8Cdo/104/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky 1/ Z. narodenej XX. D. XXXX, bývajúcej v V. a navrhovateľky 2/ Z. narodenej X. L. XXXX, bývajúcej v V., proti W., bývajúcemu v V. o určenie otcovstva, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 7 C 988/1998, o dovolaní W. proti rozsudku Okresného súdu Poprad z 13. februára 2002 sp. zn. 7 C 988/1998-137, takto

rozhodol:

Dovolacie konanie z a s t a v u j e.

Navrhovateľky 1/ a 2/ nemajú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Poprad rozsudkom z 13. februára 2002 č. k. 7 C 988/1998-137 vo výroku I. určil, že W. je otcom v tom čase ešte maloletej navrhovateľky 1/, vo výroku II. zveril navrhovateľku 1/ do výchovy a starostlivosti matke - navrhovateľke 2/, vo výroku III. zaviazal W. prispievať na výživu navrhovateľky 1/ počnúc dňom 17. februára 1997 do 31. mája 1997 mesačne sumou 1.000,- Sk (33,19 Eur), počnúc dňom 1. júna 1997 do 31. mája 1998 mesačne sumou 500,- Sk (16,60 Eur) a počnúc dňom 1. júna 1998 mesačne sumou 1.000,- Sk (33,19 Eur), ktoré je povinný poukazovať k rukám navrhovateľky 2/ do 15. dňa v mesiaci vopred a vo výroku IV. zaviazal W. splácať spolu s bežným výživným dlžné výživné mesačne po 2.000,- Sk (66,39 Eur) za obdobie od 17. februára 1997 do 28. februára 2002 spolu v sume 56.000,- Sk (1.858,86 Eur). Súd prvej inštancie taktiež zaviazal W. zaplatiť navrhovateľke 2/ trovy konania a zaplatiť na účet konajúceho súdu trovy štátu pozostávajúce zo súdneho poplatku za konanie o určenie otcovstva a trov znaleckého dokazovania. 2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol W. podaním z 11. mája 2016 označeným ako „Žaloba o zrušenie rozsudku 7 C 988/98-137 - dovolanie“, v ktorom cestou súdu prvej inštancie žiadal Ústavný súd Slovenskej republiky o zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti povinnosti platiť výživné vo výške 1.000,- Sk (33,19 Eur) a o nariadenie pojednávania.

3. Súd prvej inštancie uznesením z 28. októbra 2016 č. k. 7 C 988/1998-156 uložil W. povinnosť v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia odstrániť vady podania z 11. mája 2016, a to aby jednoznačne uviedol, či je jeho podanie dovolaním proti rozsudku súdu prvej inštancie, návrhom nazníženie, resp. zrušenie výživného alebo podaním na Ústavný súd Slovenskej republiky. Pre prípad, že jeho podanie je dovolaním, poučil W. o náležitostiach dovolania, o tom, že dovolanie možno podať len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, o povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

4. W. na predmetné uznesenie súdu prvej inštancie reagoval v stanovenej lehote podaním označeným ako „Dovolanie o zrušenie rozsudku“, avšak vady podania neodstránil, iba zopakoval svoje požiadavky uvedené v jeho podaní z 11. mája 2016.

5. Konania vo veciach určenia rodičovstva sú mimosporovými konaniami, ktoré sú s účinnosťou od 1. júla 2016 upravené samostatne v ustanoveniach § 104 a nasl. zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

6. Podľa § 395 ods. 1 CMP platí, že ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Keďže ustanovenie § 396 CMP s dopadom na predmetnú vec „neustanovuje inak“, platí CMP aj na toto konanie.

7. CMP vo veciach určenia rodičovstva neobsahuje osobitnú úpravu dovolacieho konania (viď § 76 a § 77 CMP). Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“), dovolací súd postupoval v zmysle citovaného prechodného ustanovenia § 470 ods. 2 CSP a procesnú prípustnosť podaného dovolania posudzoval podľa OSP.

10. V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku okresného súdu, ktorým okresný súd rozhodoval o návrhu na určenie otcovstva ako súd príslušný na konanie v prvom stupni podľa § 9 ods. 1 OSP.

11. Podľa § 236 ods. 1 OSP bolo možné dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťal.

12. Podľa § 10a ods. 1 a 2 OSP o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako odvolacích súdov rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) a o dovolaniach proti rozhodnutiam najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu rozhodoval iný senát tohto súdu.

13. V uvedenom ustanovení OSP bola upravená funkčná príslušnosť najvyššieho súdu tak, že tento súd je príslušný rozhodovať o dovolaniach vtedy, ak je dovolaním napadané rozhodnutie krajského súdu vydané v odvolacom konaní. Zhodne s tým bolo podľa § 236 ods. 1 OSP spôsobilým predmetom dovolania len také rozhodnutie súdu, ktorým tento súd rozhodoval v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, resp. súdu prvej inštancie.

14. Z uvedeného je teda zrejmé, že najvyšší súd (ani iný súd) nie je funkčne príslušný rozhodovať o dovolaní, ktorým bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, pretože toto rozhodnutie nebolo vydané v odvolacom konaní.

15. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

16. Medzi procesné podmienky patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci.

17. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

18. Z uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie W. nevyvolalo podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 procesné účinky, ktoré by najvyššiemu súdu umožňovali uskutočniť na ich základe dovolací meritórny prieskum.

19. Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Dovolací súd preto konanie o dovolaní zastavil podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP.

20. V dovolacom konaní navrhovateľke 1/ a 2/ najvyšší súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo im žiadne trovy nevznikli.

21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.