ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: Z.. R. T., Q.. XX.XX.XXXX, U. T. X. XXX, XXX XX R., právne zastúpeného JUDr. Petrom Lukáčkom, PhD., AK so sídlom Februárová č. 1608 5/A, 958 01 Partizánske, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 39536/2015/15RK zo dňa 29.02.2016, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa (pôvodne žalovaného) proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/94/2016-79 zo dňa 14.3.2018, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/94/2016 - 79 zo dňa 14.3.2018 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
O d ô v o d n e n i e
I. Konanie na správnom súde
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) zrušil podľa § 191 ods. 1 pís. c) SSP rozhodnutie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 39536/2015/15/RK zo dňa 29.2.2016 ako aj prvostupňové rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 39536/2015/15 zo dňa 3.12.2015 a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.
2. Krajský súd v odôvodnený napadnutého rozsudku uviedol, že z pripojeného administratívneho spisu a rozhodnutí správnych orgánov zistil, že ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako príslušný správny orgán v zmysle § 27 ods. 10 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch aprekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vydania tohto rozhodnutia (ďalej ako „ZZTP“), v správnom konaní vo veci prejednania a zistenia zodpovednosti za iný správny delikt znalca, rozhodnutím č. 39536/2015/15 zo dňa 03.12.2015 vo výrokovej časti vyslovilo, že znalec (žalobca) v písomnom vyhotovení znaleckého úkonu - odborného vyjadrenia č. 187/2015, vypracovanom dňa 19.02.2015 vo veci vypracovania posudku na reklamovanú obuv: I. a) v časti „Posudok“ na 2-3. strane odborného vyjadrenia neuviedol postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh, pričom v časti „Záver“ na 3. strane odborného vyjadrenia uviedol bez akéhokoľvek odôvodnenia svojich záverov; „Súčasný stav hodnotím ako estetickú odchýlku, [...] a je podmienený spôsobom užívania obuvi. [...] Na základe celkového stavu obuvi a zo zistených skutočností môžem konštatovať, obuv je funkčná s výrazným podielom spotrebiteľa na vzniku estetickej odchýlky.", čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) ZZTP v spojení s § 17 ods. 6 tretia a piata veta a § 18 ZZTP, b) v časti „Prílohy“ na 3. strane odborného vyjadrenia nepriložil fotodokumentáciu reklamovanej obuvi a reklamačný lístok zabezpečujúcu preskúmateľnosť znaleckého úkonu, pričom „vizuálne zhodnotenie obuvi“ a „reklamačný lístok“ tvoria podklady na vypracovanie odborného vyjadrenia, v časti „Posudok“ na 3. strane odborného vyjadrenia znalec uviedol: „V súčasnom stave na oboch pp vidieť porušenú celistvosť“, v časti „Záver“ na 3. strane odborného vyjadrenia znalec uviedol: „Súčasný stav hodnotím [...]“ a fotodokumentácia obuvi i reklamačný lístok sa vzhľadom na celý obsah odborného vyjadrenia javia ako nevyhnutné na zabezpečenie preskúmateľnosti odborného vyjadrenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) ZZTP v spojení s § 17 ods. 3 písm. e), § 17 ods. 6 piata veta a § 18 ZZTP, c) v časti „Záver“ na 3. strane odborného vyjadrenia nepoužil odtlačok svojej úradnej pečiatky, pričom odtlačkom svojej úradnej pečiatky opatril časť „Prílohy“ na 3. strane odborného vyjadrenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) ZZTP v spojení s § 33 písm. e) ZZTP a § 18 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva ZZTP (ďalej len „vyhláška"), II. v písomnom vyhotovení znaleckého úkonu - odborného stanoviska č. 188/2015, vypracovanom dňa 19.02.2015: a) Časti „Záver“ na 2. strane odborného stanoviska 1 sa nevyjadril k úlohe znalca „stanoviť príčiny vzniku poškodenia“ uvedenej v časti „Úvod“ na 1. strane odborného stanoviska 1, a teda nesplnil úlohy určené zadávateľom, čim porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) ZZTP v spojení s § 17 ods. 6 štvrtá veta a § 18 ZZTP, b) v časti „Záver“ na 2. strane odborného stanoviska 1 uviedol: „Spotrebiteľ ovplyvnil rozsah chyby, ktorý opravou nie je odstrániteľný. Na základe celkového stavu a zo zistených skutočností konštatujem obuv je nefunkčná s výrazným podielom spotrebiteľa na jej znefunkčnení - poškodení“, pričom neuviedol postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovedi na otázku položenú zadávateľom a k splneniu ním uloženej úlohy „stanoviť mieru zavinenia na predloženej obuvi“, uvedenej na 1. strane odborného stanoviska 1, ani svoje závery žiadnym spôsobom neodôvodnil, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) ZZTP v spojení s § 17 ods. 6 tretia a piata veta a § 18 ZZTP, c) v časti „Prílohy“ na 2. strane odborného stanoviska 1 nepriložil fotodokumentáciu obuvi a reklamačný lístok zabezpečujúce preskúmateľnosť znaleckého úkonu, pričom „vizuálne zhodnotenie obuvi“ a „reklamačný lístok“ tvoria podklady na vypracovanie odborného stanoviska 1, v časti „Identifikácia výrobku“ na 2. strane odborného stanoviska 1 uviedol: „V súčasnom stave na oboch pp vidieť nielen v päte v časti „Záver“ na 2. strane odborného stanoviska 1 uviedol: „[...] chyba je na viditeľnom mieste [...] a bola neprehliadnuteľná. [...] Na základe celkového stavu a zo zistených skutočností konštatujem [...]“ a fotodokumentácia i reklamačný lístok sa vzhľadom na celý obsah odborného stanoviska 1 javia ako nevyhnutné, čím mohol porušiť povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) ZZTP v spojení s § 17 ods. 3 písm. e), § 17 ods. 6 piata veta a § 18 ZZTP, d) v časti „Záver“ na 2, strane odborného stanoviska 1 nepoužil odtlačok svojej úradnej pečiatky, pričom odtlačkom svojej úradnej pečiatky opatril časť „Prílohy“ na 2. strane odborného stanoviska 1, čím mohol porušiť povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) ZZTP v spojení s § 33 písm. e) ZZTP a § 18 ods. 1 písm. a) vyhlášky, III. v písomnom vyhotovení znaleckého úkonu - odborného stanoviska č. 189/2015, vypracovanom dňa 19.02.2015: b) v časti „Prílohy“ na 2. strane odborného stanoviska 2 nepriložil fotodokumentáciu a reklamačný lístok zabezpečujúce preskúmateľnosť znaleckého úkonu, pričom „vizuálne zhodnotenie obuvi“ a „reklamačný lístok“ tvoria podklady na vypracovanie odborného stanoviska 2, v časti „Identifikácia výrobku“ na 2. strane odborného stanoviska 2 uviedol: „V súčasnom stave na ľp v hornom obvodovom okraji vidieť odtrhnutý gumový pásik; na pp pozorujem postupnú deštrukciu pásika v mieste jeho prevlečenia cezpracku“, v časti „Záver“ na 2. strane odborného stanoviska 2 uviedol: „Súčasný stav hodnotím ako výraznú estetickú odchýlku, ktorá primárny pohľad na obuv - jej funkčnosť neovplyvňuje. [...] Súčasný stav je podmienený [...] Rez roztrhnutého pásika je hladký bez prítomnosti bublín [...] Na základe celkového stavu a zo zistených skutočností konštatujem [...]a fotodokumentácia i reklamačný lístok sa vzhľadom na celý obsah odborného stanoviska 2 javia ako nevyhnutné, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) ZZTP v spojení s § 17 ods. 3 písm. e), § 17 ods. 6 piata veta a § 18 ZZTP, d) v časti „Záver“ na 2. strane odborného stanoviska 2 nepoužil odtlačok svojej úradnej pečiatky, pričom odtlačkom svojej úradnej pečiatky opatril časť „Prílohy“ na 2. strane odborného stanoviska 2, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) ZZTP v spojení s § 33 písm. e) ZZTP a § 18 ods. 1 písm. a) vyhlášky, IV. v znaleckých denníkoch, obsahujúcich záznamy o úkonoch znaleckej činnosti vypracovaných v priebehu kalendárneho roku 2015: a) v znaleckom denníku č. 1/2010-2011- 2012-2013-2014-2015-3 pri znaleckom úkone č. 463/2015 neuviedol dátum vyžiadania znaleckého úkonu, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14 ods. 1 ZZTP v spojení s § 14 ods. 2 ZZTP, § 17 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 2 k vyhláške, b) v znaleckom denníku č. 1/2010-2011-2012-2013-2014-2015-4 pri znaleckom úkone č. 691/2015 chybne uviedol dátum vyžiadania, a to uvedením takmer o 2 mesiace neskoršieho dátumu vyžiadania znaleckého úkonu vo vzťahu k dátumu vykonania znaleckého úkonu, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14 ods. 1 ZZTP v spojení s § 14 ods. 2 ZZTP, § 17 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 2 k vyhláške, c) v znaleckom denníku Č. 1/2010-2011-2012-2013-2014-2015-5 pri znaleckom úkone č. 882/2015 neuviedol dátum vyžiadania znaleckého úkonu, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14 ods. 1 ZZTP v spojení s § 14 ods. 2 ZZTP, § 17 ods. 3 a 4 vyhlášky a prílohou č. 2 k vyhláške, d) v znaleckom denníku č. 1/2010-2011-2012-2013-2014-2015-5 znaleckému úkonu č. 960/2015 vykonanému dňa 22.6. pridelil chybné poradové číslo, pričom nasledujúce znalecké úkony s vyšším poradovým číslom boli číslované správne, k dátumu vykonania, počnúc dátumom 18.06., t. j. predchádzajúcemu dátumu 22.6., čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14 ods. 1 ZZTP v spojení s § 14 ods. 2 ZZTP, § 17 ods. 3 a 4 vyhlášky a prílohou č. 2 k vyhláške, čím spáchal správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b) ZZTP, ktorého sa znalec, tlmočník, prekladateľ dopustí, ak poruší iné povinností ustanovené týmto zákonom, a za čo sa mu uložila peňažná pokuta vo výške 900 €. V časti B bolo správne konanie vedené voči žalobcovi zastavené, pretože nebolo preukázané, že ďalšie skutky, ktoré sa kládli žalobcovi za vinu boli inými správnym deliktami, resp. že sa jeden skutok (bližšie špecifikovaný v časti B výrokovej časti) stal.
3. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky ako vedúci Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky - ústredného orgánu štátnej správy príslušného podľa § 27 ods. 10 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, na návrh osobitnej komisie, vo veci správneho deliktu znalca (žalobcu) o rozklade znalca proti rozhodnutiu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti ako prvostupňového správneho orgánu č. 39536/2015/15 z 3. decembra 2015 rozhodol tak, že rozklad znalca (žalobcu) podľa § 61 ods. 2 a 3 v spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol a rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti č. 39536/2015/15 z 3. decembra 2015 v časti napadnutej rozkladom potvrdil.
4. Disciplinárne konanie je typom konania týkajúceho sa administratívneho trestania, ktorého výsledok môže závažným spôsobom zasiahnuť do práv fyzickej osoby nielen pri výkone jej povolania, ale môže ovplyvniť aj jej spoločenské postavenie a dobré meno (napr. Uznesenie NS SR z 31.10.2011 spis. zn. 5Sžo/45/2010).
5. Správny súd považoval za nevyhnutné zdôrazniť, že žalovaný kládol žalobcovi za vinu spáchanie správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b/ ZZTP, v zmysle ktorého znalec sa dopustí správneho deliktu, ak poruší iné povinnosti ustanovené ZZTP. Malo ísť pritom o povinnosti znalca upravené v ustanoveniach podľa § 16 ods. 2 písm. b) ZZTP, podľa § 17 ods. 6 druhá veta ZZTP, podľa ktorého úvod obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije, v spojitosti s povinnosťou podľa § 18 ZZTP, ktorý ustanovuje, že pri vykonávaní ostatných úkonovznaleckej činnosti znalec primerane použije ustanovenia o znaleckom posudku, - povinnosť podľa § 17 ods. 3 písm. e) ZZTP, ktorý ustanovuje, že písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, v spojitosti s povinnosťou podľa § 18 ZZTP, ktorý ustanovuje, že pri vykonávaní ostatných úkonov znaleckej činnosti znalec primerane použije ustanovenia o znaleckom posudku, - povinnosť podľa § 17 ods. 6 piata veta ZZTP, ktorý ustanovuje, že celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov, v spojitosti s povinnosťou podľa § 18 ZZTP, ktorý ustanovuje, že pri vykonávaní ostatných úkonov znaleckej činnosti znalec primerane použije ustanovenia o znaleckom posudku, - povinnosť podľa § 17 ods. 3 písm. f) ZZTP, ktorý ustanovuje, že písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje znaleckú doložku v spojitosti s povinnosťou podľa § 18 ZZTP, ktorý ustanovuje, že pri vykonávaní ostatných úkonov znaleckej činnosti znalec primerane použije ustanovenia o znaleckom posudku, - povinnosť podľa § 16 ods. 2 písm. b) ZZTP vykonávať znaleckú činnosť riadne.
6. Správny súd poukázal na to, že nie je možné pritom opomenúť, že podľa § 19 ZZTP, znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie. Znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť a) osobne, ak ide o fyzickú osobu; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje inak, b) riadne a v určenej lehote, c) účelne, hospodárne a d) nestranne. Pri vykonávaní ostatných úkonov znaleckej činnosti znalec primerane použije ustanovenia o znaleckom posudku (§ 18 ZZTP). Znalecké úkony, ktoré boli predmetom výkonu kontroly zo strany MSSR, boli vypracované žalobcom ako podklad pre stanovenie oprávnenosti spotrebiteľskej reklamácie. Tieto úkony znalca majú charakter tak znaleckých úkonov podľa ZZTP, ako aj odborných posúdení, resp. vyjadrení znalca - podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vypracovanie odborného vyjadrenia predstavuje ostatný úkon znaleckej činnosti s tým, že v ZZTP nie je expressis verbis ustanovené, že odborné vyjadrenie znalca musí obsahovať všetky náležitosti znaleckého posudku tak, ako argumentačne dôvodil žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napríklad viac verzií interpretácie, či rozličnej aplikácii v praxi ) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred jazykovým výkladom s tým, že ust. čl. 2 Ústavy SR nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (napr. Nález ÚS SR, č.k. III. ÚS 341/0738 z 01.07.2008).Teleologicky výklad (e ratione legis) je výklad účelový, ktorý ma zabezpečiť nájdenie účelu a zmyslu právnej normy. Teleologicky výklad teda skúma, aký bol úmysel zákonodarcu a aký je účel rozoberanej právnej normy. Ako prameň určitého poznania a interpretácie sporného ustanovenia § 18 ZZTP je možné považovať aj jeho autentický výklad, t. j. výklad právnej normy, alebo právneho predpisu štátnym orgánom, ktorý ho prijal (NR SR). Podľa Dôvodovej správy k zákonu č. 382/2004 Z.z., o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch „Odborné stanovisko, vyjadrenie, potvrdenie alebo vysvetlenie nemusí spĺňať náležitosti znaleckého posudku, musí však byť v prípade jeho písomného podania zviazané, označené číslom, pod ktorým je úkon zapísaný v denníku a opatrené pečiatkou a podpisom znalca. Tieto odborné závery sa najčastejšie budú používať pri riešení čiastkových znaleckých úloh, na ktoré nie je potrebné podať znalecký posudok.“ Keďže tento výklad nie je súčasťou tohto normatívneho právneho aktu, nie je právne záväzný, ale rovnako citovaná právna úprava neukladá explicitne znalcovi pri vypracovaní odborného vyjadrenia vypracovať ho tak, aby obsahoval všetky náležitosti znaleckého posudku, resp. tie ktoré žalobcovi vytýkal žalovaný. Takýto právny stav prisvedčuje tvrdeniam žalobcu, že „primerane“ v súlade s výkladovými pravidlami slovenského jazyka, ako aj logickým výkladom nemôže znamenať „totožne“ resp. rovnako. V tomto zmysle žalovaný identifikoval aj hlavné nedostatky resp. tvrdené pochybenia žalobcu pri výkone jeho znaleckej činnosti a správny orgán pri týchto záveroch vychádzal de facto z premisy totožnosti požiadaviek kladených na ním preskúmavané úkony žalobcu (odborné stanoviská, odborné vyjadrenie) s požiadavkami kladenými v zmysle § 17 ZZTP na znalecké posudky. V prípade odborných vyjadrení a stanovísk nie je v zmysle ZZTP evidentne požadované, aby tieto obsahovali všetky náležitosti kladené v zmysle tohto zákona na znalecké posudky.
7. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o správne trestanie je nesporné, že postih môže správny orgán uplatniť iba za predpokladu, že došlo k porušeniu zákonom ustanovenej povinnosti. V danom prípade žalovaný nesprávne vec právne posúdil. Argumentačne síce zdôvodnil, prečo by napr. malo odborné vyjadrenie obsahovať náležitosti znaleckého posudku, ale pri nejasnej, neurčitej a nejednoznačnej právnej úprave nie je možné na základe týchto konštatovaní prijať záver, že žalobca porušil predmetné ustanovenia ZZTP. Úvahy žalovaného o tom, že odborné vyjadrenie a ďalšie tzv. iné úkony znaleckej činnosti sú v zásade rovnocenné znaleckému posudku, odlišujú sa len rozsahom a zložitosťou riešenej úlohy a preto musia tieto ostatné úkony znaleckej činnosti v každom prípade spĺňať obsahové náležitosti ako znalecký posudok; by mohli podporovať prípadný budúci legislatívny zámer, ktorý by podrobne upravil nejednoznačný zákon a stanovil by tak predvídateľné pravidla pre znalcov a ich znaleckú činnosť pri vypracovaní odborných vyjadrení. S argumentáciou žalovaného sa správny súd nestotožnil. V prípade potreby posúdenia takých skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, sa preferuje odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby (tou môže byť aj znalec). Rozdielnosť dôsledkov odborného vyjadrenia a znaleckého posudku je možné vyvodiť aj z procesných predpisov upravujúcich civilné a trestné súdne konanie. Znalecké dokazovanie napr. v civilnom konaní je z dôvodu hospodárnosti a zníženia nákladov konania až sekundárnym riešením, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje odborné vyjadrenie (§ 206 a § 207 CSP). Uvedené analogicky platí aj pre trestné konanie s tým, že ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti, vyžiada orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu odborné vyjadrenie mimo znaleckú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona. V jednoduchých prípadoch sa možno uspokojiť s písomným potvrdením, o ktorého správnosti nie sú pochybnosti. Ak pre zložitosť objasňovanej skutočnosti nie je postup podľa § 141 Trestného poriadku postačujúci, priberie orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu znalca na podanie znaleckého posudku. Ak ide o objasnenie skutočnosti obzvlášť zložitej, priberú sa dvaja znalci (§ 141 ods. 1 TP a § 142 ods. 1 TP). Aj z cit. znení Trestného poriadku vyplýva, že nadobudnutím účinnosti tohto procesného predpisu nastala aj základná zmena vyplývajúca zo ZZTP (zákon č. 382/2004 Z. z.) spočívajúca v rozdelení doterajšej znaleckej činnosti na dve časti: odbornú činnosť (§ 141 TP) a znaleckú činnosť (§ 142 TP). Uvedené platí aj pre ust. § 18a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré vymedzilo náležitosti odborného posúdenia, ako aj okruh subjektov, ktoré ho môžu podľa § 2 písm. n) cit. zákona vypracovať. Okrem písomného vyjadrenia znalca do úvahy pripadá aj stanovisko vydané autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou osobou, alebo stanovisko osoby oprávnenej výrobcom na vykonávanie záručných opráv. Zákon takto nevyvyšuje činnosť znalca nad stanoviská vydané týmito osobami, a tieto majú podľa zákona rovnocennú odbornú relevanciu. Z uvedeného vyplýva, že v tomto prípade ide predovšetkým len o odbornú činnosť znalca. Je tiež možné rámcovo uzavrieť, že vzhľadom na absenciu presného, jasného a špecifického zákonného ustanovenia § 18 ZZTP sa povinnosť znalca aplikovať ustanovenia o znaleckom posudku tak, ako ich interpretoval žalovaný v napadnutých rozhodnutiach stáva pochybnou a pri jej hodnotení je potrebné aplikovať zásadu in dubio mitius - pri pochybnostiach miernejšie. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia
8. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ, ako žalovaný kasačnú sťažnosť v zákonom stanovenej lehote. Kasačnú sťažnosť podal z dôvodu podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP.
9. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu ( § 440 ods. 1 pís. g) SSP ) uviedol, že žalobca pri vykonávaní troch odborných vyjadrení (č. 187/2015 zo dňa 19.2.2015, č. 188/2015 zo dňa 19.2.2015 a č. 189/2015 zo dňa 19.2.2015) žalobca primerane nepoužil ustanovenia o znaleckom posudku (nevyjadril sa k príčine poškodenia obuvi, resp. neodôvodnil svoj záver, nepriložil fotografie predmetu skúmania, neopatril odtlačkom úradnej pečiatky časť „Záver") a neviedol denník obsahujúci záznamy o úkonoch vykonaných v kalendárnom roku 2015 riadne.
10. Žalobca sa v konaní pred správnymi orgánmi ako aj pred krajským súdom bránil tým, že ide o náležitosti, ktoré sú vyžadované právnou úpravou pre znalecké posudky, nie aj pri iné druhy znaleckých úkonov. Podľa 18 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej len „ZZTP“) „Pri vykonávaní ostatných úkonov znaleckej činnosti znalec primerane použije ustanovenia o znaleckom posudku.“
11. Zákonodarca v citovanom ustanovení použil neurčitý právny pojem - „primerane" a vytvoril tak žalovanému v konaní o správnom delikte priestor na správnu úvahu, v rámci ktorej tento pojem vyloží. Žalovaný na str. 11 až 15 prvostupňového rozhodnutia vyjadril to, v akej miere sa majú použiť ustanovenia pojednávajúce o materiálnych a formálnych náležitostiach znaleckého posudku aj na iné druhy znaleckých úkonov. Žalovaný vo svojich rozhodnutiach podrobne vysvetlil, z akého dôvodu majú náležitosti vytýkané žalobcovi obsahovať aj „jednoduchšie" druhy znaleckých úkonov. Východiskom je pritom preskúmateľnosť ako základná vlastnosť znaleckého úkonu bez ohľadu na druh znaleckého úkonu, resp. aké označenie znaleckého úkonu si znalec zvolí. Uvedenú úvahu rozvinul minister spravodlivosti na str. 4 až 6 druhostupňového rozhodnutia.
12. Krajský súd výklad pojmu „primerane" uskutočnený žalovaným v správnych rozhodnutiach prehliada, resp. si tento výklad neosvojil. V zrušujúcom rozhodnutí ale neuvádza, aké náležitosti má obsahovať iný druh znaleckého úkonu ako znalecký posudok (napr. odborné vyjadrenie).
13. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že kontinentálne právo (t. j. aj právny poriadok Slovenskej republiky) sa delí podľa tzv. záujmovej teórie na právo súkromné a verejné. Pričom verejné právo prihliada k záujmu štátu/ záujmu verejnému (napr. KUBŮ, L., HUNGR, P., OSINA, P. Teorie práva. Praha: Linde Praha, 2007. 22 s). Verejné právo je tvorené súčtom subjektívnych práv jednotlivcov. Krajský súd pri interpretácii ust. 18 ZTP nevzal do úvahy účel prijatia ZTP (záujem neurčitého počtu jednotlivcov na riadnom vykonávaní znaleckých úkonov) a nepriznal tomuto záujmu žiadnu ochranu, naopak svojim výkladom vytvoril priestor na to, aby sa znalci mohli vyhnúť vyvodeniu administratívnej zodpovednosti pokiaľ nie riadne vykonajú znalecký úkon. Z uvedeného plynie, že sám krajský súd sa neriadil pri rozhodovaní danej veci výkladom e ratione legis, t. j. so zmyslom zákona.
14. V samotnom závere rozsudku sa krajský súd obmedzil len na: „Je možné rámcovo uzavrieť, že vzhľadom na absenciu presného, jasného a špecifického zákonného ustanovenia § 18 ZZTP sa povinnosť znalca aplikovať ustanovenia o znaleckom posudku tak, ako ich interpretoval žalovaný v napadnutých rozhodnutiach stáva pochybnou a pri jej hodnotení je potrebné aplikovať zásadu in dubio mitius...“Krajský súd teda svoje rozhodnutie založil na tej skutočnosti, že ust. § 18 ZZTP presne nevymedzuje náležitosti iného druhu znaleckého úkonu (iného ako znalecký posudok), a preto je potrebné v danej veci aplikovať zásadu in dubio mitius, t.j. „v pochybnostiach v prospech jednotlivca.“
15. V tejto súvislosti je potrebné uviesť: „Připomína (V. Knapp- pozn. žalovaného) zásadu vyjádřenou v Code Civil (1804), která nedovoluje soudci, aby odmítl rozhodnutí z důvodu „mlčení, nejasnosti či nedostatečnosti zákona'/, v opačném případě by šlo o odmítnutí spravedlnosti. Soudce tak musí rozhodnout, i když mu zákon neříká jak a musí si pomoci interpretací, resp. analogií, a to někdy tak extenzivní, že už ve skutečnosti jde o dotvoření práva.” (KUBŮ, L., HUNGR, P., OSINA, P. Teorie práva. Praha: Linde Praha, 2007. 139 s)
16. Použite uvedenej zásady pri interpretácii predmetného ustanovenia je nebezpečné a ohrozuje, resp. až znemožňuje dohlaď žalovaného nad písomnými výstupmi znaleckých skúmaní (písomných znaleckých úkonov) realizovaných znalcami na základe oprávnenia udeleného štátom. Pritom znalecké úkony sú nie zriedka spôsobilé skrz rozhodnutí orgánov verejnej moci zasiahnuť do právneho postavenia účastníkov civilných, trestných a správnych konaní.
17. Znemožnenie vykonávania dohľadu spočíva v tej okolnosti, že znalec neoznačí znalecký úkon ako „znalecký posudok", ale ako „odborné vyjadrenie". (Výber druhu znaleckého úkonu je v súkromnoprávnych vzťahoch vecou dohody zmluvných strán. V praxi dochádza k prípadom, kedy ten,kto vykonanie znaleckého úkonu zadáva nemá záujem na riadnom vykonaní znaleckého skúmania, ale len na tom, aby bolo formálne vykonané, pretože vykonanie znaleckého úkonu vyžaduje právna norma napr. zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a aby náklady na vykonanie znaleckého skúmania boli čo najnižšie, resp. neprevýšili hodnotu predmetu znaleckého skúmania /napr. obuvi/ ). V konaní o správnom delikte, resp. v konaní pred správnym súdom sa následne bude znalec brániť tým, že ide o iný druh znaleckého úkonu ako znalecký posudok, pričom ust. § 18 ZZTP bližšie neupravuje materiálne a formálne náležitosti odborného vyjadrenia, a teda v duchu zásady in dubio mitius nemôže byt' postihnutý.
18. Predmetné rozhodnutie krajského súdu umožňuje znalcom vyhnúť sa potrestaniu, o to viac znalci nebudú motivovaní k tomu, aby druh znaleckého úkonu prispôsobili zložitosti znaleckého skúmania, resp. znalecké skúmanie vykonávali kvalitne. Len na okraj žalovaný uvádza, že žalobca vykonal v kalendárnom roku 2017 2 032 znaleckých úkonov, priemerná odmena sa pohybovala v rozmedzí 9 až 21 eur bez DPH. Len 31.12.2017 vykonal 10 znaleckých úkonov.
19. Je dôležité uviesť, že už aj v súčasnosti sú žalovanému doručené podnety smerujúce voči nepreskúmateľným znaleckým úkonom označeným ako „odborné vyjadrenia" resp. inak ako „znalecký posudok". Žalovanému s prihliadnutím na uvedené rozhodnutie krajského súdu neostáva iné, len také podnety odkladať, t. j. jeho dohľadová činnosť je sčasti paralyzovaná a obmedzuje sa len na úkony označené „znalecké posudky”.
20. Vo vzťahu k porušeniu práva na spravodlivý proces uviedol, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 SP. zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
21. Ako bolo uvedené v predchádzajúcom texte, krajský súd správne rozhodnutia žalovaného zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie, ale vôbec neuviedol ako má žalovaný ust. § 18 ZZTP interpretovať. Neuviedol aké materiálne a formálne náležitosti má obsahovať iný druh znaleckého úkonu (napr. odborné vyjadrenie) ako „znalecký posudok". Uviedol len, že je potrebné postupovať v zmysle zásady in dubio mitius. Krajský súd na str. 19 rozhodnutia uvádza, že nesúhlasí s názorom žalovaného, že nie je rozdiel v dôsledkoch medzi odborným vyjadrením a znaleckým posudkom. Odlišnosť podľa krajského súdu spočíva v zložitosti riešených úloh. Tento názor podopiera tou skutočnosťou, že uvedená nerovnosť plynie aj z procesných predpisov (Civilný sporový poriadok, Trestný poriadok). Žalovaný je toho názoru, že prijatím zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok k žiadnemu rozdeleniu znaleckej činnosti nedošlo. Krajský súd si podľa mienky žalovaného nesprávne vyložil ust. § 141 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého „Ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti, vyžiada orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu odborné vyjadrenie mimo znaleckú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona. V jednoduchých prípadoch sa možno uspokojiť s písomným potvrdením, o ktorého správnosti nie sú pochybnosti.“
22. Konajúci orgán verejnej moci si vyžiada odborné vyjadrenie, ktoré sa vykoná mimo znaleckú činnosť, ktorá sa vykonáva podľa ZZTP, nie odborné vyjadrenie, ktoré sa vykoná mimo znaleckú činnosť a odborné vyjadrenie sa vykoná podľa ZZTP. Výklad krajského súdu by viedol k absurdnému záveru-znalci by vykonávali jednak znalecké úkony a jednak, hoci na podklade toho istého oprávnenia, neznalecké úkony (odborné vyjadrenia) a tie by opatrovali úradnou pečiatkou znalca.
23. Odborné vyjadrenie mimo znaleckú činnosť bolo možné použiť ako dôkaz v trestnom konaní aj do 31.12.2005, pretože podľa § 89 ods. 2 zákona č. 141/1961 Zb. Trestný poriadok „Za dôkaz môže poslúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci...“, resp. § 105 ods. 1 posledná veta „Namiesto pribrania znalca možno sa uspokojiť v jednoduchých prípadoch s potvrdením alebo odborným vyjadrením príslušného orgánu, o správnosti ktorých niet pochybností”.
24. Na tomto mieste sa zdá ako vhodné uviesť, že pod pojmom „odborné vyjadrenie" v zmysle Trestného poriadku (§ 141 ods. 1), resp., pod pojmom „odborné vyjadrenie" v zmysle Civilného sporového poriadku (§ 206) treba rozumieť úkon vykonaný osobou, ktorej právna úprava nepriznáva status znalca. To ale neznamená, že ak znalec vykoná úkon s označením „odborné vyjadrenie" a ten opatrí úradnou pečiatkou, nejde o znalecký úkon. Uvedené len podporuje to, že nie je rozhodujúce označenie úkonu, ale to, či je úkon opatrený úradnou pečiatkou, v texte úkonu je použitý pojem „znalec“ a pod.
25. Tiež z citovaných ustanovení účinného a aj neúčinného Trestného poriadku vyplýva, že zákonodarca aj pokiaľ ide o odborné vyjadrenia kládol dôraz na presvedčivosť', preskúmateľnosť' a logickosť' vyjadreného odborného názoru.
26. Žalovaný teda nie je s krajským súdom v spore v tom, že odborné vyjadrenia sa použijú v „jednoduchších" prípadoch, ale je toho názoru, že odborný záver znalca vyjadrený v akomkoľvek znaleckom úkone, t. j. aj v odbornom vyjadrení opatrenom úradnou pečiatkou znalca, má byt' preskúmateľný, aby bolo možné vylúčiť svojvôľu pri jeho vykonávaní. Naviac krajský súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tou skutočnosťou, že voči žalobcovi bola zo strany správnych orgánov vyvodená administratívna zodpovednosť aj za nie riadne vedenie denníka (skutok IV.). T. j. nevyjadril sa z akého dôvodu aj v tejto časti správne rozhodnutia zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol kasačnému súdu, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
27. Ku kasačnej sťažnosti podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu písomné vyjadrenie. Podľa názoru žalobcu, žalovaný v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne zásadné tvrdenia, resp. argumenty, s ktorými by sa krajský súd riadne nevysporiadal. Otázkou výkladu resp. skúmaniu účelu pojmu „primerane“ venoval krajský súd osobitnú pozornosť v jeho rozhodnutí, pričom poukázal na bod 33 rozsudku krajského súdu v rámci ktorého súd nanajvýš podrobne skúmal výklad tohto pojmu resp. ustanovenia § 18 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov účinného do 31.12.2015. Zdôraznil, že žalobca pri vypracovávaní znaleckých úkonov, vždy postupuje v súlade s predpismi, ktoré upravujú jeho znaleckú činnosť. Mal za to, že žalobca neporušil žiadne ustanovenie zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a z tohto dôvodu nebola naplnená objektívna stránka iného správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona a teda správny delikt nemohol byť spáchaný v dôsledku čoho je nutné považovať za ničím neodôvodnenú aj sankciu, ktorá bola žalobcovi uložená. Mal za to, že rozsudok krajského súdu je vecne správny a žiadal, aby najvyšší súd kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.
28. Sťažovateľ písomným podaním zo dňa 12.7.2018 poukázal na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžk 22/2017 v ktorom si Najvyšší súd SR osvojil názor žalovaného prezentovaný aj v kasačnej sťažnosti, že odborné posúdenie podľa § 2 písm. n) zákona o ochrane spotrebiteľa, vykonané znalcom je znaleckým úkonom podľa § 16 ods. 1 zákona o znalcoch. Z uvedeného vyplynulo, že akýkoľvek úkon vypracovaný znalcom musí spĺňať náležitosti uvedené v § 17 a 18 zákona o znalcoch.
III. Konanie pred kasačným súdom
29. Najvyšší sú Slovenskej republiky (ďalej len ako „kasačný súd“ alebo „najvyšší súd“) konajúci ako kasačný súd v zmysle § 438 ods. 2 SSP preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia - 26.9.2019 bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR- www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).
30. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutémurozsudku Krajského súdu v Bratislave, preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo.
31. Podľa § 2 ods. 1a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
32. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
33. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu senát najvyššieho súdu zistil, že dňa 12.3.2015 bolo doručené podanie - sťažnosť na znalca Z.. R. T., trvale bytom T. X. XXX - žalobcu, v súvislosti s ktorým správny orgán pristúpil k výkonu dohľadu nad činnosťou znalca. Listom zo dňa 20.3.2015 označeným ako výzva na podanie vyjadrenia, bol žalobca vyzvaný aby v stanovenej lehote zaslal správnemu orgánu vyjadrenie k podnetu spolu s denníkmi znalca, obsahujúcimi záznamy o úkonoch znaleckej činnosti vypracovaných v priebehu kalendárneho roku 2015. Ďalej správny orgán výzvou zo dňa 20.8.2015 vyzval žalobcu, aby správnemu orgánu predložil rovnopisy úkonov znaleckej činnosti č. 187, 188 a 189/2015 a denníky znalca obsahujúce záznamy o úkonoch znaleckej činnosti vypracovaných v priebehu kalendárneho roku 2015, odo dňa 31.3.2015 - do dátumu odoslania.
34. Upovedomenie o začatí správneho konania zo dňa 23.9.2015 bolo znalcovi doručené dňa 29.9.2015.
35. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím pod č. 39536/2015/15 zo dňa 3.12.2015 rozhodol v správnom konaní vo veci prejednania a zistenia zodpovednosti za iný správny delikt tak, že znalec (žalobca) v písomnom vyhotovení znaleckého úkonu - odborného vyjadrenia č. 187/2015, vypracovanom dňa 19.02.2015 vo veci vypracovania posudku na reklamovanú obuv: I. a) v časti „Posudok“ na 2-3. strane odborného vyjadrenia neuviedol postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh, pričom v časti „Záver“ na 3. strane odborného vyjadrenia uviedol bez akéhokoľvek odôvodnenia svojich záverov; „Súčasný stav hodnotím ako estetickú odchýlku, [...] a je podmienený spôsobom užívania obuvi. [...] Na základe celkového stavu obuvi a zo zistených skutočností môžem konštatovať, obuv je funkčná s výrazným podielom spotrebiteľa na vzniku estetickej odchýlky.", čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) ZZTP v spojení s § 17 ods. 6 tretia a piata veta a § 18 ZZTP, b) v časti „Prílohy“ na 3. strane odborného vyjadrenia nepriložil fotodokumentáciu reklamovanej obuvi a reklamačný lístok zabezpečujúcu preskúmateľnosť znaleckého úkonu, pričom „vizuálne zhodnotenie obuvi“ a „reklamačný lístok“ tvoria podklady na vypracovanie odborného vyjadrenia, v časti „Posudok“ na 3. strane odborného vyjadrenia znalec uviedol: „V súčasnom stave na oboch pp vidieť porušenú celistvosť“, v časti „Záver“ na 3. strane odborného vyjadrenia znalec uviedol: „Súčasný stav hodnotím [...]“ a fotodokumentácia obuvi i reklamačný lístok sa vzhľadom na celý obsah odborného vyjadrenia javia ako nevyhnutné na zabezpečenie preskúmateľnosti odborného vyjadrenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) ZZTP v spojení s § 17 ods. 3 písm. e), § 17 ods. 6 piata veta a § 18 ZZTP, c) v časti „Záver“ na 3. strane odborného vyjadrenia nepoužil odtlačok svojej úradnej pečiatky, pričom odtlačkom svojej úradnej pečiatky opatril časť „Prílohy“ na 3. strane odborného vyjadrenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) ZZTP v spojení s § 33 písm. e) ZZTP a § 18 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva ZZTP (ďalej len „vyhláška"), II. v písomnom vyhotovení znaleckého úkonu - odborného stanoviska č. 188/2015, vypracovanom dňa 19.02.2015: a) Časti „Záver“ na 2. strane odborného stanoviska 1 sa nevyjadril k úlohe znalca „stanoviť príčiny vzniku poškodenia“ uvedenej v časti „Úvod“ na 1. strane odborného stanoviska 1, a teda nesplnil úlohy určené zadávateľom, čim porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods.2 písm. b) ZZTP v spojení s § 17 ods. 6 štvrtá veta a § 18 ZZTP, b) v časti „Záver“ na 2. strane odborného stanoviska 1 uviedol: „Spotrebiteľ ovplyvnil rozsah chyby, ktorý opravou nie je odstrániteľný. Na základe celkového stavu a zo zistených skutočností konštatujem obuv je nefunkčná s výrazným podielom spotrebiteľa na jej znefunkčnení - poškodení“, pričom neuviedol postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovedi na otázku položenú zadávateľom a k splneniu ním uloženej úlohy „stanoviť mieru zavinenia na predloženej obuvi“, uvedenej na 1. strane odborného stanoviska 1, ani svoje závery žiadnym spôsobom neodôvodnil, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) ZZTP v spojení s § 17 ods. 6 tretia a piata veta a § 18 ZZTP, c) v časti „Prílohy“ na 2. strane odborného stanoviska 1 nepriložil fotodokumentáciu obuvi a reklamačný lístok zabezpečujúce preskúmateľnosť znaleckého úkonu, pričom „vizuálne zhodnotenie obuvi“ a „reklamačný lístok“ tvoria podklady na vypracovanie odborného stanoviska 1, v časti „Identifikácia výrobku“ na 2. strane odborného stanoviska 1 uviedol: „V súčasnom stave na oboch pp vidieť nielen v päte v časti „Záver“ na 2. strane odborného stanoviska 1 uviedol: „[...] chyba je na viditeľnom mieste [...] a bola neprehliadnuteľná. [...] Na základe celkového stavu a zo zistených skutočností konštatujem [...]“ a fotodokumentácia i reklamačný lístok sa vzhľadom na celý obsah odborného stanoviska 1 javia ako nevyhnutné, čím mohol porušiť povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) ZZTP v spojení s § 17 ods. 3 písm. e), § 17 ods. 6 piata veta a § 18 ZZTP, d) v časti „Záver“ na 2. strane odborného stanoviska 1 nepoužil odtlačok svojej úradnej pečiatky, pričom odtlačkom svojej úradnej pečiatky opatril časť „Prílohy“ na 2. strane odborného stanoviska 1, čím mohol porušiť povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) ZZTP v spojení s § 33 písm. e) ZZTP a § 18 ods. 1 písm. a) vyhlášky, III. v písomnom vyhotovení znaleckého úkonu - odborného stanoviska č. 189/2015, vypracovanom dňa 19.02.2015: b) v časti „Prílohy“ na 2. strane odborného stanoviska 2 nepriložil fotodokumentáciu a reklamačný lístok zabezpečujúce preskúmateľnosť znaleckého úkonu, pričom „vizuálne zhodnotenie obuvi“ a „reklamačný lístok“ tvoria podklady na vypracovanie odborného stanoviska 2, v časti „Identifikácia výrobku“ na 2. strane odborného stanoviska 2 uviedol: „V súčasnom stave na ľp v hornom obvodovom okraji vidieť odtrhnutý gumový pásik; na pp pozorujem postupnú deštrukciu pásika v mieste jeho prevlečenia cez pracku“, v časti „Záver“ na 2. strane odborného stanoviska 2 uviedol: „Súčasný stav hodnotím ako výraznú estetickú odchýlku, ktorá primárny pohľad na obuv - jej funkčnosť neovplyvňuje. [...] Súčasný stav je podmienený [...] Rez roztrhnutého pásika je hladký bez prítomnosti bublín [...] Na základe celkového stavu a zo zistených skutočností konštatujem [...]a fotodokumentácia i reklamačný lístok sa vzhľadom na celý obsah odborného stanoviska 2 javia ako nevyhnutné, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) ZZTP v spojení s § 17 ods. 3 písm. e), § 17 ods. 6 piata veta a § 18 ZZTP, d) v časti „Záver“ na 2. strane odborného stanoviska 2 nepoužil odtlačok svojej úradnej pečiatky, pričom odtlačkom svojej úradnej pečiatky opatril časť „Prílohy“ na 2. strane odborného stanoviska 2, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) ZZTP v spojení s § 33 písm. e) ZZTP a § 18 ods. 1 písm. a) vyhlášky, IV. V znaleckých denníkoch, obsahujúcich záznamy o úkonoch znaleckej činnosti vypracovaných v priebehu kalendárneho roku 2015: a) v znaleckom denníku č. 1/2010-2011- 2012-2013-2014-2015-3 pri znaleckom úkone č. 463/2015 neuviedol dátum vyžiadania znaleckého úkonu, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14 ods. 1 ZZTP v spojení s § 14 ods. 2 ZZTP, § 17 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 2 k vyhláške, b) v znaleckom denníku č. 1/2010-2011-2012-2013-2014-2015-4 pri znaleckom úkone č. 691/2015 chybne uviedol dátum vyžiadania, a to uvedením takmer o 2 mesiace neskoršieho dátumu vyžiadania znaleckého úkonu vo vzťahu k dátumu vykonania znaleckého úkonu, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14 ods. 1 ZZTP v spojení s § 14 ods. 2 ZZTP, § 17 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 2 k vyhláške, c) v znaleckom denníku Č. 1/2010-2011-2012-2013-2014-2015-5 pri znaleckom úkone č. 882/2015 neuviedol dátum vyžiadania znaleckého úkonu, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14 ods. 1 ZZTP v spojení s § 14 ods. 2 ZZTP, § 17 ods. 3 a 4 vyhlášky a prílohou č. 2 k vyhláške, d) v znaleckom denníku č. 1/2010-2011-2012-2013-2014-2015-5 znaleckému úkonu č. 960/2015 vykonanému dňa 22.6. pridelil chybné poradové číslo, pričom nasledujúce znalecké úkony s vyšším poradovým číslom boli číslované správne, k dátumu vykonania, počnúc dátumom 18.06., t. j. predchádzajúcemu dátumu 22.6., čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14 ods. 1 ZZTP v spojení s § 14 ods. 2 ZZTP, § 17 ods. 3 a 4 vyhlášky a prílohou č. 2 k vyhláške, čím spáchal správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b) ZZTP, ktorého sa znalec, tlmočník, prekladateľ dopustí, ak poruší iné povinností ustanovené týmto zákonom, a za čo sa mu uložila peňažná pokuta vo výške 900 €. V časti B bolo správne konanie vedené voči žalobcovi zastavené, pretože nebolo preukázané, že ďalšie skutky, ktoré sakládli žalobcovi za vinu boli inými správnym deliktami, resp. že sa jeden skutok (bližšie špecifikovaný v časti B výrokovej časti) stal.
36. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky ako vedúci Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky - ústredného orgánu štátnej správy príslušného podľa § 27 ods. 10 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, na návrh osobitnej komisie, vo veci správneho deliktu znalca (žalobcu) o rozklade znalca proti rozhodnutiu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti ako prvostupňového správneho orgánu č. 39536/2015/15 z 3. decembra 2015 rozhodol tak, že rozklad znalca (žalobcu) podľa § 61 ods. 2 a 3 v spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol a rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti č. 39536/2015/15 z 3. decembra 2015 v časti napadnutej rozkladom potvrdil.
37. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca ako znalec vypracoval úkon č. 187/2015 pomenovaný, označený ako odborné vyjadrenie na základe žiadosti zadávateľa - BOARD PARADISE s.r.o., Prievidza vo veci vypracovania posudku na reklamovanú obuv, pričom úlohou znalca bolo zhodnotenie reklamácie, stanovenie príčiny vzniku poškodenia a miery zavinenia na predloženej reklamovanej obuvi. Účelom odborného vyjadrenia bol podklad pre stanovenie oprávnenosti spotrebiteľskej reklamácie. Žalobca dospel k záveru, že súčasný stav vyhodnotil ako zanedbateľnú estetickú odchýlku, ktorá primárny pohľad na obuv, jej funkčnosť neovplyvňuje a je podmienený spôsobom užívania obuvi. Neprimerané mechanické zásahy podmienili výrazné poškodenie nápisu Converse. Estetická odchýlka sa nachádza na strane do nohy, ktorá zásadným spôsobom neznižuje komfort pri užívaní obuvi. Na základe celkového stavu obuvi a zo zistených skutočností konštatoval, že obuv je funkčná s výrazným podielom spotrebiteľa na vzniku estetickej odchýlky. Odborné vyjadrenie bolo opatrené znaleckou doložkou a tiež pečiatkou znalca v časti IV. Prílohy a podpisom znalca.
38. Žalobca ako znalec vypracoval úkon - odborné stanovisko č. 188/2015 pomenovaný ako odborné stanovisko, vypracované pre zadávateľa: Shoebox Slovakia s.r.o. Bratislava, účelom znaleckého úkonu a úlohou znalca bolo stanoviť príčinu vzniku poškodenia a miery zavinenia na predloženej reklamovanej obuvi a vypracovanie podkladu pre stanovenie oprávnenosti spotrebiteľskej reklamácie. V závere znalec konštatoval, že na separáciu podošvových súčasti ako celok si spotrebiteľ neuplatnil reklamáciu bezodkladne, t.j. v počiatočnom štádiu vzniku chyby, chyba ja na viditeľnom mieste, vznikala postupne a bola neprehliadnuteľná. Spotrebiteľ ovplyvnil rozsah chyby, ktorý opravou nie je odstrániteľný. Konštatoval, že obuv je nefunkčná, s výrazným podielom spotrebiteľa na jej znefunkčnení, poškodení. Nefunkčnosť obuvi je zvýraznená následným a závažným poškodením - znefunkčnený montážny spoj zvršku s napínacou stielkou v päte ľp v mieste výraznej separácie podošvových súčastí od zvršku a stavom pätnej časti zvršku - roztrhaná podšívka (pp). Odborné stanovisko žalobca opatril znaleckou doložkou a tiež pečiatkou a podpisom znalca v časti IV. Prílohy.
39. Žalobca ako znalec vypracoval úkon č. 189/2015 pomenovaný ako odborné stanovisko, za účelom vypracovania podkladu pre stanovenie oprávnenosti spotrebiteľskej reklamácie, pričom úlohou znalca bolo stanoviť príčiny vzniku poškodenia a miery zavinenia na predloženej reklamovanej obuvi. V závere znalec uviedol, že súčasný stav hodnotí ako výraznú estetickú odchýlku, ktorá primárny pohľad na obuv
- jej funkčnosť neovplyvňuje. Aplikovaná pracka s pásikmi nie je funkčná, plní estetický doplnok obuvi. Charakter obuvi odpovedá obuvi, ktorá je odolná voči prieniku vlhkosti do obuvi - gumáky. Súčasný stav je podmienený neprimeraným mechanickým pôsobením pri snahe spotrebiteľa o zmenšenie obvodu v hornom okraji. Výrazný trecí odpor pásikov pri snahe o prevlečenie cez ozdobnú pracku je výrazný a bol zrejmý už pri kúpe obuvi, resp. pri prvej manipulácii so systémom ozdobnej pracky. Spotrebiteľ neakceptoval túto skutočnosť a neprispôsobil manipulácii s ozdobným a s pohľadu uzatvárania obuvi nefunkčným systémom. Spotrebiteľ ovplyvnil vznik i rozsah poškodenia, ktoré opravou nie je odstrániteľné. Rez roztrhnutého pásika je hladký bez prítomnosti bublín, prítomnosť materiálovej chybyvylúčil. Znalec konštatoval, že obuv je funkčná s výrazným podielom spotrebiteľa na znížení komfortu pri užívaní obuvi. Znalecký úkon sa vzťahuje len na výrobok označený neporušenou identifikačnou páskou z príslušným evidenčným číslom objednávky a podpisom znalca. Odborné stanovisko je opatrené znaleckou doložkou, pečiatkou a podpisom znalca v časti IV. Prílohy.
40. Podľa § 14 ods. 1 a 2 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov znalec ( zákon účinný do 31.12.2015 ), tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v zozname je povinný o svojich úkonoch viesť denník.
(2) Denník je kniha osobitnej evidencie, do ktorej sa zapisuje a) poradové číslo úkonu v kalendárnom roku, b) zadávateľ úkonu, c) dátum vyžiadania úkonu, d) dátum vykonania úkonu, e) účel a predmet úkonu, f) objekt úkonu, g) účtované znalečné alebo tlmočné, h) priznané znalečné alebo tlmočné, i) dátum vyplatenia znalečného alebo tlmočného.
41. Podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie.
(2) Znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť a) osobne, ak ide o fyzickú osobu; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje inak, 7) b) riadne a v určenej lehote, c) účelne, hospodárne a d) nestranne.
42. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje a) titulnú stranu, b) úvod, c) posudok, d) záver, e) prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, f) znaleckú doložku.
43. Podľa § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie "znalecký posudok", poradové číslo znaleckého posudku a stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania. "Úvod" obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije. V časti "posudok" znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti "záver" znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Prílohy znaleckého posudku môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezošitú časť; v takom prípade musia obsahovať údaje o znaleckom posudku, ku ktorému sa viažu, musia byť zošité a opatrené úradnou pečiatkou a podpisom znalca. Ak je prílohou znalecký posudok iného znalca, postačuje identifikácia prílohy v znaleckom posudku. Rovnako sa postupuje pri prílohách, ktorých rozsah je väčší ako rozsah časti "posudok".
44. Podľa § 17 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z. pri vypracúvaní znaleckých posudkov znalci postupujú podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva.
45. Podľa § 18 zákona č. 382/2004 Z.z. pri vykonávaní ostatných úkonov znaleckej činnosti znalec primerane použije ustanovenia o znaleckom posudku.
46. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. znalec, tlmočník, prekladateľ sa dopustí správneho deliktu, ak
a) spôsobí bez vážnych dôvodov uznaných súdom alebo iným orgánom verejnej moci prieťahy v súdnom alebo inom konaní, v ktorom bol ustanovený; za spôsobenie prieťahov sa považuje prekročenie lehoty určenej na vykonanie úkonu súdom alebo iným orgánom verejnej moci o viac ako 30 dní, b) poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom, c) sa neoprávnene vydáva za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa v odbore alebo v odvetví, v ktorom nie je zapísaný v zozname.
47. Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. za správny delikt podľa odseku 1 možno uložiť tieto sankcie: a) písomné napomenutie, b) peňažnú pokutu do 1 650 eur fyzickej osobe a do 33 190 eur právnickej osobe, c) zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti na obdobie najviac jedného roka, d) vyčiarknutie zo zoznamu.
48. Podľa § 27 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z.z. sankciu za iný správny delikt podľa tohto zákona možno uložiť do jedného roka odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.
49. Podľa § 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z. pri ukladaní sankcií za iný správny delikt podľa tohto zákona ministerstvo vychádza z povahy, miery zavinenia, závažnosti, spôsobu, dĺžky a dôsledkov protiprávneho konania alebo opomenutia.
50. Podľa § 27 ods. 10 zákona č. 382/2004 Z.z. iné správne delikty podľa tohto zákona prejednáva ministerstvo a ukladá za ne sankcie.
51. Podľa § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z. všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o identifikačných znakoch, o vedení denníka, o ďalších údajoch zapisovaných do denníka, o osnove a obsahu znaleckého posudku.
52. Podľa § 17 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 490/2004 Z.z. pri zápise údajov do denníka postupuje znalec, tlmočník a prekladateľ podľa používateľskej príručky k programovým a technickým prostriedkom schválenej ministerstvom.
53. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 490/2004 Z.z. znalec, tlmočník a prekladateľ použijú odtlačok svojej úradnej pečiatky v závere znaleckého úkonu alebo prekladateľského úkonu,
54. Podľa § 2 pís. n) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie odborným posúdením písomné vyjadrenie znalca ( zákon č. 382/2004 Z.z.) alebo stanovisko vydané autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou osobou, 7) alebo stanovisko osoby oprávnenej výrobcom na vykonávanie záručných opráv 7a) (ďalej len "určená osoba").
55. Predmetom posúdenia na podklade kasačnej sťažnosti sťažovateľa zo strany kasačného súdu bolo posúdenie, či rozhodol správne krajský súd, keď zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 191 ods. 1 pís. c) SSP ), keď konštatoval, že vypracovanie odborného vyjadrenia ( stanoviska ) znalca predstavuje ostatný úkon znaleckej činnosti s tým, že v zákone o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch č. 382/2004 Z.z. nie je expressis verbis ustanovené, že odborné vyjadrenie znalca musí obsahovať všetky náležitosti znaleckého posudku tak, ako uviedol žalovaný.
56. Správny súd mal za to, že v prípade nejasností alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu možno uprednostniť výklad e ratione legis pred jazykovým výkladom s tým, že čl. 2 ods. 2 Ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona. Tento výklad je výklad účelový, ktorý má zabezpečiť nájdenie účelu a zmyslu právnej úpravy. Poukázal aj na dôvodovú správu k zákonu č. 382/2004 Z.z. a keďže tento výklad nie je súčasťou tohto normatívneho právneho aktu, nie je právne záväzné ale rovnako citovaná právna úprava neukladá explicitne znalcovi pri vypracovaní odborného vyjadrenia vypracovať ho tak, aby obsahoval všetky náležitosti znaleckého posudku, resp. tie ktoré žalobcovi vytýkal žalovaný. Takýto právny stav prisvedčuje žalobcovi, že „primerane“ v súlade s výkladovými pravidlami slovenského jazyka ako aj logickým výkladom nemôže znamenať totožné, resp. rovnako. Krajský súd ďalej konštatoval, že v prípade odborných vyjadrení a stanovísk, nie je v zmysle zákona evidentne požadované, aby tieto obsahovali všetky náležitosti kladené v zmysle tohto zákona na znalecké posudky.
57. Kasačný poukazuje vo vzťahu k predmetnému a uvádza, že uvedeným právnym posúdením sa zaoberal Najvyšší súd SR v rozhodnutí pod sp. zn. 4Sžk/22/2017 zo dňa 10. mája 2018, pričom v bodoch 6.12 - 6.16 konštatoval:,, 6.12 Výpočet druhov znaleckého úkonu v ustanovení § 16 ods. 1 zákona o znalcoch je demonštratívny, t. j. nejde o úplný a vyčerpávajúci zoznam znaleckých úkonov, ale len o pomenovanie tých, ktoré sú v praxi najčastejšie. Výber jednoduchšej či zložitejšej formy úkonu závisí od stupňa zložitosti posudzovanej problematiky. Pre posúdenie, či ide o znalecký úkon, nie je dôležité označenie úkonu, ale jeho obsah, t. j. či úkon má, alebo nemá základné vlastnosti znaleckého úkonu, najmä odtlačok úradnej pečiatky, znaleckú doložku, a naopak. Pokiaľ by bol určitý úkon označený ako znalecký posudok bez toho, aby spĺňal vyššie uvedené znaky, nešlo by o úkon podľa zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. 6.13 Odborným posúdením podľa § 2 písm. n/ zákona o ochrane spotrebiteľa sa rozumie:
- vyjadrenie znalca alebo
- stanovisko vydané autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou osobou, alebo
- stanovisko osoby oprávnenej výrobcom na vykonávanie záručných opráv.
Odborné posúdenie je oprávnená vykonávať osoba - znalec, vykonávajúci činnosť podľa zákona č. 382/2004 Z. z., právnická osoba podľa zákona č 264/1999 Z.z., a podnikateľ určený predávajúcim na vykonanie opravy podľa § 625 Občianskeho zákonníka v záručnom liste. 6.14 V prejednávanej veci je potrebné posúdiť vzťah ustanovenia § 2 písm. n/ zákona o ochrane spotrebiteľa a § 16 ods. 1 zákona o znalcoch. Ustanovenie § 2 zákona o ochrane spotrebiteľa definuje právne pojmy, medzi nimi aj pojem odborné posúdenie. Toto odborné posúdenie môže vykonať okrem iných zákonom stanovených osôb, aj znalec. V prípade znalca zákon o ochrane spotrebiteľa odkazuje na zákon o znalcoch, ktorý zahŕňa všeobecnú úpravu postavenia znalca a znaleckej činnosti. Z tohto pohľadu teda možno konštatovať, že ustanovenie § 2 písm. n/ zákona o ochrane spotrebiteľa, v časti - „odborným posúdením sa rozumie vyjadrenie znalca“, je subsidiárnym ustanovením vo vzťahu k zákonu o znalcoch. 6.15 Zo subsidiárneho vzťahu ustanovenia § 2 písm. n/ zákona o ochrane spotrebiteľa k zákonu o znalcoch vyplýva, že aj v prípade vypracovania odborného posúdenia znalcom podľa § 2 písm. n/ zákona o ochrane spotrebiteľa, odborné posúdenie vypracováva znalec, ktorý je zapísaný do zoznamu znalcov podľa § 5 a § 6 zákona o znalcoch a akúkoľvek činnosť, ktorú vykonáva pod hlavičkou znalca, pod prideleným číslom znalca a opatrenú znaleckou doložkou a pečiatkou znalca, je v prvom rade činnosťou podľa § 16 ods. 1 zákona o znalcoch a až sekundárne, resp. subsidiárne možno hovoriť o činnosti podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Z uvedeného teda vyplýva, že akýkoľvek úkonvypracovaný znalcom zapísaným v zozname znalcov vedeným Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky musí spĺňať náležitosti stanovené zákonom o znalcoch v ustanoveniach § 17 a § 18. 6.16 Pokiaľ ide o náležitosti ostatných úkonov znaleckej činnosti, ustanovenie § 18 zákona o znalcoch ustanovuje, že na vykonanie ostatných znaleckých úkonov sa primerane použijú ustanovenia o znaleckom posudku. Tri základné časti každého znaleckého úkonu sú vymedzenie, riešenie a výsledok úlohy znaleckého skúmania. Obsah znaleckého úkonu je do určitej miery determinovaný jeho vnútornou skladbou, inak povedané, primerané použitie formálnych náležitostí vlastných pre znalecké posudky pri vykonávaní jednoduchších foriem znaleckých úkonov má za následok nárast ich výpovednej hodnoty - presvedčivosť. Rozsah primeranosti použitia formálnych náležitostí charakteristických pre znalecké posudky pri vykonávaní iných foriem znaleckej činnosti je potrebné posudzovať z hľadiska zabezpečenia ich preskúmateľnosti. Súčasťou každého znaleckého úkonu musí byť odtlačok úradnej pečiatky, znalecká doložka, evidenčné číslo, dátum a podpis znalca. Uvádzanými skutočnosťami totiž znalec deklaruje, že úkon vypracoval ako subjekt oprávnený vykonávať činnosť podľa zákona o znalcoch. “
58. Kasačný súd uvádza, že s vysloveným právnym názorom v uvedenom rozhodnutí sa plne stotožňuje a zároveň naň s poukazom na § 464 ods. 1 SSP odkazuje.
59. Kasačné námietky uvedené v kasačnej sťažnosti sťažovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za dôvodné. Bolo nesporné, že predmetné znalecké úkony boli vypracovávané pre účely posúdenia reklamácie v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. Zároveň je nepochybné, že preskúmavané úkony žalobcu, spadajú pod úkony znaleckej činnosti podľa § 16 ods. 1 zákona o znalcoch, čo však zároveň nevylučuje, aby tieto úkony boli vykonané aj podľa § 2 písm. n) zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z.. Je však nesporné, že predmetné úkony musia obsahovať náležitosti ustanovené v § 17 a 18 zákona o znalcoch, primerane tomu, že sa jedná o znalecký posudok alebo iné druhy úkonov znaleckej činnosti. Preskúmavané úkony - odborné vyjadrenia č. 187/2015, odborné stanovisko č. 188/2015 a č. 89/2015 neobsahujú však náležitosti tak, ako to uviedol žalovaný vo svojich napadnutých rozhodnutiach. Žalobca pri vykonávaní troch odborných vyjadrení (č. 187/2015 zo dňa 19.2.2015, č. 188/2015 zo dňa 19.2.2015 a č. 189/2015 zo dňa 19.2.2015) primerane nepoužil ustanovenia o znaleckom posudku (nevyjadril sa k príčine poškodenia obuvi, resp. neodôvodnil svoj záver, nepriložil fotografie predmetu skúmania, neopatril odtlačkom úradnej pečiatky časť „Záver") a neviedol denník obsahujúci záznamy o úkonoch vykonaných v kalendárnom roku 2015 riadne.
60. Kasačný súd je toho názoru v zhode so žalovaným, že nie je spor v tom, že odborné vyjadrenia sa použijú v „jednoduchších" prípadoch, ale je toho názoru, že odborný záver znalca vyjadrený v akomkoľvek znaleckom úkone, t. j. aj v odbornom vyjadrení opatrenom úradnou pečiatkou znalca, má byt' preskúmateľný, aby bolo možné vylúčiť svojvôľu pri jeho vykonávaní.
61. Naviac krajský súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tou skutočnosťou, že voči žalobcovi bola zo strany správnych orgánov vyvodená administratívna zodpovednosť aj za iné porušenia ako - nie riadne vedenie denníka t. j. nevyjadril sa z akého dôvodu aj v tejto časti správne rozhodnutia zrušil a vrátil na ďalšie konanie.
62. Vzhľadom na uvedené skutočnosti najvyšší súd ako kasačný súd s poukazom na § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP.
63. S poukazom na § 469 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a vráteniu veci na ďalšie konanie, krajský súd je viazaný právnym názorom kasačného súdu.
64. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd podľa § 467 ods. 1 SSP a § 467 ods. 3 SSP podľa ktorého, ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.
65. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.