Najvyšší súd   7 Cdo/29/2010

Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného A.K. bývajúceho v B.B., proti povinnému PaeDr. R. K.   bývajúcemu v S., zastúpenému JUDr. D.H.,

advokátkou v B.B., pre vymoženie 1 375,88 € zameškaného výživného a   116, 17 €

bežného výživného, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1 Er 1113/2006,

o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 5. augusta 2010

sp. zn. 12 CoE 205/2010, takto

r o z h o do l:

Dovolanie odmieta.

Oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 3. marca 2010 č. k. 1 Er 1113/2006 – 157

exekúciu ( pre vymoženie   pohľadávky vo výške zameškaného výživného a bežného

výživného ), ktorá začala pred súdnym exekútorom JUDr. M.M., so sídlom Exekútorského

úradu B. B pod sp. zn. EX 2035/2006   zastavil z dôvodu, že uznesením zo   17. 7. 2009,

právoplatným 24. 11. 2009, vyhlásil   exekúciu za neprípustnú (§ 57 ods. 1 písm. g/

Exekučného poriadku   ).   Povinnému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy

exekúcie vo výške 776, 85 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Uviedol, že vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie ( dobrovoľná úhrada vymáhanej

pohľadávky   povinným po začatí exekučného konania doručením návrhu   na vykonanie

exekúcie súdnemu exekútorovi   17. 7. 2006   ) je namieste, aby trovy exekúcie súdnemu   7 Cdo/29/2010

exekútorovi uhradil povinný ( § 197 ods. 1 Exekučného poriadku ), ale nie vo výške

uplatnenej súdnym exekútorom ( 915,11 € ). Súdnemu exekútorovi   v súlade s uvedenými

ustanoveniami vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov  

( ďalej len vyhláška ) priznal odmenu pozostávajúcu zo sumy 138 € ( 10 % zo sumy  

13 75, 89 zameškaného výživného - § 5 ods. 1 ), 418, 50 € ( 10 % zo sumy 36 x 116,18 €

bežného výživného - § 4 ods. 2 ), 3, 32 € ( zrušenie blok. účtu TB - § 21 písm. a/ ), 93 €  

( hotové výdavky - § 22 ), 46,90 € ( tlač, kopírovanie   469 x 0,10 € ), 34, 40 € ( poštovné

26 x 0,40 €, 15 x 1,60 € ), 1, 70 € ( telekomunikačné poplatky, 10 € ( režijné náklady - kanc.

materiál, obálky ), 146, 11 € ( 19 % DPH ), spolu vo výške 776, 85 €. Súdnemu exekútorovi

nepriznal odmenu za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť povinného vo

výške 99, 58 €, ktorú nemožno považovať za účelne vynaložené trovy exekúcie a odmenu za

spísanie návrhu na vykonanie exekúcie ( 16, 60 € ), z dôvodu, že návrh podala zástupkyňa

oprávneného (teda nebol spísaný na exekútorskom úrade ) a následne upravil aj zníženej

odmene zodpovedajúcu 19 % DPH ( 124, 03 ).

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie povinného uznesením z 5. augusta 2010  

sp. zn. 12 CoE 205/2010 uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie  

( napadnutého odvolaním ) zmenil tak, že povinný je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi

trovy exekúcie vo výške 708, 34 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Nestotožnil sa s

výškou 19 % DPH, priznanou súdnemu exekútorovi prvostupňovým súdom, pretože   táto

mala byť určená zo sumy 556, 50 € ( 10 % zo sumy 1 375, 89 € a 10 % zo sumy trojročného

bežného výživného 36 x 116, 18 € - § 5 ods. 1, § 4 ods. 2 vyhlášky ). Pokiaľ ide o hotové

výdavky súd prvého stupňa nevychádzal dôsledne z ustanovenia § 22 vyhlášky, podľa ktorého

súdnemu exekútorovi patrí   popri odmene aj náhrada hotových výdavkov   účelne

vynaložených   v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Táto zahŕňa najmä cestovné

náklady, poštovné a telekomunikačné poplatky, znalecké náhrady   a iné   poplatky. Súd

prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky v celom (ním) uplatnenom

rozsahu, s ktorým sa nestotožnil. Oporu v citovanom ustanovení majú len uplatnené hotové

výdavky titulom   poštovného   ( 34, 40 € ) a titulom   telekomunikačných   poplatkov  

( 1, 70 € ).Uplatnenú náhradu nákladov za tlač a kopírovanie vo výške 46, 90 € a režijné

náklady 10 € súdny exekútor skutkovo ani právne neodôvodnil. Tieto náklady, ako aj

náklady za iné administratívne práce   spojené s bežnou činnosťou a chodom exekútorského

úradu   súdnemu exekútorovi ani   priznať nemožno z dôvodu, že sú zahrnuté v odmene

súdneho exekútora ( § 25 vyhlášky ). Výška a účelnosť iných režijných nákladov vzniknutých   7 Cdo/29/2010

súdnemu exekútorovi nie je preskúmateľná   a odôvodnená. Preto s prihliadnutím na rozsah

a náročnosť exekúcie za primerané považoval   režijné náklady vo výške 10 € vzniknuté

v súvislosti s materiálnymi nákladmi na kopírovanie, tlač, zabezpečenie obálok a pod.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie povinný.   Navrhol ho zrušiť

a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci  

( §   241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ). U povinnosti zaplatiť trovy exekúcie za opísaného

skutkového stavu ( uvedeného aj v odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa) považoval

za také, ktoré je   v rozpore   s dobrými mravmi. Poukázal na vzniknuté prieťahy v konaní

nezapríčinené jeho osobou, ale súdom a súdnym exekútorom a vyhlásenie exekúcie za

neprípustnú na základe jeho návrhu. Uviedol, že vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému si

vždy zodpovedne   plnil ( v súlade s právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu )

a exekúcia v danej veci je šikanóznym výkonom práva zo strany oprávneného   a ním

povereného súdneho exekútora. Nepovažoval za správne, že vo výroku rozhodnutia

odvolacieho súdu neboli zohľadnené trovy exekúcie, ktoré súdnemu exekútorovi zaplatil ( vo

výške 232, 36 € ) a že   z vyúčtovania trov súdneho exekútora nevyplýva časové hľadisko ich

vzniku   dôležité vzhľadom na zmenu   právnej úpravy. Za neprimerané a nepreukázané

považoval   hotové výdavky za tlač a kopírovanie   ( 469 strán ), poštovné   ( 41 poštových

zásielok ) a režijné náklady.

Oprávnený sa k dovolaniu nevyjadril.

Súdny exekútor navrhol dovolanie ako neprípustné odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. )   zastúpený advokátom  

( § 241 ods. 1 O. s. p. ), najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( § 236 a nasl. O. s. p. ), a bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) dospel k záveru, že dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením ( o trovách exekúcie ).

V zmysle ustanovenia § 239 ods. 1 O. s. p. dovolanie je prípustné, proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd   7 Cdo/29/2010

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( § 109 ods.

1 písm. c/ ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/. Dovolanie je tiež prípustné proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa ( § 239

ods. 2   O. s. p. ), ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní ( neuznaní ) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné   ( nevykonateľné ) na území Slovenskej republiky. Ustanovenia

odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej

pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo

veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj tých

uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje

uznesením.

Nakoľko v prejednávanej veci bolo dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

týkajúce sa trov exekúcie – dovolanie proti nemu nie je prípustné, lebo ide o   rozhodnutie

vykazujúce znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne vymenované vo   vyššie citovanom   ustanovení § 239 ods. 3 O. s. p.;   je teda nepochybné, že prípustnosť dovolania

povinného z ustanovenia § 239 O. s. p. nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. ( či

už to účastník namieta alebo nie ), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie

nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku či uzneseniu ), ak konanie, v ktorom bolo

vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/

až g/ tohto ustanovenia ( ide tu o nedostatok právomoc súdov, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným ). Existenciu niektorej

z vyššie uvedených vád povinný nenamietal a nezistil ju ani dovolací súd.

  7 Cdo/29/2010

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

povinného nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O. s. p., ani z ustanovenia § 237 O. s. p..

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie povinného ako neprípustné podľa § 243b

ods. 5 O. s. p. v spojení s   § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol. S poukazom na právnu

úpravu dovolacieho konania sa potom už nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho

súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Dovolací súd nepriznal v dovolacom konaní úspešnému oprávnenému trovy

dovolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli ( § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224

ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. apríla 2011

  JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta