UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu E. R., bývajúceho v Q., ul. P. R.J. XXX/X, zastúpeného LAW FIRM s.r.o., so sídlom v Bratislave, Špitálska 10, v mene ktorej koná JUDr. Ing. Michal Žiaran, advokát a konateľ, proti žalovaným 1/ E. R., bývajúcej v Q., ul. F. XXXX/X, 2/ Spoločenstvu vlastníkov bytov č. 526, so sídlom v Trenčíne, ul. K výstavisku 526, IČO: 36114154, zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Opetom LL.M, so sídlom v Trenčíne, Hroznová 2318, 3/ GAVILA s. r. o., so sídlom v Trenčíne, ul. 1. mája 173/11, IČO: 45517959, zastúpenej Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom v Trenčíne, 1. mája 173/11, v mene ktorej koná Mgr. Gabriela Goliášová, konateľka a advokátka, 4/ Ľ. U., bývajúcemu v F. C., ul. J. P.. F.A. XX/XX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Michal Rosina, s. r. o., so sídlom v Trenčianskych Tepliciach, ul. 17. novembra 37/319, v mene ktorej koná JUDr. Michal Rosina, advokát a konateľ, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 17 C 62/2016, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 16. mája 2019 sp. zn. 4 Co 192/2018, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 2/ až 4/ náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.
Žalovanej 1/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Trenčín rozsudkom z 15. februára 2018, č. k. 17 C 62/2016-172 žalobu zamietol (I.); zrušil predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 17 C 62/2016 zo dňa 25.04.2016 (II.); žalovanej 1/ nepriznal náhradu trov konania (III.); žalovanému 2/ priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu (IV.); žalovanému 3/ priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu (V.); žalovanému 4/ priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu (VI.). Námietky žalovaného súd považoval za nedôvodné. Okrem iného uviedol, že ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva bola hodnota pohľadávky v sume 5 172,16 eur, teda bola dodržaná minimálna výška na vykonanie dražby k nehnuteľnosti (2.000 eur) v súlade s § 3 ods. 6zákona o dobrovoľných dražbách. Ocenenie predmetu dražby bolo v súlade s § 12 ods. 1 zákona o dražbách a z dokazovania vyplýva, že predmetná dražba prebehla licitovaním, pričom cena dosiahnutá vydražením (25.000 eur) prevyšovala hodnotu bytu určenú znalcom (20.900 eur). Vzhľadom na uvedené nebol potrebný výsluch navrhovaného svedka, ktorý by neprivodil iný záver súdu. K námietke, že na dražbu sa dostavili aj iné osoby, ktoré mali záujem zúčastniť sa dražby a boli pripravené zložiť zábezpeku, čo im však nebolo umožnené súd uvádza, že to z vykonaného dokazovania nevyplýva, žalobca vôbec neoznačil konkrétne osoby, ktorým nebolo umožnené dražiť, iba uviedol svedka, ktorý sa dražby zúčastnil ako splnomocnenec iného účastníka dražby. Okolnosť, či výška pohľadávky, pre ktorú sa navrhol výkon záložného práva bola správna, nemá žiadny vplyv na platnosť vykonanej dražby.
2. Krajský súd v Trenčíne na odvolanie žalobcu rozsudkom zo 16. mája 2019 sp. zn. 4 Co 192/2018 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti I., III., IV., V., VI. potvrdil; žalovanej 1/ nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania; žalovaným 2/, 3/, 4/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na ne poukazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) a odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné (podrobne rozobraté v bodoch 15. až 20. rozsudku).
3. Proti tomuto rozsudku podal včas dovolanie žalobca, ktorý jeho prípustnosť a dôvodnosť vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ C.s.p. Námietky v zmysle § 421 ods. 1 C.s.p. smerujú k tomu, že neboli splnené podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 13 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 a 2 zákona o dobrovoľných dražbách, hodnota draženej nehnuteľnosti bola v hrubom nepomere s hodnotou pohľadávky v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1, § 39 Obč. Zákonníka) a dlh (pohľadávka) nezodpovedal realite.
4. Žalovaní 2/ až 4/ vo vyjadrení žiadali dovolanie zamietnuť ako nedôvodné a uplatnili si náhradu trov dovolacieho konania; žalovaná 1/ sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
6. V zmysle § 419 C.s.p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 C.s.p.
7. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C.s.p.).
8. Žalobca prípustnosť podaného dovolania vyvodil z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p., t. j., že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, tiež z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., t. j., že právna otázka v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená a zároveň z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c/ C.s.p., t. j., že právna otázka je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
9. Aby na základe dovolania podaného v zmysle § 421 ods. 1 C.s.p. mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 432 až § 435 C.s.p.
10. Dovolací súd uvádza, že všetky dôvody prípustnosti dovolania, ktoré sú žalobcom v dovolaní označené, sa vzťahujú výlučne na právnu otázku, riešenie ktorej viedlo k právnym záverom vyjadrenýmv rozhodnutí odvolacieho súdu. Ustanovenie § 432 ods. 2 C.s.p. uvádza spôsob, ako má dovolateľ dovolací dôvod podľa tohto ustanovenia vymedziť. Uvedené ustanovenie je nutné vykladať v súvislosti s § 421 C.s.p. zakladajúcim prípustnosť dovolania v prípade nesprávneho právneho posúdenia veci, čo znamená, že dovolateľ je povinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd buď odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
11. V preskúmavanej veci dovolateľ nevymedzil uplatnený dovolací dôvod (nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom) spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 421 tohto právneho predpisu. Súčasná existencia všetkých predpokladov prípustnosti dovolania vyvodzovaná dovolateľom z § 421 ods. 1 písm. a/, b/ aj c/ C.s.p.sa bez ďalšieho z povahy veci vylučuje. Dovolateľ však ani nenastolil, nevymedzil, neformuloval, nepomenoval právnu otázku zásadného významu a dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli. Nesprávne právne posúdenie veci je prípustným dovolacím dôvodom len ak sa týka otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ak je splnený predpoklad podľa písm. a/ alebo podľa písm. b/ alebo podľa písm. c/ § 421 ods. 1 C.s.p.
12. V prejednávanej veci žalobca v dovolaní spôsobom zodpovedajúcim vyššie uvedeným kritériám (vyplývajúcim z § 432 až § 435 C.s.p.) neuviedol z čoho vyvodzuje jeho prípustnosť, a dovolacie dôvody nevymedzil tak, ako to predpokladajú tieto ustanovenia.
13. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobcu je procesne neprípustné; preto ho odmietol podľa § 447 písm. f/ C.s.p.
14. Žalovaní 1/ až 4/ boli v dovolacom konaní úspešní, dovolací súd preto žalovaným 2/ až 4/ (ktorí si uplatnili náhradu trov dovolacieho konania) podľa § 453 ods. 1 s použitím ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. priznal voči žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu; žalovanej 1/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo si ju neuplatnila. O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.