Najvyšší súd     7 Cdo 679/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa R. T., bytom H., zastúpený JUDr. Jánom Burocim, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Chrapčiakova č. 7 proti odporkyni Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska č. 2, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 1 C 362/2012, o dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 20. februára 2015 sp.zn. 11 Co 36/2014, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.  

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo 4. októbra 2013 č.k. 1 C 362/2012-145 zrušil rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bližšie špecifikoval vo svojom rozhodnutí (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“), súčasne odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 203,67 Eur na účet jeho právneho zástupcu a uložil povinnosť odporkyni zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 Eur. Konštatoval, že v danom prípade bola uzatvorená poistná zmluva, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Návrh zmluvy bol vyhotovený dodávateľkou (odporkyňou) na vopred pripravenom tlačive tak, že spotrebiteľ (navrhovateľ) nemal možnosť zmeniť jej obsah. Súčasťou zmluvného dojednania bola tiež rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky vzájomné spory z poistenia budú prejednávané v rozhodcovskom konaní. Navrhovateľ nebol oboznámený s právnymi účinkami takéhoto dojednania, ničím si ho nevymienil a nijako nemohla meniť jeho obsah. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a mala za následok značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto doložka je preto 7 Cdo 679/2015

neprijateľná (neplatná) zmluvná podmienka. Žalobnému návrhu z týchto dôvodov vyhovel a označený rozhodcovský rozsudok zrušil.  

Na odvolanie odporkyne Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 20. februára 2015   sp.zn. 11 Co 36/2014 zamietol návrh odporkyne na prerušenie konania a napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. K návrhu na prerušenie konania uviedol, že v § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je upravená možnosť prerušenia konania len ako procesná možnosť súdu, nie však jeho povinnosť. V konaní, pre ktoré navrhla prerušenie konania, sa nerieši otázka významná pre rozhodnutie v danej veci. Aj podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje neprijateľnú (neplatnú) zmluvnú podmienku dojednanie v spotrebiteľskej zmluve obsiahnuté v štandardnej formulárovej zmluve, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doložku si navrhovateľ osobitne nevyjednal a zmluvu mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej podrobiť. Pokiaľ v prvostupňovom konaní došlo (prípadne) k niektorým procesným nesprávnostiam, podľa názoru odvolacieho súdu nedosahujú intenzitu, ktorá by mala viesť k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia. Dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľovi neboli poskytnuté žiadne informácie o dôsledkoch výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je preto žaloba opodstatnená.  

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala odporkyňa dovolanie. Uviedla, že jej v konaní bola odňatá možnosť konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) ustanovenie vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré má svoj pôvod v európskom práve sa musí vykladať eurokomformne, konaním krajského súdu došlo k upretiu práva dovolateľky na zákonného sudcu, lebo len ESD môže vykonať záväzný výklad Smernice, v dôsledku čoho došlo k porušeniu základného práva dovolateľky a k odňatiu možnosti konať pred súdom. Rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.),   je nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné a odvolací súd v ňom nereagoval na všetky jej odvolacie námietky, najmä neodôvodnil dostatočne presvedčivo dôsledky nevykonania ňou navrhnutého dôkazu. Súdy nesprávne interpretovali všeobecné poistné podmienky, osobitné zmluvné dojednania, ako aj rozhodcovskú doložku. Podľa jej názoru bola rozhodcovská doložka dojednaná individuálne a formulovaná tak, že poistencovi priznávala aj možnosť neprijať navrhované zmluvné 7 Cdo 679/2015

dojednanie. Súdy aplikovali vnútroštátne normy chrániace spotrebiteľa, mali však aj náležite aplikovať a interpretovať smernicu 93/13/EHS. Podľa jej presvedčenia nemôže súd v dôsledku individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky skúmať prípadnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok odvolacieho aj prvostupňového súdu.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie odporkyne ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená v súlade s ustanovením § 241 ods. 1 O.s.p., dospel bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) k záveru, že tento opravný prostriedok treba odmietnuť.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 5 Cdo 460/2014, 3 Cdo 102/2014, 3 Cdo 260/2014, 3 Cdo 332/2014, 3 Cdo 368/2014, 3 Cdo 99/2015, 3 Cdo 474/2014, 3 Cdo 224/2015, 5 Cdo 227/2014, 5 Cdo 169/2014, 5 Cdo 505/2014, 4 Cdo 422/2014, 4 Cdo 237/2015, 7 Cdo 121/2015, 7 Cdo 122/2015, 7 Cdo 201/2015, 7 Cdo 264/2014, 7 Cdo 299/2015 7 Cdo 656/2014, 7 Cdo 671/2014, 7 Cdo 8 Cdo 337/2014). Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že dovolanie odporkyne podľa § 237 ods. 1 O.s.p. a § 239 O.s.p. prípustné nie   je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. V dovolacom konaní procesne úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti odporkyni, ktorá úspech nemala. Navrhovateľ   vo svojom vyjadrení žiadal o priznanie trov dovolacieho konania vo výške 145,86 Eur za dva úkony právnej služby – príprava a prevzatie 7 Cdo 679/2015

zastupovania v dovolacom konaní a podanie vyjadrenia k dovolaniu. Odmenu za jeden úkon si uplatnil vo výške 64,54 Eur + režijný paušál 8,39 Eur. Najvyšší súd uplatnené trovy právneho zastúpenia skúmal podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal), teda skúmal či trovy boli vynaložené na účelne uplatňovanie alebo bránenie práva. Za prevzatie a prípravu zastúpenia úkon právnej služby nepriznal z dôvodu, že tento úkon nie je možné hodnotiť ako účelne vynaložené trovy. Právny zástupca navrhovateľa tohto zastupoval v priebehu celého prvostupňového i druhostupňového konania pred súdmi, preto bol s vecou riadne oboznámený. Pri zastúpení v dovolacom konaní odpadla príprava a to naštudovanie veci a prípadné podanie informácii zo strany navrhovateľa. Pokiaľ ide o obsah vyjadrenia k dovolaniu toto neobsahovalo žiaden právny rozbor, vyjadrenie obsahovalo iba odvolanie na § 238 a § 237 O.s.p. a konštatovanie, že sa odporkyňa v konaní vyjadrovala ku všetkým skutočnostiam a dovolanie obsahuje námietky, ktoré už boli predmetom posúdenia oboch súdov nižšieho stupňa. Najvyšší súd preto navrhovateľovi trovy dovolacieho konania nepriznal.  

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. februára 2016

  JUDr. Mária   Š r a m k o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová