UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : TAVAL, s.r.o., so sídlom v Ľuboticiach, Ľubochnianska 2/A, IČO : 31 731 741, právne zastúpený : Advokátska kancelária BABIN, PETKO & partners, s. r. o., so sídlom kancelárie v Prešove, Hlavná 2885/29, IČO : 47 253 177, proti žalovanému : Národný inšpektorát práce, so sídlom v Košiciach, Masarykova 10, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného orgánu verejnej správy č. OPS/BEZ/2015/3316 O-112/2016 z 22. apríla 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/25/2016-73 z 31. januára 2017, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Prešove (ďalej ako „správny súd“) rozsudkom č. k. 1S/25/2016-73 z 31. januára 2017 (ďalej ako „rozhodnutie správneho súdu“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy č. OPS/BEZ/2015/3316 O- 112/2016 z 22. apríla 2016 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy“), ktorým Národný inšpektorát práce (ďalej ako „žalovaný orgán verejnej správy“) podľa ustanovenia § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie účastníka konania (žalobcu) a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu Prešov č. k. : P : 13/2015-Rok S/2016/159/1442/16 z 19. januára 2016 (ďalej ako „rozhodnutie prvoinštančného orgánu verejnej správy“), ktorým Inšpektorát práce Prešov (ďalej ako „prvoinštančný orgán verejnej správy“) podľa ustanovenia § 63 Správneho poriadku zamietol návrh účastníka konania (žalobcu) na povolenie obnovy konania vo veci porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. Správny súd nepriznal účastníkom nárok na náhradu trov konania.
2. Proti rozhodnutiu správneho súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť spísanú 31. marca 2017, podanúosobne na správnom súde 31. marca 2017, ktorou sa domáhal aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“) zmenil rozhodnutie správneho súdu tak, že zrušuje rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy a vec vracia žalovanému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie alebo aby zrušil rozhodnutie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca si uplatnil náhradu trov kasačného konania.
3. Podľa ustanovenia § 438 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.
4. Podľa ustanovenia § 443 ods. 1 veta prvá Správneho súdneho poriadku kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa ustanovenia § 443 ods. 2 písm. a/ Správneho súdneho poriadku lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2.
6. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 písm. c/ Správneho súdneho poriadku rozsudok krajského súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o správnej žalobe vo veciach správneho trestania.
7. Podľa ustanovenia § 194 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
8. Podľa ustanovenia § 452 ods. 1 Správneho súdneho poriadku na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa ustanovenia § 69 ods. 3 až ods. 6 Správneho súdneho poriadku do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí na lehotu určenú podľa hodín. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na správnom súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak podanie urobené elektronickými prostriedkami je doručené mimo pracovného času.
10. Podľa ustanovenia § 25 Správneho súdneho poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.
11. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 Správneho súdneho poriadku konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 12.
12. Podľa ustanovenia článku 11 ods. 3 Civilného sporového poriadku kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou.
13. Podľa ustanovenia § 362 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučenímsúdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia.
14. Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
15. Z predloženého súdneho spisu kasačný súd zistil, že správny súd v rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S 25/2016-73 z 31. januára 2017 poučil účastníkov správneho súdneho konania o prípustnosti kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu a o tom, že kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu.
16. Žalobca napadol žalobou rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy, ktorým žalovaný orgán verejnej správy zamietol odvolanie účastníka konania (žalobcu) a potvrdil rozhodnutie prvoinštančného orgánu verejnej správy, ktorým prvoinštančný orgán verejnej správy podľa ustanovenia § 63 Správneho poriadku zamietol návrh účastníka konania (žalobcu) na povolenie obnovy konania vo veci porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, ktorá bola právoplatne skončená rozhodnutím Inšpektorátu práce Prešov č. k. : P : 13/2015-R S/2015/127/4254/15 z 2. marca 2015, ktorým Inšpektorát práce Prešov uložil žalobcovi pokutu vo výške 5 000 eur.
17. Na úvod kasačný súd konštatuje, že správny súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona (ustanovenie § 194 ods. 1 Správneho súdneho poriadku), ale sa od neho môže a musí odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku.
18. Ak smeruje správna žaloba proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktorým žalovaný orgán verejnej správy právoplatne rozhodol o návrhu na povolenie obnovy konania, podstatným pre posúdenie druhu žaloby je podľa názoru kasačného súdu materiálne hľadisko a teda to, aké správne konanie navrhoval žalobca obnoviť.
19. Hoci žalobca napadol rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy, ktorým bolo právoplatne rozhodnuté o návrhu na povolenie obnovy konania, návrh na povolenie obnovy konania smeroval v prejednávanej veci ku konaniu, v ktorom bolo rozhodnuté orgánom verejnej správy o správnom delikte - uložení pokuty vo výške 5 000 eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, preto je potrebné prejedávanú vec považovať za vec správneho trestania v zmysle ustanovenia § 194 ods. 1 Správneho súdneho poriadku.
20. Správny súd podľa názoru kasačného súdu účastníkov správneho súdneho konania nesprávne poučil o lehote na podanie kasačnej sťažnosti, keď vo veciach správneho trestania je podľa ustanovenia § 443 ods. 2 písm. a/ Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 145 ods. 2 písm. c/ Správneho súdneho poriadku lehota na podanie kasačnej sťažnosti 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu, nie jeden mesiac.
21. Z predloženého súdneho spisu kasačný súd zistil, že rozhodnutie správneho súdu bolo preukázateľne doručené právnemu zástupcovi žalobcu 28. februára 2017. Kasačnú sťažnosť podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu 31. marca 2017 osobne na Krajskom súde v Prešove.
22. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti začala žalobcovi plynúť v zmysle ustanovenia § 69 ods. 3 Správneho súdneho poriadku nasledujúci deň po dni doručenia rozhodnutia správneho súdu žalobcovi, t. j. nasledujúci deň po 28. februári 2017 - 1. marca 2017. Lehota tridsiatich dní na podanie kasačnej sťažnosti uplynula žalobcovi 30. marca 2017. Žalobca podal kasačnú sťažnosť prostredníctvom svojhoprávneho zástupcu 31. marca 2017 osobne na Krajskom súde v Prešove, teda deň po lehote na podanie kasačnej sťažnosti, ktorá mu vyplývala zo zákona.
23. Vo vzťahu k nesprávnemu poučeniu správneho súdu o lehote na podanie kasačnej sťažnosti, kasačný súd uvádza nasledovné. Správny súdny poriadok neustanovuje výnimky pre počítanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti pre prípad, že správny súd nesprávne poučí účastníkov správneho súdneho konania o lehote na podanie kasačnej sťažnosti. Takúto právnu úpravu obsahuje len Civilný sporový poriadok v ustanovení § 362 ods. 3 Civilného sporového poriadku vo vzťahu k lehote na podanie odvolania.
24. Ustanovenie § 362 ods. 3 Civilného sporového poriadku však na prejedávanú vec nemožno aplikovať z dôvodu, že z ustanovenia § 25 Správneho súdneho poriadku vyplýva, že na konanie v správnom súdnictve nemožno aplikovať ustanovenia o opravných prostriedkoch - štvrtá časť Civilného sporového poriadku. Je tomu tak preto, že civilné súdne konanie a správne súdne konanie majú odlišnú koncepciu opravných systémov. Naviac, kasačná sťažnosť je opravným prostriedkom mimoriadnym - smerujúcim proti právoplatným rozhodnutiam krajských súdov, zatiaľ čo odvolanie je v civilnom súdnom konaní koncipované ako riadny opravný prostriedok. Napokon, ani právna úprava mimoriadneho opravného prostriedku v civilnom súdnom konaní (dovolanie) v zmysle ustanovenia § 427 Civilného sporového poriadku neobsahuje právnu úpravu osobitného plynutia lehôt na podanie dovolania v prípade nesprávneho poučenia o opravnom prostriedku.
25. Na základe vyššie uvedeného, kasačný súd je toho názoru, že neexistencia právnej úpravy osobitného plynutia lehôt v prípade nesprávneho poučenia o možnosti podania kasačnej sťažnosti proti právoplatnému rozhodnutiu správneho súd bol úmysel zákonodarcu, a nemožno na túto neexistenciu právnej úpravy hľadieť ako na medzeru v práve.
26. Neuniklo pozornosti kasačného súdu ani to, že žalobca bol v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom ako aj to, že kasačnú sťažnosť podal žalobca na správny súd prostredníctvom svojho právneho zástupcu - advokáta. Vychádzajúc z ustanovenia § 5 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, aplikujúc článok 11 ods. 3 Civilného sporového poriadku, kasačný súd má za to, že advokát, ktorý zastupuje žalobcu, má byť vo veci schopný postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou v zmysle ustanovenia § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
27. Napokon kasačný súd uvádza, že ak by sa aj stotožnil s názorom správneho súdu, že lehota na podanie kasačnej sťažnosti bola jeden mesiac od doručenia rozhodnutia správneho súdu, tak by táto lehota v zmysle ustanovenia § 69 ods. 4 Správneho súdneho poriadku uplynula žalobcovi 28. marca 2018, teda v deň, ktorý svojím číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty (doručenie rozhodnutia správneho súdu žalobcovi - 28. februára 2017) a žalobca by rovnako túto lehotu zmeškal, keď podal kasačnú sťažnosť osobne na Krajský súd v Prešove 31. marca 2017.
28. Nakoľko v danom prípade podal žalobca kasačnú sťažnosť prostredníctvom svojho právneho zástupcu po lehote, kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa ustanovenia § 459 písm. a/ Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 443 ods. 2 písm. a/ Správneho súdneho poriadku odmietol ako podanú oneskorene.
29. Podľa § 467 ods. 1 Správneho súdneho poriadku ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie.
30. Podľa § 170 písm. b/ Správneho súdneho poriadku žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.
31. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa ustanovenia § 467 ods. 1Správneho súdneho poriadku tak, že podľa ustanovenia § 170 písm. b/ Správneho súdneho poriadku vyslovil, že žiaden z účastníkov kasačného konania nemá právo na náhradu trov konania. Účinky ako aj výsledok konania pri odmietnutí kasačnej sťažnosti je totiž obdobný ako pri zastavení správneho súdneho konania.
32. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.