ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: G & G TRANS s.r.o., so sídlom Staničná 23, 927 01 Šaľa, IČO: 45 627 100, právne zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom Krempaským, so sídlom kancelárie Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Finančnému riaditeľstvu SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/1358219/2015/CI z 15. decembra 2015, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/15/2016-57 z 8. novembra 2017, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/15/2016-57 z 8. novembra 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
O d ô v o d n e n i e
1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 20S/15/2016-57 z 8. novembra 2017 podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/1358219/2015/CI z 15. decembra 2015, ktorým žalovaný postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správne daní (daňový poriadok) (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Colného úradu Nitra zn. 866170/2015-Ši z 12. júna 2015, ktorý uznal žalobcu zodpovedným za spáchanie správneho deliktu podľa ust. § 42 ods. 1 písm. l) zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení účinnom do 31. decembra 2017 (ďalej len „zákon č. 98/2004 Z. z.“) a to z dôvodu, že použil minerálny olej uvedený v § 6 ods. 1 písm. g) zákona č. 98/2004 Z. z. v množstve 7 258 litrov ako pohonnú látku, za čo bola žalobcovi podľa ust. § 42 ods. 2 písm. m) zákona č. 98/2004 Z. z. uložená pokuta vo výške 3 319 eur.
2. V odôvodnení rozsudku správny súd uviedol, že z vykonaného dokazovania správnych orgánov bolo preukázané, že skutkový stav nebol zo strany účastníkov správneho konania spochybňovaný a anisporný. Podľa názoru správneho súdu v danom prípade bola naplnená skutková podstata správneho deliktu uvedená v ust. § 42 ods. 1 písm. l) zákona č. 98/2004 Z. z., pretože žalobca použil minerálny olej uvedený v § 6 ods. 1 písm. g) zákona č. 98/2004 Z. z. v množstve 7 258 litrov ako pohonnú látku, za čo mu bola dôvodne uložená pokuta podľa § 42 ods. 2 písm. m) zákona č. 98/2004 Z. z. vo výške 3 319 eur. V tejto súvislosti považoval správny súd za potrebné uviesť, že ust. § 42 ods. 1 písm. l) zákona č. 98/2004 Z. z. jednoznačne uvádza, že správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, ak použije minerálny olej uvedený v § 6 ods. 1 písm. g) zákona č. 98/2004 Z. z. ako pohonnú látku alebo ako palivo, t. j. bez existencie prípadného zužujúceho doplnku, ktorý by vylučoval dopustenia sa správneho deliktu, resp. že by bol v tomto ustanovení uvedený napríklad dovetok v znení, že v prípade že daňový subjekt zaplatí za minerálny olej spotrebnú daň z minerálneho oleja alebo z pohonnej látky, tak sa takéto konanie za správny delikt nepovažuje. V predmetnej veci sa podľa názoru správneho súdu žalobca jednoznačne dopustil správneho deliktu ako právnická osoba pri výkone podnikateľskej činnosti, pričom zodpovednosť za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu je objektívna, teda bez ohľadu na akékoľvek subjektívne skutočnosti a zavinenie. Námietky žalobcu týkajúce sa uplatnenia zásady proporcionality nepovažoval správny súd za opodstatnené, pretože jej uplatnenie nemožno uprednostniť pred zásadou zákonnosti, t. j. pred povinnosťou colného úradu uložiť pokutu fixne stanovenú zákonom. Nakoľko otázky týkajúce sa skutkového stavu veci neboli medzi účastníkmi sporné, posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty bolo potrebné vykonať z pohľadu aplikácie príslušnej právnej normy a spôsobu jej aplikácie, a to ust. § 42 zákona č. 98/2004 Z. z.. Správny súd ďalej skonštatoval, že z vykonanej odbornej expertízy - protokolov o skúške zn.: VOE- 0730-0733/13 z 25. apríla 2013 ako aj zn. VOE-0941/13 z 25. mája 2013 vyplynulo, že posudzovaná vzorka nevyhovovala požadovaným parametrom, na základe ktorých by bolo možné túto vzorku zaradiť medzi tzv. „vykurovacie oleje“. Bolo zistené, že odobratú vzorku je potrebné zatriediť do časti „mazacie oleje, ostatné oleje“ - pod položky KN 2710 1971 až 2710 1999, čo zodpovedá jeho zaradeniu pod sadzbu dane podľa § 6 ods. 1 písm. g) zákona č. 98/2004 Z. z. a tomu aj uložená sankcia za správny delikt podľa § 42 ods. 1 písm. l) v spojení s § 42 ods. 2 písm. m) zákona č. 98/2004 Z. z., ktorá bola žalobcovi uložená na najnižšie možnej hranici trestnej sadzby.
3. Správny súd uzavrel, že preskúmal rozhodnutie žalovaného, pričom dospel k záveru, že žalobu nie je možné považovať za dôvodnú, pretože uvedené žalobné dôvody neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť postupu žalovaného, resp. správnosť záverov, na základe ktorých boli založené vydané rozhodnutia správnych orgánov. Za tohto stavu správny súd považoval žalobné námietky za účelové a zo strany žalobcu neboli uvedené také skutočnosti, s ktorými by sa žalovaný relevantným spôsobom nevysporiadal.
4. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 S.s.p., keď žalovanému ako v konaní úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.
5. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., v ktorej namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenie veci a navrhoval, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie.
6. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ rozporoval právny záver správneho súdu, ktorý, rovnako ako žalovaný, dospel k záveru, že žalobca naplnil skutkovú podstatu colného deliktu, podľa § 42 ods. 1 písm. l) zákona č. 98/2004 Z. z.. Sťažovateľ zotrval na svojom právnom názore, že k naplneniu skutkovej podstaty, ktorá sa mu kladie za vinu, nemôže dôjsť vtedy, ak minerálny olej, na ktorý nie je určená spotrebná daň, je nadobudnutý aj so spotrebnou daňou zodpovedajúcou výške spotrebnej dane, ktorá je stanovená pre minerálne oleje, ktoré sú určené na použitie ako pohonná látka. Konanie sťažovateľa, ktorý nadobudol minerály olej s daňou, zodpovedajúcou výške spotrebnej dane, ktorou sú zdanené minerálne oleje určené na použitie ako pohonná látka, nemá takú intenzitu, aby mohlo byť posudzované ako nebezpečné pre spoločnosť. Z ustanovenia § 42 ods. 1 písm. l) zákona č. 98/2004 Z. z. vyplýva, že osoba musí použiť minerály olej uvedený v citovanom ustanovení, k naplneniu skutkovejpodstaty teda nestačí, aby bol použitý minerálny olej zaradený do podpoložky colného sadzobníka, ale musí ísť o minerálny olej zdanený sadzbou dane uvedenou v citovanom ustanovení. Ak bol použitý ako pohonná látka minerálny olej zaradený síce do podpoložky nomenklatúry ako je uvedené v § 6 ods. 1 písm. g) zákona č. 98/2004 Z. z., ale tento minerálny olej bol zdanený sadzbou dane inou (v danom prípade vyššou), aká je uvedená v citovanom ustanovení, nemôže byť naplnená skutková podstata tohto deliktu. Ak nie je považované za porušenie právnych predpisov ponúkanie na predaj a predaj minerálneho oleja uvedeného v § 6 ods. 1 písm. g) zákona č. 98/2004 Z. z. s inou sadzbou ako je uvedené v citovanom ustanovení, neprichádza do úvahy iný záver ako ten, že skutkovú podstatu správneho deliktu naplní ten, kto použije ako pohonnú látku minerálny olej uvedený v § 6 ods. 1 písm. g) zákona č. 98/2004 Z. z. zdanený sadzbou uvedenou v citovanom ustanovení. Nie je teda naplnením skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 42 ods. 1 písm. l), ak sa použije ako pohonná látka minerálny olej uvedený v 6 ods. 1 písm. g) zákona č. 98/2004 Z. z., zdanený sadzbou vyššou. Skutková podstata správneho deliktu, ktorej sa podľa § 42 ods. 1 písm. l) zákona č. 98/2004 Z. z. mal žalobca dopustiť, ak sa vezmú do úvahy ustanovenia § 1 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. b), § 4 ods. 3, § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 písm. g) zákona č. 98/2004 Z. z., by sa mala interpretovať tak, že správneho deliktu sa dopustí osoba oprávnená na podnikanie, ak použije minerálny olej (uvedený v 6 ods. 1 písm. g) zákona č. 98/2004 Z. z.,) kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 71 až 2710 19 83, 2710 19 87 až 2710 19 99 a 3403 19 10, ktorých kinematická viskozita je 1. do 10 mm2/s pri teplote 40 °C vrátane sadzba 100 Eur/ 1000L 2. nad 10 mm2/s pri teplote 40 °C sadzba 0 Eur/1000L, teda ak použije minerálny olej zdanený touto sadzbou, alebo bez dane, ako pohonnú látku.
7. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že skutková podstata správneho deliktu uvedeného v ust. § 42 ods. 1 písm. l) zákona č. 98/2004 Z. z. bola novelizovaná zákonom č.268/2017 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2018 a skutková podstata bolo rozšírená aj o „dodá a ponúkne na použitie“. Z hľadiska novej skutkovej podstaty tohto správneho deliktu, účinnej od 1. januára 2018, je teda považované za porušenie predpisov aj ponúkanie a dodanie ako pohonnej látky a doplnením tejto skutkovej podstaty sa rozšíril okruh osôb, ktoré sa môžu dopustiť tohto správneho deliktu. Z hľadiska toho, že už samotná ponuka na predaj je porušením predpisov, by sa mohlo odvodzovať, že aj následne použitie tohto minerálneho oleja ako pohonnej látky je trestné, ak bude použitá ako pohonná látka, aj naďalej však podľa názoru sťažovateľa platí, že protiprávnym konaním naplňujúcim skutkovú podstatu tohto správneho deliktu je len také protiprávne konanie, kde je preukázané, že ako pohonná látka bol ponúkaný minerálny olej, ktorý bol uvedený do daňového voľného obehu s daňou uvedenou v 6 ods. 1 písm. g) zákona č. 98/2004 Z. z., a ktorý bol následne ponúkaný alebo predávaný ako pohonná látka, alebo ako pohonná látka bol použitý. Ak bol však do daňového voľného obehu uvedený s daňou zodpovedajúcou dani, ktorou sa zdaňujú pohonné látky, tak nie je správny záver, že bol použitý minerálny olej zdanený sadzbou v citovanom ustanovení.
8. Záverom kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že právny názoru správneho súdu a žalovaného by bol možný vtedy, ak by v skutkovej podstate správneho deliktu podľa ust. § 42 ods. 1 písm. l) zákona č. 98/2004 Z. z., nebol odkaz na celé ustanovenie, t. j. aj so sadzbou dane, ale v skutkovej podstate by boli explicitne uvedené len podpoložky colného sadzobníka, čo by vyjadrovalo, že každý kto ponúka, predáva alebo použije minerálny olej uvedený vo vymenovaných podpoložkách colného sadzobníka ako pohonnú látku, dopustí sa správneho deliktu. Odkaz na ustanovenie § 6 ods. 1 písm. g) zákona č. 98/2004 Z. z. ako celok znamená, že skutkovú podstatu tohto správneho deliktu naplní len ten, kto predá, ponúkne na predaj a použije ako pohonnú látku minerálny olej so zaplatenou daňou vo výške sadzby zodpovedajúcej tomuto druhu minerálneho oleja.
9. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny a kasačnú sťažnosť navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Vo všeobecnosti odkázal na svoje vyjadrenie k žalobe a osobitne, v súvislosti s nosnou námietkou sťažovateľa o podmienke zdanenia inou, resp. nižšou, sadzbou dane než pripadá pre minerálne oleje určené ako palivo alebo pohonná látka, uviedol, že práve v konkrétnom prípade, dodávateľ sťažovateľa, obchodná spoločnosť LIG-OIL s.r.o., bola, z titulu nákupu ťažkého minerálneho oleja (§ 6 ods. 1 písm. g) zákona č. 98/2004 Z. z.), ktorý bol nakupovaný v Poľsku s tým, žemal byť v zmysle obchodných dokladov prepravený do Maďarska, kde neskončil, alebol vyložený v areáli spoločnosti LIG-OIL s.r.o. a následne bol dodávaný ako nafta (žalobcovi ako aj iným subjektom, pričom na preukázanie nadobudnutia takejto „nafty” boli používané doklady znejúce na nekontaktné, nastrčené právnické osoby), právoplatnými rozhodnutiami správcu dane o vyrubení dane, kvalifikovaná ako daňový dlžník a konateľ spoločnosti LIG-OIL s.r.o. bol za uvedené konanie toho času neprávoplatne odsúdený rozsudkom Špecializovaného súdu v Banskej Bystrici (aktuálne sa trestná vec nachádza na odvolacom Najvyššom súde SR).
10. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „kasačný súd“) konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu a po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.), a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený 26. septembra 2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).
12. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku správneho súdu preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
13.1. Podľa § 42 ods. 1 písm. l) zákona č. 98/2004 Z. z. sa správneho deliktu dopustí osoba oprávnená na podnikanie, ak použije minerálny olej uvedený v § 6 ods. 1 písm. g) ako pohonnú látku alebo ako palivo.
13.2. Podľa § 6 ods. 1 písm. g) zákona č. 98/2004 Z. z. sa sadzba dane ustanovuje takto: mazacie oleje a ostatné oleje kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 71 až 2710 19 83, 2710 19 87 až 2710 19 99 a 3403 19 10, ktorých kinematická viskozita je 1. do 10 mm2/s pri teplote 40 °C vrátane 100 eur/1 000 kg 2. nad 10 mm2/s pri teplote 40 °C 0 eur/1 000 kg
13.3. Podľa § 42 ods. 2 písm. m) zákona č. 98/2004 Z. z. uloží colný úrad pokutu za správny delikt podľa odseku 1 písm. l) vo výške 50 % dane, ktorá sa vypočíta ako súčin sadzby dane podľa § 6 ods. 1 písm. d) prvého bodu a množstva takto použitého minerálneho oleja, najmenej však 3 319 eur.
14. Skutkový stav tak, ako bol zistený správnymi orgánmi, že sťažovateľ použil minerálny olej uvedený v ust. § 6 ods. 1 písm. g) zákona č. 98/2004 Z. z. v množstve 7 258 litrov ako pohonnú látku, nebol v konaní sporný. Sporným v konaní zostalo právne posúdenie zisteného skutkového stavu a teda, či týmto konaním sťažovateľ naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 42 ods. 1 písm. l) zákona č. 98/2004 Z. z., keď podľa názoru sťažovateľa na naplnenie skutkovej podstaty nepostačuje samotné použitie mazacieho oleja, resp. ostatných olejov kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 71 až 2710 19 83, 2710 19 87 až 2710 19 99 a 3403 19 10 ako pohonnej látky alebo ako paliva, ale tieto mazacie oleje a ostatné oleje kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 71 až 2710 19 83, 2710 19 87 až 2710 19 99 a 3403 19 10 musia byť súčasne zdanené sadzbou 100 eur/1 000 kg pre kinematickú viskozitu do 10 mm2/s pri teplote 40 °C a sadzbou 0 eur/1 000 kg pre kinematickú viskozitu nad 10 mm2/s pri teplote 40 °C (alebo bez dane).
15. Sťažovateľom prezentovaný právny názor vychádza z gramatického výkladu ust. § 42 ods. 1 písm. l) zákona č. 98/2004 Z. z. v kontexte s ust. § 6 ods. 1 písm. g) zákona č. 98/2004 Z. z..
16. Na správne trestanie sa použijú všeobecné zásady trestaného konania a trestného práva ako takého. Článok 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky zakotvujú jeden z ťažiskových princípov trestania, a to nullum crimen, nulla poenasine lege (zásada zákonnosti). Táto zásada zahŕňa okrem zákazu retroaktivity právnych predpisov v neprospech páchateľa (nullum crimen, nulla poena sine lege praevia) aj princíp, že len zákon (v písanej forme - nullum crimen, nulla poena sine lege scripta) môže určiť, čo je trestným činom a stanoviť zaň trest, ale aj princíp, podľa ktorého trestné právo nesmie byť aplikované extenzívnym spôsobom v neprospech obvineného, najmä prostredníctvom analógie (nullum crimen, nulla poena sine lege stricta). Z toho vyplýva, že trestný čin musí byť jasne definovaný zákonom (nullum crimen, nulla poena sine lege certa). Táto podmienka je splnená, ak ten, komu je právna norma určená, môže z jej znenia zistiť, aké konanie alebo opomenutie spôsobuje jeho trestnú zodpovednosť.
17. Ak teda sťažovateľ v konaní namietal, že svojím konaním sa skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, dopustiť nemohol, v zmysle vyššie citovanej zásady bolo úlohou správneho súdu dôkladne sa touto argumentáciou sťažovateľa zaoberať a ak by dospel k záveru, že nie je dôvodná, bolo jeho úlohou podrobne sa s ňou v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia vysporiadať.
18. Z odôvodnenia rozsudku správneho súdu možno považovať k uvedeným námietkam sťažovateľa za relevantnú časť odôvodnenia len konštatovanie, že cit.: „Podľa názoru správneho súdu v danom prípade bola naplnená skutková podstata správneho deliktu uvedená v ust. § 42 ods. 1 písm. l) zák.č. 98/2004 Z.z., pretože žalobca použil minerálny olej uvedený v § 6 ods. 1 písm. g) zák.č. 98/2004 Z.z. v množstve 7 258 litrov ako pohonnú látku, za čo mu bola dôvodne uložená pokuta podľa § 42 ods. 2 písm. m) zák.č. 98/2004 Z.z. vo výške 3 319 eur. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné uviesť, že ust. § 42 ods. 1 písm. l) jednoznačne uvádza, že správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, ak použije minerálny olej uvedený v § 6 ods. 1 písm. g) ako pohonnú látku alebo ako palivo, t.j. bez existencie prípadného zužujúceho doplnku, ktorý by vylučoval dopustenia sa správneho deliktu, resp. že by bol v tomto ustanovení uvedený napríklad dovetok v znení, že v prípade že daňový subjekt zaplatí za minerálny olej spotrebnú daň z minerálneho oleja alebo z pohonnej látky, tak sa takéto konanie za správny delikt nepovažuje. V predmetnej veci sa podľa názoru správneho súdu žalobca jednoznačne dopustil správneho deliktu ako právnická osoba pri výkone podnikateľskej činnosti, pričom zodpovednosť za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu je objektívna, teda bez ohľadu na akékoľvek subjektívne skutočnosti a zavinenie.“
19. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
20. Odôvodnenie kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku neobsahuje v relevantnej časti - čo do posúdenia naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu, dostatočne argumentačne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Z takéhoto odôvodnenia, ktoré má charakter konštatovania, nie je zrejmé, aká právna úvaha správny súd k následnému rozhodnutiu viedla. Rozhodnutie správneho súdu je v napadnutom rozsahu nepreskúmateľné, čím bolo účastníkovi konania znemožnené, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
21. Správny súd prevzal konštatovania a závery správneho orgánu, bez toho, aby sa relevantným spôsobom zaoberal podstatou námietky sťažovateľa, a teda, že s ohľadom na gramatický výklad skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 42 ods. 1 písm. l) zákona č. 98/2004 Z. z. sa správneho deliktu dopustí osoba oprávnená na podnikanie, ak použije ako pohonnú látku alebo ako palivo minerálny olej kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 71 až 2710 19 83, 2710 19 87 až 2710 19 99 a 3403 19 10, ktorého kinematická viskozita je do 10 mm2/s pri teplote 40 °C vrátane, zdanený sadzbou 100 Eur/ 1000L; resp. ak použije minerálny olej kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 71 až 2710 19 83, 2710 19 87 až 2710 19 99 a 3403 19 10, ktorého kinematická viskozita je nad 10 mm2/s pri teplote 40°C, zdanený sadzbou 0 Eur/1000L, teda ak použije minerálny olej zdanený touto (nižšou) sadzbou, alebo bez dane. Sťažovateľ súčasne zdôraznil, že účelom takto definovanej skutkovej podstaty správneho deliktu je ochrana fiškálneho záujmu štátu, aby ako pohonné látky, resp. palivá nebolipoužívané minerálne oleje, ktoré sú zdanene nižšou sadzbou, ako pohonné hmoty - v prejednávanej veci motorová nafta (viď. § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 98/2004 Z. z.). Vzhľadom na okolnosti predmetnej veci bolo potrebné, aby sa správny súd podrobne vysporiadal s námietkou sťažovateľa, že minerálny olej, ktorý sťažovateľ použil, bol zdanený vyššou sadzbou, sadzbou ako pohonné látky, a teda nemohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 42 ods. 1 písm. l) zákona č. 98/2004 Z. z., nakoľko absentuje objekt skutkovej podstaty správneho deliktu.
22. Ústavnou konformitou skutkových podstát správnych deliktov sa už správny súd zaoberal napríklad vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8Sžo/41/2016, kde dospel k záveru, že napriek tomu, že zámer zákonodarcu bol zrejmý, vzhľadom na formuláciu skutkovej podstaty, s ohľadom na gramatický a logický výklad zákona, bolo v správnom trestaní nutné rešpektovať základné princípy trestania, medzi ktoré patrí aj princíp zákonnosti (legality), ktorý je spojený s uplatnením zásady nullum crimen sine lege (žiadny trestný čin bez zákona), nulla poena sine lege (žiadny trest bez zákona), z ktorých vyplýva neprípustnosť analógie a rozširujúceho výkladu v neprospech páchateľa.
23. Pre úplnosť kasačný súd uvádza, že skutočnosti uvádzané žalovaným - trestná činnosť spoločnosti LIG-OIL s.r.o., aj keby bolo preukázané, že sa sťažovateľ na nej vedome podieľal, nemajú na právne posúdenie, ktoré je predmetom tohto konania, vplyv.
24. Napriek tomu, že kasačný súd je rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti viazaný, s ohľadom na vyššie uvedené závery, kasačný súd nie je nateraz oprávnený posudzovať spornú otázku z vecného hľadiska. Vecné posúdenie by bolo predčasné, kasačný súd by vec posudzoval namiesto správneho súdu a tým by účastníkov konania pripravil o posúdenie veci nižšou súdnou inštanciou.
25. Z uvedených dôvodov kasačný súd kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok správneho súdu postupom podľa § 462 ods. 1 S.s.p. zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
26. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude vo veci opätovne rozhodnúť s tým, že ak opätovne dospeje k záveru, že obrana sťažovateľa je nedôvodná, a teda že preskúmavané rozhodnutie je zákonné, svoje rozhodnutie riadne odôvodní. V ďalšom konaní zohľadní správny súd aj odkazované legislatívne zmeny a posúdi ich z pohľadu, či nie sú pre páchateľa priaznivejšie. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v zmysle § 467 ods. 3 S.s.p. správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí (§ 175 ods. 1 S.s.p.).
26. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 k § 463 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.