7XCdo/60/2016

UZNESENIE

Najvyšší s úd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Lawyer Partners a. s., so sídlom v Bratislave, Prievozská 37, proti žalovanému U. U., bývajúcemu v M., o zaplatenie 13,28 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 6Ro/217/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 30. marca 2015 sp. zn. 3Co/516/2014, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 30. marca 2015 sp. zn. 3Co/516/2014 potvrdil uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“ a spolu s odvolacím súdom tiež „nižšie súdy“) z 2. decembra 2013 č. k. 6Ro/217/2013-16, ktorým súd prvej inštancie žalobkyni uložil (s odkazom na položku č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „poplatkový zákon“) povinnosť zaplatiť súdny poplatok 6,50 € za úkony súdu. Dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prípade podania urobeného elektronickými prostriedkami a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom (ktorého vytlačením bol vytvorený súdny spis v prejednávanej veci) postupoval správne. Šlo tu o úkon zaslaný v elektronickej podobe Okresnému súdu Liptovský Mikuláš 9. januára 2013 (?) a 16. mája 2013 postúpený (?) súdu prvej inštancie v tejto veci, kedy už žalobkyňu zaťažovala príslušná poplatková povinnosť. Podľa odvolacieho súdu neobstála argumentácia, podľa ktorej tu poplatková povinnosť mala vzniknúť ešte v roku 2006 a takto došlo už k premlčaniu či dokonca zániku práva na vyrubenie súdneho poplatku, keď konanie o pôvodnej žalobe súd prvej inštancie už právoplatne skončil (zastavením konania pre nezaplatenie súdneho poplatku vo veci Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 13Ro/55/2008).

2. Proti takémuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa včas dovolanie namietajúc, že jej vkonaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O. s. p.“). V danom prípade bolo podľa žalobkyne potrebné vychádzať z toho, že žaloba bola podaná už v roku 2006, kedy žiadne ustanovenie poplatkového zákona vyrubenie súdneho poplatku za vytvorenie spisu neumožňovalo. V roku 2013 nebola podaná žiadna nová (resp. ďalšia) žaloba, ale súdu prvej inštancie bol doručený len rovnopis žaloby podanej ešte v roku 2006. K odňatiu jej možnosti konať pred súdom došlo tým, že jej bola uložená povinnosť na zaplatenie súdneho poplatku, i keď pre to nebol zákonný podklad a došlo k preklúzii v zmysle § 13 ods. 1 poplatkového zákona. Preto navrhla napádané uznesenia oboch nižších súdov zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

3. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „C. s. p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže však dovolanie tu bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase jeho podania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C. s. p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj ďalšieho základného princípu o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).

4. Najvyšší súd po zistení, že dovolanie podala včas (§ 427 ods. 1 C. s. p.) strana, ktorá je právnickou os obou reprezentovanou dvoma č lenmi predstavenstva s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyňa nasmerovala proti rozhodnutiu, proti ktorému ho rozhodné právo (§§ 237 a 239 O. s. p.) nepripúšťalo a preto ho odmietol (§ 447 písm. c/ C. s. p.).

5. Najvyšší súd na stručné odôvodnenie tohto svojho rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá C. s. p.) uvádza, že v danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom n a základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou - v tejto súv. por. napr. konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 7 Cdo 297/2014, 7 Cdo 549/2014, 7 Cdo 567/2014, 7 Cdo 569/ 2014, 7 Cdo 577/2014 alebo 7 Cdo 579/2014. S odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, sa najvyšší súd aj v tejto veci v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne; ďalšie dôvody preto už neuvádza (§ 452 ods. 1 C. s. p.).

6. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.).

7. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0, v časti trov konania pomerom 2 : 1.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.