8Cdo/127/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu H. J. s miestom podnikania R., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou R., s.r.o., so sídlom T., IČO: XX XXX XXX, v mene a na účet ktorej koná advokát a konateľ JUDr. J., proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody, vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp.zn. 4 Cb C 29/2013, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 6. apríla 2016 sp.zn. 25 Co 830 /2015, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a. Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1/ Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 12. júna 2015 č.k. 4 Cb 29/2013-252 žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v sume 60,83 € na účet vedený v Štátnej pokladnici do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2/ Krajský súd v Nitre na odvolanie žalobcu rozsudkom zo 6. apríla 2016 sp.zn. 25 Co 830/2015 rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V plnom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil aj ďalšie dôvody.

3/ Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal (23.mája 2016) dovolanie žalobca. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 237 ods. 1 písm. g/ O.s.p., lebo postupom odvolacieho súdu bola vec odňatá zákonnému sudcovi (senátu), z § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., t.j. odňatia mu možnosti konať pred súdom, lebo odvolací súd nečakane rozhodol o časti žaloby, o ktorej súd prvej inštancie nerozhodoval. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je podľa neho zároveň zmätočné a nespreskúmateľné (nedostatočne odôvodnené). Dovolanie odôvodnil tiež tým, že konanie je postihnuté inou vadou (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). 4/ Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

5/ Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že dovolanie podal včas žalobca (§ 470 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 240 ods. 1 O.s.p.) na Okresnom súde Topoľčany 23. mája 2016 skúmal jeho prípustnosť podľa Občianskeho súdneho poriadku („ďalej len O.s. p.„) účinného do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 2 O.s.p.). Bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

6/ V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, t.j. rozsudku, voči ktorému prípustnosť dovolania z ustanovenia § 238 O.s.p. nemožno vyvodiť.

7/ Prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť ani z § 237 ods. 1 O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.).

8/ Pokiaľ ide o námietku odňatia veci zákonnému sudcovi (§ 237 ods. 1 písm. g/ O.s.p.) z obsahu spisu vyplýva, že vec napadla na Krajský súd v Nitre, na rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie, 9. septembra 2015 (č.l. 284 spisu). Predseda senátu krajského súdu 26 Cob (JUDr. Pavol Pilek), ktorému vec napadla, ju predložil predsedovi krajského súdu v zmysle čl. II. bodu 8 Rozvrhu práce Krajského súdu v Nitre na rok 2015 z dôvodu jej zapísania do nesprávneho registra Cob s odôvodnením, prečo mala byť správne zapísaná do registra Co (č.l. 285 spisu). Podpredsedníčka Krajského súdu v Nitre (JUDr. Ingrid Doležajová) v zmysle čl. II. bodu 8 Rozvrhu práce Krajského súdu v Nitre na rok 2015, podľa ktorého „Ak bola vec zapísaná do nesprávne určeného súdneho registra, súdneho oddelenia, predseda senátu (samosudca) spravidla do 15 dní odo dňa zapísania veci do súdneho registra, súdneho oddelenia, predloží vec predsedovi krajského súdu so zdôvodneným návrhom na rozhodnutie o prevedení veci do správneho súdneho registra, súdneho oddelenia. Vec môže byť prevedená podľa pokynu predsedu súdu do správne určeného súdneho registra, súdneho oddelenia, s novou spisovou značkou najneskôr do 30 dní odo dňa zapísania veci do pôvodného súdneho registra, súdneho oddelenia. Ak nedôjde v lehote podľa predchádzajúcej vety k prevedeniu veci do správne určeného súdneho registra, súdneho oddelenia, vec dokončí senát alebo samosudca podľa pôvodného pridelenia - § 152 ods. 7 Spravovacieho a kancelárskeho poriadku“, dala pokyn - podateľni krajského súdu (24. septembra 2015) na prevedenie predmetnej veci z registra Cob do registra Co (č.l. 287 spisu). Vec bola pridelená - podateľňou krajského súdu pomocou aplikácie - senátu občianskoprávneho úseku 25 Co, ktorý aj o odvolaní žalobcu napadnutým rozsudku rozhodol.

9/ Zákonným sudcom je sudca, ktorý spĺňa zákonom ustanovené predpoklady na funkciu sudcu, bol pridelený alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, ktorého funkcia nezanikla a ktorý bol určený na prejednanie a rozhodnutie veci v súlade s rozvrhom práce. Ak však nastanú okolnosti odôvodňujúce presun takto pridelenej veci na iného sudcu pre dôvody uvedené v rozvrhu práce, tak aj sudcov, ktorým boli veci následne pridelené, treba takisto považovať za zákonných sudcov (viď rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. I. ÚS 52/97, II. ÚS 15/96, IV. ÚS 191/08).

10/ Z uvedeného vyplýva, že predmetná vec bola prevedená z registra Cob do registra Co v súlade s Rozvrhom práce Krajského súdu v Nitre na rok 2015 (čl. II. bod 8), preto sudcovia, ktorí vec prejednali a rozhodli, boli zákonnými sudcami. Teda námietka žalobcu, že vec na odvolacom súde prejednali a rozhodovali nezákonní sudcovia (§ 237 ods. 1 písm. g/ O.s.p. ), nebola dôvodná. 11/ V prejednávanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s odôvodnením jeho rozhodnutia. Preto sa podľa § 219 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30. júna 2016) obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a na jej zdôraznenie dodal aj ďalšie dôvody, ktorými sa vysporiadal s odvolacími námietkami.

12/ Zo spisu pritom vyplýva, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol stanoviská strán a ich argumentáciu, rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vychádzal, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil jasný, jednoznačný a presvedčivý právny záver. Teda odôvodnenierozsudku súdu prvej inštancie zrozumiteľne a podrobne objasňujúce (§ 157 ods. 2 O.s.p. účinného do 30. júna 2016) skutkový a právny základ rozhodnutia, a tým aj odvolacieho súdu, nie je nepreskúmateľné (arbitrárne).

13/ V súvislosti s námietkou o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu treba uviesť, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2016, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Ako bolo uvedené zhora, odvolací súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie, preto nebol dôvod na postup podľa druhej vety citovaného stanoviska.

14/ Žalobca odňatie možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) videl aj v tom, že odvolací súd svoje rozhodnutie založil na iných právnych záveroch, ako súd prvej inštancie, ku ktorým sa nemal možnosť vyjadriť. Dovolací súd nepovažuje námietku za dôvodnú.

15/ Podľa § 213 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30. júna 2016) ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

16/ O tzv. prekvapivé rozhodnutie išlo predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založil svoje rozhodnutie na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie a strana nemala možnosť sa k týmto iným (odlišným) právnym záverom vyjadriť, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záveroch súdu prvej inštancie nejavili ako významné.

17/ Tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, dospeli k rovnakému právnemu záveru, vyplývajúcemu z aplikovaných zákonných ustanovení, že neboli splnené predpoklady zodpovednosti žalovanej za žalobcom uplatňovanú náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu podľa zákona č. 58/1968 Zb. v spojení so zákonom č. 514/2003 Z.z. Pokiaľ ide o námietky tzv. prekvapivého rozhodnutia vo vzťahu k ustanoveniu § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., odvolací súd tým len reagoval na odvolacie námietky týkajúce sa prieťahov v konaní. Nešlo preto o ustanovenie právneho predpisu, nepoužité súdom prvej inštancie, ktoré by bolo pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce tak, ako to vyžadoval § 213 ods. 2 O.s.p. (účinný do 30. júna 2016).

18/ Žalobca tiež namietal nesprávne právne posúdenie veci.

19/ Keďže však žalobca uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (účinného do 30. júna 2016) v dovolaní, ktoré nebolo procesne prípustné, nemohol by dovolací súd podrobiť napadnutý rozsudok posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov. Nesprávne právne posúdenie veci bolo síce relevantným dovolacím dôvodom v tom zmysle, že ho bolo možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. účinný do 30. júna 2016), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladalo (pozri R 54/2012 a tiež ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nešlo totiž o vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania. To isté sa týkalo aj tzv. inej vady konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. účinný do 30. júna 2016).

20/ Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalobcu proti rozsudku odvolacieho súdu nie jeprípustné podľa § 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti podľa § 237 ods. 1 O.s.p. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu proti rozsudku krajského súdu, ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol (§ 447 písm. c/ C.s.p.).

21/ Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.