UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Kataríny Benczovej v právnej veci žalobcu: U. F., K.. XX. X. XXXX, O. S. X, V., zastúpený advokátkou: Mgr. Monika Dunčáková, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Rampová 7, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 11. 8. 2017, č. I0167945, č. I0167946, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 16.9.2020, sp. zn. 7Sa/31/2020, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta.
Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
O d ô v o d n e n i e
1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) uznesením zo 16. 9. 2020, č. k. 7Sa/31/2020-18, podľa § 98 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 11. 8. 2017, č. I0167945, č. I0167946, vydanom v blokovom konaní.
2. Správny súd skonštatoval, že žalobca podal žalobu oneskorene. K uloženiu pokuty za priestupky podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch došlo dňa 11. 8. 2017. Zákonná dvojmesačná lehota vyplývajúca z ustanovenia § 181 ods. 1 S.s.p. uplynula žalobcovi dňa 11. 10. 2017. Nakoľko správna žaloba o preskúmanie rozhodnutia žalovaného bola na správnom súde podaná až 12. 8. 2020 elektronicky, došlo k jej podaniu až po uplynutí zákonnej lehoty, ktorej zmeškanie v zmysle § 181 ods. 4 S.s.p. nie je možné odpustiť a predstavuje neodstrániteľnú podmienku konania.
3. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ S.s.p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko bola žaloba odmietnutá.
4. Proti právoplatnému uzneseniu správneho súdu podal žalobca včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a j/ S.s.p.. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; podanie bolo nezákonne odmietnuté. Kasačnému súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
5. V kasačnej sťažnosti žalobca poukázal na absenciu zákonného poučenia v blokovom konaní. Z dôvodu absencie riadneho poučenia bol žalobca toho názoru, že sa naň nevzťahuje dvojmesačná lehota podľa 181 ods. 1 S.s.p., no bol oprávnený podať žalobu vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a s ňou súvisiace porušenie práva na spravodlivý proces vzhliadal v chýbajúcom stanovisku správneho súdu k otázke, či nedostatočné poučenie o opravnom prostriedku, o možnosti preskúmať rozhodnutie súdom a o lehote na podanie správnej žaloby vplýva na lehotu na podanie správnej žaloby.
6. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S.s.p.) postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť žalobcu je nutné ako nedôvodnú postupom podľa § 461 S.s.p. zamietnuť.
8. Podľa § 97 S.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 9. Podľa § 98 ods. 1 písm. d/ S.s.p., správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.
10. Podľa § 181 ods. 1 S.s.p., musí fyzická osoba alebo právnická osoba správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
11. Podľa § 181 ods. 4 S.s.p., zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.
12. Vychádzajúc z ustanovenia § 181 ods. 1 S.s.p. žalobca musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy. Kasačný súd z obsahu súdneho spisu v posudzovanej veci zistil, že k oznámeniu rozhodnutia žalovaného žalobcovi došlo dňa 11. 8. 2017, t. j. dňom uloženia pokuty v blokovom konaní. Uvedená skutočnosť vyplývala z obsahu žaloby (§ 182 ods. 1 písm. d/ S.s.p.).
13. Posledný deň lehoty dvoch mesiacov na podanie správnej žaloby vypočítaný podľa zásad počítania lehôt vyjadrených v § 69 S.s.p. pripadol preto na deň 11. 10. 2017 (streda). Žalobca podal žalobu elektronicky až 11. 8. 2020.
14. Preklúzivné lehoty na podanie správnej žaloby sú tradičným inštitútom obmedzujúcim právo na prístup k spravodlivosti. Právna úprava lehôt je tak súčasťou „stanoveného postupu“ domáhania sa práv, ktoré uvádza čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Legitímnymi cieľmi, ktoré obyčajne stoja za pozadím konkrétnej úpravy lehôt bývajú riadny výkon spravodlivosti a predovšetkým právna istota.
15. V predmetnej veci správny súd prioritne skúmal, či sú splnené procesné podmienky konania, pričom jednou z nich je, že správna žaloba bola podaná v lehote ustanovenej zákonom.
16. Na základe uvedených skutočností správny súd správne konštatoval, že žaloba bola podaná po uplynutí lehoty dvoch mesiacov na jej podanie, t. j. žaloba bola podaná oneskorene, a preto pri aplikácii §98 ods. 1 písm. d/ S.s.p. žalobu odmietol.
17. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 461 S.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého uznesenia, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku uznesenia. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu. Námietky žalobcu vo vzťahu k absencii riadneho poučenia o možnosti súdneho prieskumu rozhodnutia resp. lehoty na podanie správnej žaloby a z toho plynúcej údajnej všeobecnej trojročnej lehoty na podanie žaloby považuje za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia správneho súdu.
18. Záverom kasačný súd pripomína, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004). S poukazom na uvedené kasačný súd v procesnom postupe správneho súdu nezistil znemožnenie uplatnenia procesných práv prislúchajúcich žalobcovi, ani nesprávny procesný postup správneho súdu 19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd rozhodol podľa § 461 S.s.p. tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
20. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 S.s.p. tak, že účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko sťažovateľ nebol úspešný a dôvod pre priznanie náhrady trov konania žalovanému nezistil.
21. Senát kasačného súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.