Najvyšší súd 7 Cdo/29/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného A.K. bývajúceho v B.B., proti povinnému PaeDr. R. K. bývajúcemu v S., zastúpenému JUDr. D.H.,
advokátkou v B.B., pre vymoženie 1 375,88 € zameškaného výživného a 116, 17 €
bežného výživného, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1 Er 1113/2006,
o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 5. augusta 2010
sp. zn. 12 CoE 205/2010, takto
r o z h o do l:
Dovolanie odmieta.
Oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 3. marca 2010 č. k. 1 Er 1113/2006 – 157
exekúciu ( pre vymoženie pohľadávky vo výške zameškaného výživného a bežného
výživného ), ktorá začala pred súdnym exekútorom JUDr. M.M., so sídlom Exekútorského
úradu B. B pod sp. zn. EX 2035/2006 zastavil z dôvodu, že uznesením zo 17. 7. 2009,
právoplatným 24. 11. 2009, vyhlásil exekúciu za neprípustnú (§ 57 ods. 1 písm. g/
Exekučného poriadku ). Povinnému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie vo výške 776, 85 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Uviedol, že vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie ( dobrovoľná úhrada vymáhanej
pohľadávky povinným po začatí exekučného konania doručením návrhu na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi 17. 7. 2006 ) je namieste, aby trovy exekúcie súdnemu 7 Cdo/29/2010
exekútorovi uhradil povinný ( § 197 ods. 1 Exekučného poriadku ), ale nie vo výške
uplatnenej súdnym exekútorom ( 915,11 € ). Súdnemu exekútorovi v súlade s uvedenými
ustanoveniami vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
( ďalej len vyhláška ) priznal odmenu pozostávajúcu zo sumy 138 € ( 10 % zo sumy
13 75, 89 zameškaného výživného - § 5 ods. 1 ), 418, 50 € ( 10 % zo sumy 36 x 116,18 €
bežného výživného - § 4 ods. 2 ), 3, 32 € ( zrušenie blok. účtu TB - § 21 písm. a/ ), 93 €
( hotové výdavky - § 22 ), 46,90 € ( tlač, kopírovanie 469 x 0,10 € ), 34, 40 € ( poštovné
26 x 0,40 €, 15 x 1,60 € ), 1, 70 € ( telekomunikačné poplatky, 10 € ( režijné náklady - kanc.
materiál, obálky ), 146, 11 € ( 19 % DPH ), spolu vo výške 776, 85 €. Súdnemu exekútorovi
nepriznal odmenu za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť povinného vo
výške 99, 58 €, ktorú nemožno považovať za účelne vynaložené trovy exekúcie a odmenu za
spísanie návrhu na vykonanie exekúcie ( 16, 60 € ), z dôvodu, že návrh podala zástupkyňa
oprávneného (teda nebol spísaný na exekútorskom úrade ) a následne upravil aj zníženej
odmene zodpovedajúcu 19 % DPH ( 124, 03 ).
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie povinného uznesením z 5. augusta 2010
sp. zn. 12 CoE 205/2010 uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie
( napadnutého odvolaním ) zmenil tak, že povinný je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie vo výške 708, 34 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Nestotožnil sa s
výškou 19 % DPH, priznanou súdnemu exekútorovi prvostupňovým súdom, pretože táto
mala byť určená zo sumy 556, 50 € ( 10 % zo sumy 1 375, 89 € a 10 % zo sumy trojročného
bežného výživného 36 x 116, 18 € - § 5 ods. 1, § 4 ods. 2 vyhlášky ). Pokiaľ ide o hotové
výdavky súd prvého stupňa nevychádzal dôsledne z ustanovenia § 22 vyhlášky, podľa ktorého
súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Táto zahŕňa najmä cestovné
náklady, poštovné a telekomunikačné poplatky, znalecké náhrady a iné poplatky. Súd
prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky v celom (ním) uplatnenom
rozsahu, s ktorým sa nestotožnil. Oporu v citovanom ustanovení majú len uplatnené hotové
výdavky titulom poštovného ( 34, 40 € ) a titulom telekomunikačných poplatkov
( 1, 70 € ).Uplatnenú náhradu nákladov za tlač a kopírovanie vo výške 46, 90 € a režijné
náklady 10 € súdny exekútor skutkovo ani právne neodôvodnil. Tieto náklady, ako aj
náklady za iné administratívne práce spojené s bežnou činnosťou a chodom exekútorského
úradu súdnemu exekútorovi ani priznať nemožno z dôvodu, že sú zahrnuté v odmene
súdneho exekútora ( § 25 vyhlášky ). Výška a účelnosť iných režijných nákladov vzniknutých 7 Cdo/29/2010
súdnemu exekútorovi nie je preskúmateľná a odôvodnená. Preto s prihliadnutím na rozsah
a náročnosť exekúcie za primerané považoval režijné náklady vo výške 10 € vzniknuté
v súvislosti s materiálnymi nákladmi na kopírovanie, tlač, zabezpečenie obálok a pod.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie povinný. Navrhol ho zrušiť
a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci
( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ). U povinnosti zaplatiť trovy exekúcie za opísaného
skutkového stavu ( uvedeného aj v odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa) považoval
za také, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na vzniknuté prieťahy v konaní
nezapríčinené jeho osobou, ale súdom a súdnym exekútorom a vyhlásenie exekúcie za
neprípustnú na základe jeho návrhu. Uviedol, že vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému si
vždy zodpovedne plnil ( v súlade s právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu )
a exekúcia v danej veci je šikanóznym výkonom práva zo strany oprávneného a ním
povereného súdneho exekútora. Nepovažoval za správne, že vo výroku rozhodnutia
odvolacieho súdu neboli zohľadnené trovy exekúcie, ktoré súdnemu exekútorovi zaplatil ( vo
výške 232, 36 € ) a že z vyúčtovania trov súdneho exekútora nevyplýva časové hľadisko ich
vzniku dôležité vzhľadom na zmenu právnej úpravy. Za neprimerané a nepreukázané
považoval hotové výdavky za tlač a kopírovanie ( 469 strán ), poštovné ( 41 poštových
zásielok ) a režijné náklady.
Oprávnený sa k dovolaniu nevyjadril.
Súdny exekútor navrhol dovolanie ako neprípustné odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) zastúpený advokátom
( § 241 ods. 1 O. s. p. ), najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( § 236 a nasl. O. s. p. ), a bez nariadenia
dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) dospel k záveru, že dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením ( o trovách exekúcie ).
V zmysle ustanovenia § 239 ods. 1 O. s. p. dovolanie je prípustné, proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd 7 Cdo/29/2010
rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( § 109 ods.
1 písm. c/ ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/. Dovolanie je tiež prípustné proti
uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa ( § 239
ods. 2 O. s. p. ), ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je
dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide
o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní ( neuznaní ) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné ( nevykonateľné ) na území Slovenskej republiky. Ustanovenia
odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej
pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo
veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj tých
uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje
uznesením.
Nakoľko v prejednávanej veci bolo dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu
týkajúce sa trov exekúcie – dovolanie proti nemu nie je prípustné, lebo ide o rozhodnutie
vykazujúce znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne vymenované vo vyššie citovanom ustanovení § 239 ods. 3 O. s. p.; je teda nepochybné, že prípustnosť dovolania
povinného z ustanovenia § 239 O. s. p. nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. ( či
už to účastník namieta alebo nie ), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na
skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie
nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku či uzneseniu ), ak konanie, v ktorom bolo
vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/
až g/ tohto ustanovenia ( ide tu o nedostatok právomoc súdov, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným ). Existenciu niektorej
z vyššie uvedených vád povinný nenamietal a nezistil ju ani dovolací súd.
7 Cdo/29/2010
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
povinného nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O. s. p., ani z ustanovenia § 237 O. s. p..
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie povinného ako neprípustné podľa § 243b
ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol. S poukazom na právnu
úpravu dovolacieho konania sa potom už nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho
súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Dovolací súd nepriznal v dovolacom konaní úspešnému oprávnenému trovy
dovolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli ( § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224
ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. apríla 2011
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta