8Asan/35/2020

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobcu: T.. W.. C. E., L. X. I. XXXX, P. J. Q. XXX, XXX XX J., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida, s.r.o., so sídlom Turecká č. 36, 940 23 Nové Zámky, IČO: 47 258 250, proti žalovanému: Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. PHZ-KA4-2018/002450 zo 7. mája 2018 a o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/109/2018-41 z 24. júna 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/109/2018-41 z 24. júna 2020 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. PHZ-KA4-2018/002450 zo 7. mája 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov kasačného konania, ako aj na náhradu trov konania pred správnym súdom.

Odôvodnenie

O d ô v o d n e n i e

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 2S/109/2018-41 z 24. júna 2020 podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. PHZ- KA4-2018/002450 zo 7. mája 2018, ktorým žalovaný zamietol žalobcom podané odvolanie a potvrdil rozhodnutie prvostupňové rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Žiline č. KRHZ-NR-14-027/2018, ktorým uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 15% na jeden mesiac za porušenie služobných povinností, a to § 69 ods. 3 písm. p) a t) zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 315/2001 Z. z.), na tom skutkovom základe, že sa v noci zo 4. novembra 2017 na 5. novembra 2017 počas svojej dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu zúčastnil v kaviarni TéTé Café,Františkánska ul. č. 35, 917 01 Trnava zverejňovania výsledkov volieb do funkcie predsedu Vyššieho územného celku Trnava, v ktorých bol úspešný C.. I. E.; jeho účasť bola potvrdená televíznym záznamom televíznej stanice TA3, ktorý vznikol počas volebnej noci C.. I. E.. Týmto svojim konaním porušil základnú povinnosť príslušníka dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na adrese v Slovenskej republike uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby (§ 69 ods. 3 písm. t) zákona č. 315/2001 Z. z.) a základnú povinnosť dodržiavať služobnú disciplínu ( 69 ods. 3 písm. p) zákona č. 315/2001 Z. z.).

2. V odôvodnení rozsudku správny súd skonštatoval, že dôvody zamietnutia žaloby žalobcu je možné vymedziť v dvoch rovinách. Žalobca predovšetkým namietal nezákonnosť spočívajúcu v nesprávnej interpretácii a aplikácii ustanovenia § 80 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., t. j. nedodržanie 60 dňovej subjektívnej lehoty, v ktorej je možné za služobné previnenie uložiť disciplinárne opatrenie a v druhej rovine namietal nedostatočne zistený a preukázaný skutkový stav v nadväznosti na použitie nezákonne získaných dôkazov.

3. Správny súd mal za to, že deň, kedy sa o služobnom previnení dozvedel vedúci služobného úradu, teda pre začiatok 60 dňovej subjektívnej lehoty, je nevyhnutné považovať za deň, kedy vedúci služobného úradu po vyhodnotení podkladov mal preukázateľne vedomosť o disciplinárnom previnení a nepostačuje, aby sa navrhovateľ mal iba možnosť o disciplinárnom previnení dozvedieť. Z listín založených v administratívnom spise vyplýva, že 9. januára 2018 vedúci oddelenia požiarnej prevencie Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Nitre po zosumarizovaní všetkých dostupných podkladov zaslal riaditeľovi Krajského riaditeľstva HaZZ v Nitre a vedúcemu služobného úradu „Oboznámenie riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Nitre s výsledkami preverenia podnetu“ č. p.: KRHZ-NR-OPP-14-001/2018 z 9. januára 2018 a zároveň ho informoval o podkladoch zhromaždených v súvislosti s preverovaním podnetu. Vedúci služobného úradu sa preto v daný deň (po vyhodnotení relevantných dôkazov) dozvedel o služobnom previnení príslušníka v zmysle § 80 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. Subjektívna lehota na uloženie disciplinárneho opatrenia (60 dní) teda zachovaná bola, rovnako ako bola zachovaná aj objektívna lehota (1 rok). Písomnosť žalovaného z 8. decembra 2017 „Žiadosť o vyjadrenie príslušníka na prešetrenie jeho konania“ v rámci získavania podkladov, nie je možné zamieňať napr. s oznámením o začatí disciplinárneho konania, ktoré by správny súd pokladal ako prvý úkon vykonaný voči účastníkovi konania. Za tento úkon by bolo možné pokladať jeho predvolanie č. KRHZ-NR-OPP z 12. januára 2018.

4. Správny súd ďalej k námietke nedostatočne zisteného a preukázaného skutkového stavu uviedol, že pre preukázanie spáchania disciplinárneho previnenia nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. V danom prípade žalovaný správny orgán v priebehu disciplinárneho konania vyhodnotil skupinu dôkazov, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobca porušil povinnosť príslušníka dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej práceneschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na adrese v Slovenskej republike uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby podľa § 69 ods. 3 písm. t) zákona č. 315/2001 Z. z. a povinnosť dodržiavať služobnú disciplínu podľa § 69 ods. 3 písm. p) zákona č. 315/2001 Z. z.. Za nedôvodné považoval správny súd tie námietky žalobcu, ktorými spochybňoval autenticitu DVD, materiál z tlačového spravodajstva Trnavský denní MY Trnava (fotografie č. 5, 6 a 13), odpovede televízie TA3 pod č. KRHZ-NR-OPP-14-14/2018 z 24. januára 2018 a odpoveď MY Trnava č. KRHZ-NR-OPP-14-022/2018 zo 14. februára 2018. Správny súd nezistil ani vadu administratívneho konania v tom zmysle, že by žalovaný správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci, ktorý vzal za základ svojho rozhodnutia. Ani že rozhodnutie je v rozpore s administratívnym spisom. Zásada materiálnej pravdy sa prejavuje v povinnosti správneho orgánu presne a úplne zistiť skutkový stav, do povinnosti dokázať vinu, čo znamená, že osoba, voči ktorej sa vedie disciplinárne konanie nemá povinnosť preukazovať svoju nevinu. Nemožno však vyvodiť záver, žeby v danom disciplinárnom konaní neboli dôkazy zabezpečované nestranne a objektívne, resp. tu existovala tendencia ignorovať navrhnuté dôkazy. Žalovaný v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vykonalanalýzu označeného televízneho príspevku, ktorý bol v archíve TA3 s dátumom 5. novembra 2018 o 01.18 hod a mal vzniknúť počas volebnej noci zo 4. novembra 2017 na 5. novembra 2017, v nočných hodinách po zverejnení výsledkov volieb do VÚC. Túto skutočnosť potvrdzuje aj odpoveď asistenta generálneho riaditeľa z 24. januára 2018 s výnimkou, že táto odpoveď iba nepotvrdila presný čas jeho vzniku. Z hľadiska procesu vyhodnotenia dôkazov nie je možné vytknúť žalovanému nesprávne závery, teda správne skutkovo ustálil a bolo preukázané, že žalobca mimo času povolenia vychádzok (od 09:00 do 11:00 hod, od 14:00 do 16:00 hod) sa nezdržiaval na adrese I. A. Č.. XX/X G.. - L. X..

5. Správny súd uzavrel, že pre konštatovanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného považoval za určujúce, že nezistil takú namietanú vadu v zmysle ust. § 191 ods. 1 S.s.p., na základe ktorej by bolo možné konštatovať nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Nebolo možné ani akceptovať stotožnenie procesného inštitútu rekognície s povinnosťou vypovedať ako svedok a jeho poučením podľa § 146a ods. 4 zákona č. 315/2001 Z. z.. Išlo o úkon identifikácie, ktorý nemožno zamieňať s výpoveďou svedka. Opodstatnenie nemala ani námietka žalobcu týkajúca sa nezákonne získaných dôkazov a s touto sa správny orgán dostatočne vysporiadal v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia. Žalovaný správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie so správnym právnym posúdením, odvolávajúc sa taktiež na skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a aplikovaní právnych predpisov, na ktoré sa odvolával. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, úsudok žalovaného o tom, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia, zakladajúceho dôvod na uloženie sankcie, vyplýval z dôkazov založených v administratívnom spise. Nebolo možné preto konštatovať, že by žalovaný nevykonal dôsledné prešetrenie veci. Správny súd sa najmä nestotožnil s námietkou žalobcu, že žalovaný správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci na jeho riadne posúdenie. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Správny súd na základe dospel preto k záveru, že neexistuje žiaden z namietaných zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného.

6. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané), ich náhradu si ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať.

7. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f), písm. g) a písm. h) S.s.p., v ktorej namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenie veci a že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie.

8. Sťažovateľ v odôvodnení kasačnej sťažnosti namietal závery správneho súdu pri výklade ust. 80 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., keď mal za to, že subjektívna prekluzívna lehota na prípadné uloženie disciplinárneho opatrenia začala plynúť od 14. novembra 2017, od kedy sa vedúci služobného úradu dozvedel o služobnom previnení sťažovateľa a nie až od dátumu od kedy uvedené tvrdenie v doručenom podnete považoval vedúci služobného úradu za opodstatnené. Správny súd v odôvodnení rozsudku odignoroval skutočnosť - podnet G.. I.. V. I. z 13. novembra 2017, ev. č. M.-L.-XXX/XXXX, ktorý bol 14. novembra 2017 doručený Krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru v Nitre a zaevidovaný pod číslom KRPZ-NR-683/2017, z ktorého je zrejme, že vedúci služobného úradu sa z uvedeného podnetu už 14. novembra 2017 dozvedel o spáchaní služobného previnenia sťažovateľom. Sťažovateľ uviedol, že zákonodarca nepodmieňuje začiatok plynutia subjektívnej lehoty na uloženie disciplinárneho opatrenia až presvedčením vedúceho služobného úradu o spáchaní služobného previnenia, resp. až získaním všetkých podkladov v danej veci, inak by sa takéto plynutie lehoty stalo lenvecou náhody a lehota by plynula v budúcnosti od ľubovoľného momentu. Neobstojí teda názor správneho súdu, že vedúci služobného úradu sa dozvedel o služobnom previnení žalobcu až po zosumarizovaní a doručení všetkých podkladov.

9. V pokračovaní kasačnej sťažnosti sťažovateľ podporne poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. 6Sžf/51/2010 a sp. zn. 8Sžk/16/2017, na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. II ÚS 140/2011, na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. I. ÚS 741/06 a na rozhodnutia disciplinárnych senátov vo veciach sp. zn. 1Ds 2/2005, sp. zn. 2Ds 14/2008.

10. Sťažovateľ uzavrel, že napadnutý rozsudok správneho súdu nie je v súlade so zákonom, zároveň je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov (zásad) materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti.

11. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti považoval napadnutý rozsudok správneho súdu za vecne správny, sťažnostné dôvody za nedôvodné, pričom vo všeobecnosti odkázal na svoje vyjadrenie k žalobe z 25. októbra 2018 a navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S.s.p.), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s ustanovením § 449 ods. 1 S.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 30. marca 2021 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

13. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

14. Vychádzajúc tak zo žalobných, ako aj z kasačných dôvodov, považoval kasačný súd za zásadné ustáliť okamih, kedy sa v predmetnej veci o služobnom previnení sťažovateľa dozvedel vedúci služobného úradu, tak ako to za rozhodný moment považuje ust. § 80 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z..

15. Podľa § 80 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., za služobné previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní služobného previnenia a najneskôr do 60 dní odo dňa, keď sa o služobnom previnení dozvedel vedúci služobného úradu, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania služobného previnenia. Za deň, keď sa vedúci služobného úradu dozvedel o služobnom previnení, ktoré bolo zistené na základe kontroly vykonanej podľa osobitných predpisov sa považuje deň skončenia kontroly podľa osobitných predpisov.

16. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného okrem iného vyplýva, že plk. I.. V. I. (riaditeľ OR HaZZ Nitra) listom č. ORHZ-NZ-889/2017 z 13. novembra 2017 adresoval Krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru v Nitre podnet na prešetrenie konania sťažovateľa, na tom základe, že bol viacerými osobami upozornený na skutočnosť, že na televíznej stanici TA3 boli zverejňované výsledky volieb do vyšších územných celkov, v rámci ktorých bol zverejnený aj televízny šot z volebnej noci centrály politickej strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti OĽANO, pričom v zábere bolo jasne a zreteľne vidieť príslušníka OR HaZZ v Nových Zámkoch kpt. Ing. Mariána Václava, ktorý je od 23.októbra 2017 do dnešného dňa (13. novembra 2017 - pozn. kasačného súdu) práceneschopný; jeho prítomnosť na uvedenej akcii potvrdzujú aj zábery z fotogalérie zverejnenej v článku na internetovej stránke pod názvom „Voľby do VŮC 2017 Trnava - Volebná noc Jozefa Viskupiča”; týmto konaním došlo z jeho strany minimálne k porušeniu liečebného režimu. Podnet bol Krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru v Nitre doručený 14. novembra 2017 a bol zaevidovaný pod č. KRHZ- NR-683/2017. Následne G.. W.. G. L.S. (riaditeľ KR HaZZ Nitra) listom č. KRHZ-NR-OPP-683/2017- 001 z 29. novembra 2017 žiadal riaditeľa OR HaZZ Nitra o doplnenie jeho podnetu z 13. novembra 2017 o „report“ sťažovateľa za október a november 2017, o konkretizáciu porušenia (podľa § 69 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z.) a o presný čas a dátum, kedy mal byť na TA3 odvysielaný predmetný šot. Žiadosť bola riaditeľovi OR HaZZ Nitra doručená 1. decembra 2017. Riaditeľ OR HaZZ Nitra listom č. ORHZ-NZ-889/2017 z 5. decembra 2017 doručeným riaditeľovi KR HaZZ Nitra 5. decembra 2017 predložil „report príslušníka“ ako prílohu listu, konkretizoval, že konanie príslušníka popísané v podnete sa javí ako konanie napĺňajúce skutkovú podstatu uvedenú v 69 ods. 3 písm. t) zákona č. 315/2001 Z. z. a tiež oznámil, že predmetný šot, dokazujúci porušenie liečebného režimu príslušníkom (nakoľko počas dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu sa nezdržiaval na adrese uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na vykonávanie štátnej služby pre chorobu, ale sa venoval politickej činnosti mimo adresy uvedenej na tlačive) bol odvysielaný dňa 5.11.2017 0 1:18 hod. na TV stanici TA3 pod názvom „Vo väčšine krajov si zvolili zmenu, Košice zažili drámu”. V predmetnom príspevku, v úseku od 6:41 min. do 6:46 min., v košeli modrej farby je neodškriepiteľne vidno príslušníka. Následne riaditeľ KR HaZZ Nitra listom č. KRHZ-NR-OPP-683-003/2017 z 8. decembra 2017 vyzval sťažovateľa na vyjadrenie sa k podnetu riaditeľa NR HaZZ z 13. novembra 2017, ktorý výzva mu bola doručená 27. decembra 2017. Sťažovateľ sa vyjadril listom z totožného dňa, doručeným riaditeľovi KR HaZZ 2. januára 2018. 9. januára 2021 bolo G.. W.. C. X. - vedúcim oddelenia požiarnej prevencie KR HaZZ vypracované „Oboznámenie riaditeľa KR HaZZ s výsledkami preverenia podnetu“, adresované riaditeľovi KR HaZZ, ktorý toto vzal na vedomie totožného dňa.

17. Kasačný súd konštatuje, že disciplinárne konanie predstavuje závažný zásah do práv a právom chránených záujmov dotknutej osoby, keď výsledok disciplinárneho konania má priamy dosah na služobný pomer dotknutej osoby, ktorý spravidla predstavuje zdroj obživy dotknutej osoby a od nej závislých osôb. Účelom ročnej objektívnej a 60 dňovej subjektívnej lehoty na uloženie disciplinárneho opatrenia (v oboch prípadoch relatívne krátke lehoty) je zabezpečenie právnej istoty dotknutej osoby, ktorá sa prejavuje v pracovno-právnej sfére, a najmä vo vzťahu k zdroju obživy. Konanie oprávneného správneho orgánu preto musí byť rýchle a efektívne, aby na jednej strane boli zabezpečené oprávnené nároky služobného úradu a na druhej strane, aby sa do práv (najmä do právnej istoty existencie služobného pomeru) dotknutej osoby zasahovalo čo najmenej a čo najkratšie. Zjednodušené povedané, aby dotknutá osoba bola v čo najkratšom stave právnej neistoty, aký bude mať disciplinárne opatrenie dopad na služobný pomer.

18. Kasačný súd sa nestotožňuje so záverom správneho súdu, podľa ktorého pre začiatok 60 dňovej subjektívnej lehoty, je nevyhnutné považovať deň, kedy vedúci služobného úradu po vyhodnotení podkladov mal preukázateľne vedomosť o disciplinárnom previnení a nepostačuje, aby sa navrhovateľ mal iba možnosť o disciplinárnom previnení dozvedieť. Takýto výklad by popieral účel členenia lehôt ako je opísané vyššie, keďže vnútorné presvedčenie príslušného vedúceho (ako fyzickej osoby) nie je možné nijak objektívne kvantifikovať a preto by nebolo možné určiť začiatok jej plynutia. Takto by bolo tiež možné neúmerne predlžovať konanie na úkor dotknutej osoby, a to až do uplynutia objektívnej prekluzívnej doby. Vo všeobecnosti je nutné vychádzať z toho, že vedomosť vedúceho služobného úradu je daná vtedy, keď je možné sformulovať skutok a na jeho podklade voči konkrétnej osobe „vzniesť obvinenie“ zo spáchania disciplinárneho previnenia.

19. V predmetnej veci už z listu riaditeľa OR HaZZ z 13. novembra 2017 možno sformulovať skutok, ktorý má byť disciplinárnym previnením, a ktorý mala spáchať konkrétna osoba - sťažovateľ. Skutočnosť, že tento mal porušiť liečebný režim (čím došlo aj k porušeniu služobnej disciplíny) bola jasne a zrozumiteľne popísaná a podložená aj listinnými dôkazmi (fotografie z webu Facebook). Podnet obsahuje všetky skutkové okolností, ktoré možno považovať za také, ktoré zakladajú vedomosť ospáchaní disciplinárneho previnenia. Na uvedené nemá žiaden vplyv, že podanie bolo označené ako podnet a že vedúci služobného úradu (riaditeľ KR HaZZ) pristúpil k jeho rozsiahlemu prevereniu skôr, ako začal disciplinárne konanie voči sťažovateľovi. Kasačný súd by bol ochotný pripustiť výklad, ktorý považuje za rozhodujúci moment pre vedomosť o spáchaní disciplinárneho previnenia až doplnenie podnetu (list riaditeľa OR HaZZ z 5. decembra 2017), ktoré bolo riaditeľovi KR HaZZ doručené 5. decembra 2017, nie však Oboznámenie riaditeľa KR HaZZ z 9. januára 2018, ktorého obsahom je sumarizácia doposiaľ vykonaných dôkazov v nadväznosti na podnet riaditeľa OR HaZZ z 13. novembra 2017. Kasačný súd konštatuje, že nič nebránilo správnemu orgánu prvého stupňa - vedúcemu služobného úradu začať disciplinárne konanie voči sťažovateľovi hneď po doručení podnetu riaditeľa OR HaZZ z 13. novembra 2017, sťažovateľa vyzvať na vyjadrenie sa a prípadne vykonať potrebné dokazovanie.

20. Kasačný súd tiež považuje za potrebné poukázať na vnútornú rozpornosť postupu žalovaného, resp. disciplinárneho orgánu, keď aj napriek tomu, že disciplinárny orgán - vedúci služobného úradu vyzval sťažovateľa na vyjadrenie sa k podnetu - tzn. na vyjadrenie sa k podozreniu zo spáchania disciplinárneho previnenia, popieral existenciu subjektívnej vedomosti o disciplinárnom previnení. Je nepochybné, že doručením predmetnej výzvy nadobudol sťažovateľ vedomosť o existencii konania (bez ohľadu na to, či vykazovalo formálne znaky disciplinárneho konania alebo nie), ktorého predmetom je jeho (prezumované) disciplinárne previnenie, čím sa dostal do stavu právnej neistoty (viď. bližšie bod 17.). V tomto kontexte je na mieste uviesť, že aj keď predpis operuje s výrazom sa o služobnom previnení dozvedel, vzhľadom na zásady trestania, do právoplatného rozhodnutia o disciplinárnom previnení je možné hovoriť len o podozrení z disciplinárneho previnenia. Kasačný súd sa nestotožňuje so správnym súdom, ktorý v napadnutom rozsudku uvádza, že v správnom konaní neplatí prezumpcia neviny (bod 21. napadnutého rozsudku).

21. Kasačný súd preto dospel k záveru, že správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď nesprávne vyhodnotil okamih vedomosti žalovaného o disciplinárnom previnení sťažovateľa a od toho sa odvíjajúce plynutie subjektívnej prekluzívnej lehoty na uloženie disciplinárneho opatrenia. Vzhľadom na to, že 60 dňová prekluzívna lehota na uloženie disciplinárneho opatrenia začala plynúť 14. novembra 2017 (resp. 5. decembra 2017), uplynula 16. januára 2018 (resp. 6. februára 2018), kedy došlo aj k zániku zodpovednosti sťažovateľa za predmetné disciplinárne previnenie a disciplinárne opatrenie nebolo viac možné uložiť. Vzhľadom na to, že disciplinárne opatrenie bolo uložené až 23. februára 2018, toto bolo uložené v čase, keď už disciplinárne opatrenie nebolo viac možné uložiť. Nesprávne postupoval aj žalovaný, keď predmetné disciplinárne opatrenie potvrdil.

22. Vzhľadom na to, že kasačný súd dospel k názoru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, považoval žalobu za dôvodnú, a keďže správny súd žalobu zamietol, postupom podľa § 462 ods. 2 k § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil nezákonné rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.

23. V ďalšom konaní žalovaný opätovne rozhodne o odvolaní sťažovateľa, pričom zohľadní prezentovaný právny názor kasačného súdu a bude postupovať primeraným procesným spôsobom. Žalovaný je viazaný právnym názorom kasačného súdu.

24. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 k § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj náhradu trov konania pred správnym súdom. (§ 175 ods. 1 S.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 S.s.p.).

25. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 k § 463 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.