8Asan/5/2020

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej v právnej veci žalobcu: SPRAVBYTKOMFORT, a.s. Prešov, so sídlom v Prešove, Volgogradská 88, IČO: 31 718 523, právne zastúpený: PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom v Prešove, Puškinova 16, IČO: 36 854 581, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného zo 6. decembra 2017 č. SK/0243/99/2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 28. februára 2019 č. k. 2S 12/2018-48, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 28. februára 2019 č. k. 2S 12/2018-48 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

O d ô v o d n e n i e

1. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „správny súd”) rozsudkom z 28. februára 2019 č. k. 2S 12/2018-48 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie” alebo „rozhodnutie správneho súdu”) zrušil rozhodnutie žalovaného zo 6. decembra 2017 č. SK/0243/99/2017 (ďalej aj ako „rozhodnutie žalovaného”), ktorým žalovaný zamietol odvolanie účastníka správneho konania (žalobcu v konaní pred správnym súdom) a potvrdil rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj z 27. marca 2017 č. P/0478/07/16 (ďalej aj ako „rozhodnutie prvoinštančného orgánu verejnej správy”), ktorým Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj účastníkovi správneho konania (žalobcovi v konaní pred správnym súdom uložila pokutu vo výške 1 000 eur pre porušenie zákazu podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 250/2007 Z.z.“), v zmysle ktorého predávajúci nesmie upierať spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákonač. 250/2007 Z.z. v spojení s ustanovením § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. a rozhodnutie prvoinštančného orgánu verejnej správy a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

2. Rozhodnutie správneho súdu napadol žalovaný riadne a včas podanou kasačnou sťažnosťou (ďalej aj ako „podaná kasačná sťažnosť“ alebo „kasačná sťažnosť žalovaného”), v ktorej sa domáhal aby Najvyšší súd SR (ďalej aj ako „kasačný súd”) zrušil napadnuté rozhodnutie, vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný napadol rozhodnutie správneho súdu podanou kasačnou sťažnosťou v celom rozsahu z dôvodov podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) SSP - správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f) SSP - správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

3. Žalovaný nesúhlasil s konštatovaním správneho súdu, ktorý v napadnutom rozhodnutí v bode 10 uviedol, že sa napriek výzve správneho súdu k správnej žalobe písomne nevyjadril. Žalovaný v podanej kasačnej sťažnosti uviedol, že sa k správnej žalobe písomne v stanovenej lehote vyjadril a toto vyjadrenie bolo správnemu súdu riadne doručené 24. apríla 2018. Postup správneho súdu, keď nebral vôbec pri rozhodovaní a vysporiadaní sa s jednotlivými námietkami vyjadrenie žalovaného do úvahy, možno považovať za tak závažné pochybenie správneho súdu, ktoré by malo mať za dôsledok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval žalovaný napadnuté rozhodnutie za jednostranné a nedostatočne odôvodnené.

4. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadril listom zo 14. júna 2019 a žiadal kasačnú sťažnosť žalobcu zamietnuť a priznať žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

5. Najvyšší súd SR ako súd kasačný podľa ustanovenia § 21 písm. a) SSP v spojení s ustanovením § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (ustanovenie § 443 SSP a ustanovenie § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (ustanovenie § 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (ustanovenie § 439 ods. 1 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (ustanovenie § 445 ods. 1 SSP a ustanovenie § 57 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa ustanovenia § 440 SSP, ustanovenia § 441 SSP a ustanovenia § 453 SSP a postupom podľa ustanovenia § 455 SSP bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle kasačného súdu (www.nsud.sk) podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP v spojení s ustanovením § 452 ods. 1 SSP, po neverejnej porade senátu (ustanovenie § 137 ods. 1 SSP v spojení s ustanovením § 452 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

6. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozhodnutiu správneho súdu, ktorým správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo 6. decembra 2017 č. SK/0243/99/2017, ktorým žalovaný zamietol odvolanie účastníka správneho konania (žalobcu v konaní pred správnym súdom) a potvrdil rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj z 27. marca 2017 č. P/0478/07/16, ktorým Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj účastníkovi správneho konania (žalobcovi v konaní pred správnym súdom uložila pokutu vo výške 1 000 eur pre porušenie zákazu podľa zákona č. 250/2007 Z.z., v zmysle ktorého predávajúci nesmie upierať spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. v spojení s ustanovením § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. a rozhodnutie prvoinštančného orgánu verejnej správy a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

7. Kasačný súd sa v prvom rade musí vysporiadať s kasačnou námietkou žalovaného, ktorá spočíva v tvrdení, že správny súd sa pri svojom rozhodovaní opomenul zaoberať jeho vyjadrením k správnejžalobe, ktoré riadne a včas doručil správnemu súdu na jeho výzvu a nevysporiadal sa preto s jednotlivými námietkami uvedenými v jeho vyjadrení k správnej žalobe.

8. Z predloženého súdneho spisu kasačný súd zistil, že správny súd v napadnutom rozhodnutí v bode 10 konštatuje, že sa žalovaný napriek výzve správneho súdu k žalobe písomne nevyjadril. Rovnako v predloženom súdnom spise nie je založené do vydania rozhodnutia správneho súdu vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe a kasačný súd preto nemá pochybnosti o tom, že správy súd vec rozhodol bez toho, aby mal k dispozícii vyjadrenie žalovaného. Žalovaný v podanej kasačnej sťažnosti však uviedol, že sa k správnej žalobe písomne v stanovenej lehote vyjadril a toto vyjadrenie bolo správnemu súdu riadne doručené 24. apríla 2018. Ako prílohu k podanej kasačnej sťažnosti žalovaný pripojil sprievodný text vyjadrenia k správnej žalobe a doručenku, z ktorej vyplýva, že žalovaný správnemu súdu 24. apríla 2018 doručil podanie, z ktorého textu je zrejmé, že bolo adresované správnemu súdu ako vyjadrenie k správnej žalobe vo vzťahu k prejednávanej a rozhodovanej veci. Kasačný súd preto konštatuje, že žalovaný sa riadne a včas na výzvu správneho súdu k podanej správnej žalobe vyjadril.

9. Nakoľko správny súd vo veci rozhodol bez toho, aby mal k dispozícii vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe, hoci žalovaný sa riadne a včas na výzvu správneho súdu k tejto žalobe vyjadril, správny súd týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a kasačnému súdu neostáva nič iné ako zrušiť rozhodnutie správneho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Neobstojí ani argumentácia žalobcu vo vyjadrení k podanej kasačnej sťažnosti, že správny súd sa má povinnosť zaoberať námietkami a argumentmi strán, avšak z výhradou, že majú význam pre rozhodnutie veci. Keďže správny súd nemal k dispozícii vyjadrenie žalovaného, nemohol ani posúdiť relevanciu jeho jednotlivých námietok k prejednávanej a rozhodovanie veci, čo je v jeho právomoci.

10. S ohľadom na vyššie uvedené závery kasačný súd nie je nateraz oprávnený posudzovať spornú otázku z vecného hľadiska. Vecné posúdenie by bolo predčasné, kasačný súd by vec posudzoval namiesto správneho súdu a tým by účastníka správneho súdneho konania (žalovaného) pripravil o posúdenie veci správnym súdom.

11. Kasačný súd preto dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného je dôvodná v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f) SSP a preto rozsudok Krajského súdu v Prešove z 28. februára 2019 č. k. 2S 12/2018-48 zrušil a vec mu vrátil podľa ustanovenia § 462 ods. 1 SSP na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že správny súd nesprávnym procesným postupom, znemožnil účastníkovi konania (žalovanému), aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne správny súd aj o náhrade trov konania v konaní o kasačnej sťažnosti (ustanovenie § 467 ods. 3 SSP).

12. Senát Najvyššieho súdu SR v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od l. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.