7XCdo/3/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 12 C 237/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 28. októbra 2015 sp. zn. 5 Co 373/2015, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvého stupňa“) uznesením z 2. apríla 2015 č. k. 12 C 237/2012- 144 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 €.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením z 28. októbra 2015 sp. zn. 5 Co 373/2015 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 O.s.p.). Odvolací súd uviedol, že žalobkyni podaním odvolania vznikla poplatková povinnosť a úlohou súdu prvého stupňa bolo vyrubiť jej uznesením súdny poplatok, k čomu aj pristúpil. Konštatoval, že súd prvého stupňa, správne uložil poplatkovú povinnosť žalobkyni v súlade so zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej a j „zákon o súdnych poplatkoch“), ako aj sadzobníkom súdnych poplatkov. Odvolací súd má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je dostatočne presvedčivo a pomerne vyčerpávajúco odôvodnené pre tento druh rozhodnutia.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie z dôvodu, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.). Napadnuté rozhodnutie označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu. Podľažalobkyne jej súdy vyrubili súdny poplatok, ktorý jej nemal byť vyrubený a tým jej odňali možnosť konať pred súdom. Žiadala preto napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či jej dovolanie je procesne prípustné.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred najvyšším súdom na základe skoršieho dovolania tej istej žalobkyne - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 7 Cdo 323/2014, 7 Cdo 396/2014, 7 Cdo 398/2014, 7 Cdo 399/2014, 7 Cdo 466/2014, 3 Cdo 180/2014, 3 Cdo 275/2014, 3 Cdo 333/2014, 3 Cdo 374/2014, 3 Cdo 428/2014, 5 Cdo 301/2014, 5 Cdo 390/2014, 5 Cdo 365/2014, 8 Cdo 265/2014). Najvyšší súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 a § 239 O.s.p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.