certifikátu, v ktorom je výsledný stav zaručeného elektronického podpisu označený ako neplatný práve z dôvodu neplatnej časovej pečiatky. Z uvedeného dôvodu nebolo možné podanie žalobcu stotožniť so žalobou, ktorá nebola v júli 2006 prijatá Okresným súdom Lučenec a v rozpore so zákonom vrátená žalobcovi. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho, sp.zn. 7 Cdo 199/2013 zo dňa 20. januára 2014, ktorý vyslovil, že súdy mali a mohli rešpektovať príkaz vyplývajúci z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky len vo vzťahu k tej žalobe na začatie konania podanej v roku 2006, ktorej sa predmetný nález týkal, preto bolo na žalobcovi, aby preukázal totožnosť žaloby podanej v roku 2006 v elektronickej podobe so žalobou podanou v písomnej podobe v roku 2013. Postup okresného súdu, ktorým žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu, ktorým sa až 9. januára 2013 začalo podľa § 82 O.s.p. konanie na okresnom súde bol preto správny. Odvolací súd poukázal, že okresný súd správne považoval žaloby vyhotovené z externého hard disku za nové žaloby, za podanie ktorých vznikla žalobcovi poplatková povinnosť, pretože žalobca v konaní nepreukázal, a to ani predložením DVD nosiča, že by bolo možné priznať na nich obsiahnutým žalobám účinky žalôb podpísaných zaručeným elektronickým podpisom opatrené časovou pečiatkou. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súdny poplatok za žalobu stal splatným až vznikom poplatkovej povinnosti - podaním žaloby v januári 2013 (§ 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.), preto žalobca nedôvodne namietal, že jeho poplatková povinnosť zanikla 31. decembra 2009. Súd prvej inštancie teda rozhodol správne, keď zastavil konanie z dôvodu, že žalobca nezaplatil súdny poplatok (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.). Vzhľadom na to, že poplatkovú povinnosť nesplnil ani do rozhodnutia odvolacieho súdu, odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
3/ Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj okresného súdu, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že mu súdy odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Pripomenul názor Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), podľa ktorého za daného skutkového a právneho stavu treba pristupovať k jeho žalobe s účinkami jej podania v roku 2006. V roku 2013 teda nešlo o podanie novej žaloby, ale len o doručenie v inej forme vyhotoveného, avšak inak úplne identického podania, ktoré malo mať podľa názoru ústavného súdu účinky podania z roku 2006. Uviedol, že postup súdov je vecne nesprávny, lebo žalobe nepriznali účinky jej podania v roku 2006 a prehliadli, že súdny poplatok mu už v súčasnosti nemožno vyrubiť. Žalobca neuniesol akési dôkazné bremeno, keď bol podľa odvolacieho súdu povinný preukázať, že ide skutočne o žaloby podávané pôvodne v roku 2006 a nielen o totožné žaloby, doručené v roku 2013 prvý krát. Postup odvolacieho súdu je rozporný, lebo na jednej strane potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za žalobu, na druhej strane ale tvrdí, že žaloba nemala predpísané náležitosti. V roku 2006 bola žaloba riadne podpísaná, spĺňala všetky náležitosti, a to aj z hľadiska časovej pečiatky a podpisu. Nebol teda žiadny dôvod nepokračovať v konaní a nerešpektovať záver vyslovený ústavným súdom.
4/ Žalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.
5/ Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že dovolanie podal včas žalobca (§ 470 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 240 ods. 1 O.s.p.) na Okresnom súde Lučenec 19. novembra 2014 skúmal jeho prípustnosť podľa Občianskeho súdneho poriadku („ďalej len O.s.p.“) účinného do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 2 O.s.p.). Bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť (§ 447 písm. c/ C.s.p.).
6/ V danom prípade ide o obdobnú vec, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom (§ 452 ods. 1 C.s.p.). Išlo o konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 3 Cdo 966/2015, 8 Cdo 971/2015, 8 Cdo1161/2015, 8 Cdo 1163/2015, 8 Cdo 1177/2015, 8 Cdo 1181/20105, 8 Cdo 1217/2015. S odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, sa najvyšší súd v celom rozsahu stotožňuje aj v preskúmavanej veci, preto už ďalšie dôvody neuvádza.
7/ Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.