7XCdo/58/2016

UZNESENIE

Najvyšší s úd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Lawyer Partners a. s., so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, proti žalovanému C. G., bývajúcemu v G., o zaplatenie 7,97 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 7Ro/186/2013, o dovolaní Advokátskej kancelárie Chabadová, s. r. o., s o s ídlom v Bratislave, P r i s tar ej prac hárni č. 1 3, konajúcej prostredníctvom Mgr. Ľubice Pavelkovej Chabadovej, proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 23. októbra 2014 sp. zn. 5Co/389/2014, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením z 23. októbra 2014 sp. zn. 5Co/389/2014 potvrdil uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“ a spolu s odvolacím súdom tiež „nižšie súdy“) zo 14. novembra 2013 č. k. 7Ro/186/2013-16, ktorým súd prvej inštancie žalobkyni vyrubil súdny poplatok 6,50 € za úkon súdu (podľa položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „poplatkový zákon“). Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval pri spoplatnení podania urobeného elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom, ktorého vytlačením vytvoril súdny spis, správne. Š lo o úkon s údu, ktorý k 9. januáru 2013 už podliehal poplatkovej povinnosti a vyrubením súdneho poplatku nedošlo k porušeniu právnej istoty odvolateľky. Konštatoval, že je nedôvodná aj námietka premlčania, resp. zániku práva vyrubiť súdny poplatok. 2. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie Advokátska kancelária Chabadová, s. r. o. (ďalej len „dovolateľka“), akoby z pozície zástupkyne žalobkyne, ktorej zastúpenie zrejme malo pretrvávať aj po právoplatnom skončení odvolacieho konania (čomu prispôsobila aj odôvodnenie dovolania), s tým, že jej (v dovolaní mieniac žalobkyňu) v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O. s. p.“). Podľa jej názoru sa malo vychádzať z toho, že návrh na začatie konania(správne a ďalej len „žaloba“) bol(a) podaný(-á) už v roku 2006, kedy žiadne ustanovenie poplatkového zákona súdu poplatok za vytvorenie spisu vyrubiť neumožňovalo. V roku 2013 nebola podaná žiadna nová žaloba, ale len rovnopis žaloby podanej už v roku 2006. K odňatiu jej možnosti konať pred súdom došlo uložením povinnosti na zaplatenie súdneho poplatku, i keď pre to nebol zákonný podklad a došlo k preklúzii v zmysle § 13 ods. 1 poplatkového zákona. So zreteľom k tomu navrhla napadnuté uznesenie a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

3. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „C. s. p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže však dovolanie tu bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a oprávnenosť dovolateľa bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase jeho podania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C. s. p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj ďalšieho základného princípu o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).

4. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom ostala zachovaná i po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv. por. tiež § 10a ods. 1 O. s. p., § 35 C. s. p. i nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom poriadku, teda v zákone č. 161/2015 Z. z.), po zistení, že dovolanie bolo podané včas, v prvom rade skúmal, či dovolanie bolo podané naň oprávnenou osobou.

5. Nadobudnutím právoplatnosti uznesenia odvolacieho súdu plnomocenstvo udelené žalobkyňou Advokátskej kancelárii Chabadová s. r. o. (ďalej tiež len „advokátska kancelária“) zaniklo. Dovolateľka síce k dovolaniu pripojila plnomocenstvo datované 29. septembra 2014, majúce oprávňovať advokátsku kanceláriu i na zastupovanie v dovolacom konaní, n a preukázanie existencie zastúpenia v dovolacom konaní v prejednávanej veci sa však vyžadovalo tiež riadne označenie konania, v ktorom sa má zastupovať (v dovolacom konaní tradične za pomoci označenia rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorému dovolanie smeruje). Práve táto podmienka však v prejednávanej veci splnená nebola, keďže v plnomocenstve bolo dovolaním napádané uznesenie odvolacieho súdu označené ako uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Ro/986/2013, jediné uznesenie košického krajského súdu vydané v tejto veci má však celkom inú spisovú značku v tvare 5Co/389/2014. Aj pri snahe argumentovať za pomoci spisovej značky, priradenej konaniu súdom prvej inštancie, by ťažko šlo ponechať bez povšimnutia to, že Okresný súd Spišská Nová Ves konanie viedol pod spisovou značkou 7Ro/186/2013 (teda s uvedením v poradovom čísle za prvým lomítkom číslice „jedna“ a nie „deväť“).

6. Po predložení veci dovolaciemu súdu bol spis vrátený súdu prvej inštancie bez rozhodnutia o dovolaní za účelom odstránenia vyššie opísanej vady v zastúpení, ako aj súvisiacej vady dovolania, spočívajúcej v nesprávnej identifikácii dovolaním napádaného uznesenia odvolacieho súdu (v dôsledku rovnakej chyby v spisovej znač ke v ec i, ako u plnomocenstva). Dovolací súd pritom v liste vracajúcom spis prvoinštančnému súdu (v liste z 19. mája 2015 sp. zn. 7 Cdo 269/2015) upozornil tiež na to, že bez odstránenia prvého z nedostatkov zhora bude nutné na dovolanie nahliadať ako na podanie urobené naň neoprávnenou osobou (advokátskou kanceláriou bez plnomocenstva ju na toto oprávňujúceho). Dovolateľka však výzvu prvoinštančného súdu, pojatú do uznesenia z 3. júla 2015 č. k. 7Ro/186/2013- 37 (doručeného dovolateľke 27. júla 2015) celkom ignorovala (čím samozrejme treba rozumieť aj absenciu tvrdenia, podľa ktorého by v prípade spisovej značky, uvedenej v plnomocenstve aj dovolaní malo ísť len o chybu v písaní či obdobnú zrejmú nesprávnosť).

7. Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. bolo možné dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťal a podľa § 240 ods. 1 vety prvej rovnakého zákona mal právo na podanie dovolania (do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni) účastník (keď inak ešte užšiu úpravu subjektívneho oprávnenia na dovolanie priniesol § 424 C. s. p., podľa ktorého dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané). Uvedené o. i. znamená (a aj do 30. júna 2016 vrátane znamenalo), že na podanie dovolania je zásadne oprávnený len účastník konania, resp. tá strana sporu, ktorej nebolo rozhodnutím odvolacieho súdu celkom vyhovené, alebo ktorej bola týmto rozhodnutím spôsobená určitá ujma na jej právach.

8. K tomu, aby dovolanie malo právne účinky a aby na jeho základe vznikli procesné vzťahy, musí vyhovovať požiadavkám procesných predpisov. Vyššie citované ustanovenie § 240 ods. 1 vety prvej O. s. p. ustanovovalo, že subjektom legitimovaným na podanie dovolania je účastník konania, teda ten subjekt, ktorý bol stranou konania skončeného právoplatným rozhodnutím odvolacieho súdu (konkr. v texte cit. ustanovenia „účastník môže podať dovolanie...“, obdobne najvyšší súd pristupoval napr. a j v rozhodnutiach sp. zn. 1 Cdo 86/2012, či 3 Cdo 135/2006).

9. V civilnom sporovom konaní sú podľa § 60 C. s. p. stranami žalobca a žalovaný (predtým § 90 O. s. p. obsahoval totožnú - z pohľadu teórie civilného procesného práva tzv. prvú - definíciu účastníkov konania, nech aj tiež za použitia dnes už v sporovom konaní opustených synoným v tvare „navrhovateľ“ a „odporca“).

10. V prejednávanej veci bolo konanie iniciované žalobou o zaplatenie 7,97 eur s príslušenstvom. Šlo teda o sporové konanie, ktoré bolo možno začať iba na návrh (pôvodne § 79 ods. 1 veta prvá a § 80 písm. b/ O. s. p., v súčasnosti Čl. 7 Základných princípov C. s. p. a § 137 písm. a/ C. s. p.). V danom prípade boli preto stranami sporu (a to od začiatku konania až do jeho právoplatného ukončenia) v pozícii žalobkyne Lawyer Partners a. s. (pôvodne pred zmenou obchodného mena BSP Lawyer Partners a. s.) a žalovaný C. G.. Obsah spisu neobsahuje nič, z čoho by šlo uzavrieť, že by sa v priebehu doterajšieho konania pred nižšími súdmi stala účastníčkou konania (stranou) aj Advokátska kancelária Chabadová s. r. o. Dovolateľka preto ako subjekt, ktorý nemá procesné postavenie strany konania, nebola na podanie dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 23. októbra 2014 sp. zn. 5Co/389/2014 oprávnená (keď inak ostáva zároveň pochybnosťou vôbec jej úmysel podať dovolanie proti takémuto rozhodnutiu, keď v dovolaní, ako a j n a plnomocenstve pre dovolacie konanie uvádza prvoinštančnú spisovú značku inej veci 7Ro/986/2013 a pochybnosť v tomto smere svojou nečinnosťou neodstránila). Úkon dovolateľky preto nie je stotožnený n ielen s ukonč eným k o n an ím na prvoinštančnom a j odvolacom súde, ale ani s úmyslom žalobkyne, v mene ktorej tento úkon podľa všetkého dovolateľka urobila.

11. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej le n zákon o advokácii) advokát j e p r i poskytovaní právnych služieb nezávislý, je viazaný všeobecne záväznými právnymi predpismi a v ich medziach príkazmi klienta.

12. Zo spisu nevyplýva nič nasvedčujúce vôli žalobkyne nechať sa dovolateľkou zastupovať v dovolacom konaní v prejednávanej veci, keďže tu absentuje plnomocenstvo spôsobilé preukázať opak. Preto je takéto konanie dovolateľky aj nad rámec akéhokoľvek jej prípadného splnomocnenia na zastupovanie žalobkyne v konaniach na nižších súdoch. Procesná iniciatíva dovolateľky nie je za týchto okolností namieste a nevyjadruje úmysel žiadnej zo strán sporu. Nemožno ustáliť, že by dovolateľka konala na príkaz svojho klienta, keďže v dovolacom konaní žiadneho nemá (rovnako ako žalobkyňa nemá v tomto dovolacom konaní preukázateľne žiadneho zástupcu s plnomocenstvom pre toto konanie). Po ignorovaní výzvy na doloženie plnomocenstva preto na dovolanie bolo treba nazerať ako na vlastný úkon dovolateľky a to taký, na ktorého podanie dovolateľke chýbalo oprávnenie - nakoľko jej neprislúchal s tatus účastníčky konania p r ed nižšími s údmi a uznesením majúc im byť urobeným predmetom dovolacieho prieskumu nebola ani žiadnym spôsobom dotknutá na jej právach.

13. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie podal subjekt, ktorý na dovolanie nie je oprávnený, a preto ho podľa § 447 písm. b/ C. s. p. odmietol bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napádaného uznesenia odvolacieho súdu.

14. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.).

15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0, v časti trov konania pomerom 2 : 1.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.