UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpenej splnomocnenkyňou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, v mene ktorej koná ako konateľ advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnej Q. I., bývajúcej v Z., o vymoženie 916,15 € s príslušenstvom, vedenej Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 24Er/379/2008, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo 17. decembra 2013 sp. zn. 3CoE/182/2013, takto
rozhodol:
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
Dovolanie o d m i e t a.
Povinná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) označeným uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Galanta (ďalej len „súd prvej inštancie“ a spolu s odvolacím súdom tiež „nižšie súdy“) z 22. februára 2013 č. k. 24Er/379/2008-18, ktorým bolo zastavené exekučné konanie (správne v príslušnom štádiu už „exekúcia“ - pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len „najvyšší súd“) a ktorým súdnemu exekútorovi (JUDr. Rudolfovi Krutému) nebola priznaná náhrada trov exekúcie. Okrem takéhoto rozhodnutia odvolací súd tiež zamietol návrhy oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ Občianskeho súdneho poriadku (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej le n „O. s. p.“) a napokon povinnej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Potvrdenie uznesenia súdu prvej inštancie odôvodnil jeho vecnou správnosťou, zamietnutie návrhov na prerušenie konania potom nestotožnením sa s názorom oprávnenej o protiústavnosti zákonnej úpravy, majúcej s a t u použiť, ak o a j rozborom, na základe ktorého podľa názoru odvolacieho súdu nebolo nutným obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie (ďalej tiež len „SD“).
2. Proti takémuto uzneseniu podala oprávnená (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie s návrhom na zrušenieuznesení oboch nižších súdov a vrátenie veci na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Namietala, že súdy rozhodli nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O. s. p. v znení platnom a účinnom do 31. decembra 2014), lebo nesprávne interpretovali § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení) a § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní; konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O. s. p.), keď otázka vykonateľnosti exekučného titulu bola už právoplatne vyriešená pri poverení súdneho exekútora vykonaním exekúcie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci bol potrebný (§ 237 písm. e/ O. s. p.) a nižšie súdy jej odňali i možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) tým, že nezohľadnili jej námietky, konali bez pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jej právo na to, aby jej právna vec bola rozhodovaná na základe správneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva Európskej únie. Nižšie súdy sa v konaní dopustili aj inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), keď nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali dokazovanie a napokon napádané rozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 O. s. p.), argumentovala ďalej dovolateľka, navrhujúca za účelom predloženia prejudiciálnych otázok SD prerušiť i dovolacie konanie.
3. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „C. s. p.“). Najvyšší súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona.
4. Najvyšší súd po zistení, že dovolanie bolo podané včas, na to oprávnenou osobou, riadne zastúpenou, po preskúmaní prípustnosti dovolania dospel k záveru, že toto smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné a je tak potrebné ho odmietnuť a návrh na prerušenie konania zamietnuť.
5. V danom prípade ide o dovolanie spojené s návrhom na prerušenie dovolacieho konania, podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3 ECdo 76/2013, 6 ECdo 210/2013, 7 ECdo 30/2013, 7 ECdo 266/2014, 8 ECdo 179/2014 a 8 ECdo 205/2014. S odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v takýchto konaniach, sa najvyšší súd aj v tejto veci v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne; ďalšie dôvody preto už neuvádza (§ 452 ods. 1 C. s. p.).
6. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.).
7. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0, v časti trov konania pomerom 2 : 1.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.