ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej v právnej veci žalobcu : Ing. Dezider Klempa
- Autocentrum, so sídlom v Lehniciach, Masníkovo 57, IČO : 11 870 389, proti žalovanému : Okresný úrad Dunajská Streda, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom v Dunajskej Strede, Korzo Bélu Bartóka 789/3, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného zo 14. októbra 2016 č. OU-DS-OCDPK-2016/012031, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 11. januára 2018 č. k. 44 Sa 2/2017-45, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 11. januára 2018 č. k. 44 Sa 2/2017-45 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Trnave (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom z 11. januára 2018 č. k. 44 Sa 2/2017- 45 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“ a „rozhodnutie správneho súdu“) zrušil rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda, Odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo 14. októbra 2016 č. OU- DS-OCDPK-2016/012031 (ďalej aj ako „rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy“), ktorým Okresný úrad Dunajská Streda, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej aj ako „žalovaný orgán verejnej správy“) odmietol odpor proti rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla Okresného úradu Dunajská streda, Odboru dopravy a pozemných komunikácií zo 14. júla 2016 č. OU-DS-OCDPK-2016/012031 (ďalej aj ako „rozkaz žalovaného orgánu verejnej správy“), ktorý podal účastník správneho konania (žalobca v konaní pred správnym súdom). Správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému orgánu verejnej správy právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 2. Žalovaný orgán verejnej správy podal proti rozhodnutiu správneho súdu kasačnú sťažnosť (ďalej aj ako „podaná kasačná sťažnosť“ alebo „kasačná sťažnosť žalovaného orgánu verejnej správy“), v ktorej sa domáhal aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný orgán verejnej správny napadol rozhodnutie správneho súdu podanou kasačnou sťažnosťou v celom rozsahu z dôvodu podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku - správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Žalobca sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom z 01. júna 2018 a žiadal, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť žalovaného orgánu verejnej správy. Žalobca si uplatnil náhradu trov kasačného konania. 4. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 a ods. 2 Správneho súdneho poriadku v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 5. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 6. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 7. Podľa ustanovenia § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutí orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 8. Podľa ustanovenia § 438 ods. 1 Správneho súdneho poriadku kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. 9. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Správneho súdneho poriadku kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2 (ďalej len „sťažovateľ“). 10. Podľa ustanovenia § 454 Správneho súdneho poriadku na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu. 11. Podľa ustanovenia § 462 ods. 1 Správneho súdneho poriadku ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí. 12. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa ustanovenia § 21 písm. a/ Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (ustanovenie § 443 Správneho súdneho poriadku a ustanovenie § 444 Správneho súdneho poriadku), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (ustanovenie § 442 Správneho súdneho poriadku), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (ustanovenie § 439 Správneho súdneho poriadku), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (ustanovenie § 445 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a ustanovenie § 57 Správneho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa ustanovenia § 440 Správneho súdneho poriadku, ustanovenia § 441 Správneho súdneho poriadku a ustanovenia § 453 Správneho súdneho poriadku a postupom podľa ustanovenia § 455 Správneho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle kasačného súdu (www.nsud.sk ) podľa ustanovenia § 137 ods. 4 Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 452 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, po neverejnej porade senátu (ustanovenie § 137 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 452 ods. 1 Správneho súdneho poriadku) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 13. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o kasačnej sťažnosti žalovaného orgánu verejnej správy podanej proti rozhodnutiu správneho súdu, ktorým správny súd zrušil rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda, Odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo 14. októbra 2016 č. OU-DS-OCDPK-2016/012031, ktorým Okresný úrad Dunajská Streda, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií odmietol odpor proti rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla Okresného úradu Dunajská streda, Odboru dopravy a pozemných komunikáciízo 14. júla 2016 č. OU-DS-OCDPK-2016/012031, ktorý podal účastník správneho konania (žalobca v konaní pred správnym súdom). 14. Kasačný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že žalobca sa v správnom súdnom konaní domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy, ktorým Okresný úrad Dunajská Streda, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií odmietol odpor proti rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla Okresného úradu Dunajská streda, Odboru dopravy a pozemných komunikácií zo 14. júla 2016 č. OU-DS-OCDPK-2016/012031. Rozkazom žalovaného orgánu verejnej správy bola účastníkovi správneho konania (žalobcovi v konaní pred správnym súdom) uložená pokuta podľa ustanovenia § 107b ods. 1 písm. b) zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako prevádzkovateľovi vozidla s evidenčným číslom DS 500 EN, osobné vozidlo, kategórie M1, značky ROOS ROYCE, Phantom Dropheat Coupe vo výške 165 eur za to, že porušil povinnosť ustanovenú podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) druhého bodu zákona č. 725/2004 Z. z. v spojení s ustanovením § 68 ods. 4 zákona č. 725/2004 Z. z. bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovenej lehote do 28. marca 2015 motorové vozidlo pravidelnej emisnej kontrole spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie zákona č. 725/2004 Z. z.. 15. Kasačný súd z predloženého súdneho spisu ďalej zistil, že vyššie uvedená vec bola pridelená na rozhodnutie sudcovi JUDr. Pavlovi Laczovi, ktorý ako samosudca vec prejednal a rozhodol rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 11. januára 2018 č. k. 44 Sa 2/2017-45. 16. Podľa článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon. 17. Podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon. 18. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnymi súdmi sú najvyšší súd, krajské súdy a v zákonom ustanovených prípadoch aj okresné súdy. 19. Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 Správneho súdneho poriadku správne súdy konajú a rozhodujú v senátoch, ak tento zákon neustanovuje, že rozhoduje sudca alebo predseda senátu. Všetci členovia senátu sú si pri rozhodovaní rovní. Ak koná a rozhoduje sudca, prislúchajú mu práva, ktoré sú inak vyhradené senátu alebo predsedovi senátu. 20. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Správneho súdneho poriadku na krajskom súde vo veciach správneho súdnictva konajú a rozhodujú sudcovia správneho kolégia v trojčlenných senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov. 21. Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku. 22. Podľa ustanovenia § 194 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 23. Podľa článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd platí, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu a sudcu stanoví zákon. Uvedeným ustanovením je garantované, že zákon vopred určí, ktorý súd a ktorý sudca bude určitú vec rozhodovať, resp. je zárukou pridelenia zákonného sudcu podľa vopred daného kľúča a nie svojvoľne alebo náhodne. Zákonným sudcom v zmysle tohto článku môže byť len ten, kto je v súlade so zákonom, t. j. podľa právnych predpisov a noriem internej povahy vydaných na základe zákona povolaný na príslušnom súde k prejednaniu a rozhodnutiu konkrétnej veci. 24. Okrem procesných pravidiel určovania príslušnosti súdu sú súčasťou základného práva na zákonného sudcu aj princíp prideľovania súdnej agendy, určenie obsadenia súdu a zloženie senátu na základe zákona a pravidiel obsiahnutých v rozvrhu práce súdu. Táto ústavnoprávna zásada sa prejavuje aj v konkrétnom obsadení súdu v každej jednotlivej veci, t. j. v určení, či v tej ktorej veci rozhoduje senát alebo samosudca. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ by rozhodoval samosudca namiesto senátu alebo naopak, došlo by k porušeniu práva na zákonného sudcu vyjadreného v článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd ako aj článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. 25. Podľa ustanovenia § 194 ods. 1 Správneho súdneho poriadku platí, že správnym trestaním sarozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak smeruje správna žaloba vo veciach správneho trestania proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku, o správnej žalobe rozhoduje v zmysle ustanovenia § 23 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku na krajskom súde samosudca, v ostatných prípadoch trojčlenný senát zložený z predsedu a dvoch sudcov (ustanovenie § 23 ods. 1 Správneho súdneho poriadku). 26. Úlohou kasačného súdu v prejednávanej veci je vyhodnotiť, či správna žaloba vo veciach správneho trestania smerovala proti rozhodnutiu o priestupku alebo proti inému rozhodnutiu, resp. posúdiť, či vec mal prejednať a rozhodnúť na krajskom súde samosudca alebo trojčlenný senát zložený z predsedu a dvoch sudcov. 27. Priestupok definuje zákonodarca v ustanovení § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch ako zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Vychádzajúc z rozkazu žalovaného orgánu verejnej správy kasačný súd zistil, že účastníkovi správneho konania (žalobcovi v konaní pred správnym súdom) bola uložená pokuta za porušenie povinnosti ustanovenej podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) druhého bodu zákona č.725/2004 Z. z. v spojení s ustanovením § 68 ods. 4 zákona č. 725/2004 Z. z. bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovenej lehote do 28. marca 2015 motorové vozidlo pravidelnej emisnej kontrole spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie zákona č. 725/2004 Z. z.. 29. Porušenie povinnosti prevádzkovateľa vozidla podrobiť motorové vozidlo pravidelnej emisnej kontrole, ktoré bolo žalovaným orgánom verejnej správy postihnuté podľa ustanovenia § 107b ods. 1 písm. b) zákona č. 725/2004 Z. z. je samotným zákonodarcom v nadpise paragrafu 107b výslovne označené za správny delikt. Vychádzajúc z definície priestupku zakotvenú v ustanovení § 2 ods. 1 zákona č. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v spojení s ustanovením § 107 ods. 1 písm. b) zákona č. 725/2004 Z. z. nie je možné porušenie povinnosti prevádzkovateľa vozidla podrobiť motorové vozidlo pravidelnej emisnej kontrole v prejednávanej veci (bez ohľadu či sa ho dopustila fyzická osoba alebo právnická osoba) považovať za priestupok. 30. Keďže v prejednávanej veci nešlo o správny súdny prieskum rozhodnutia o priestupku ale rozhodnutia o správnom delikte, ktorý spáchala fyzická osoba - podnikateľ (žalobca v konaní pred správnym súdom) porušením povinnosti prevádzkovateľa vozidla podrobiť motorové vozidlo pravidelnej emisnej kontrole, z uvedeného dôvodu nemožno na danú vec aplikovať výnimku v obsadení správneho súdu podľa ustanovenia § 23 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku ale správny súd (krajský súd) mal vec prejednať a rozhodnúť podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v trojčlennom senáte zloženom z predsedu a dvoch sudcov. 31. Vzhľadom na vyššie uvedené je kasačný súd toho názoru, že vec prejednal a rozhodol správny súdu, ktorý bol nesprávne obsadený, keď namiesto trojčlenného senátu zloženého z predsedu a dvoch sudcov vec prejednal a rozhodol samosudca. Uvedené pochybenie správneho súdu je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia správneho súdu podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku, keď vo veci rozhodol nesprávne obsadený krajský súd, teda namiesto senátu zloženého zo zákonom stanoveného počtu sudcov vo veci rozhodol samosudca (tzv. kvantitatívne hľadisko). Na uvedené musel kasačný súd prihliadnuť z úradnej povinnosti, keď prejednanie a rozhodnutie veci zákonne obsadeným súdom je imanentnou súčasťou práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd ako aj súčasťou ústavnoprávnej zásady zákonného sudcu zakotvenej v článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a v článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. 32. Kasačný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného orgánu verejnej správy je dôvodná v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku, keď vo veci rozhodol nesprávne obsadený správny súd a preto rozsudok Krajského súdu v Trnave z 11. januára 2018 č. k. 44 Sa 2/2017-45 zrušil a vec mu vrátil podľa ustanovenia § 462 ods. 1 Správneho súdneho poriadku na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne správny súd aj o náhrade trov konania v konaní o kasačnej sťažnosti (ustanovenie § 467 ods. 3 Správneho súdneho poriadku). 33. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.