UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o 562,24 € s príslušenstvom, vedenom Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5C/177/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. novembra 2015 sp. zn. 17Co/799/2015, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Odôvodnenie
1. Krajský s ú d v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) vyššie označeným uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) z 25. marca 2015 č. k. 5C/177/2012-149, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok 20 € za odvolanie proti rozsudku (s odkazom na položku č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zákona SNR č. 71/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Postup prvoinštančného súdu pri vyrubení súdneho poplatku považoval za vecne správny, kladúc dôraz na to, že rozhodujúcim tu bol čas začatia odvolacieho konania a nie čas začatia konania na prvoinštančnom súde.
2. Proti takémuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Navrhla jeho zrušenie, ako aj zrušenie ním potvrdeného uznesenia prvoinštančného súdu. Rozhodnutie odvolacieho súdu označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu, keď súdy jej vyrubili súdny poplatok, ktorý jej vyrubený byť nemal, a tým jej odňali možnosť konať pred súdom [§ 241 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „O. s. p.“) v spojení s ustanovením § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.].
3. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „C. s. p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací“ súd), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodnéhoustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže však dovolanie tu bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase jeho podania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C. s. p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj ďalšieho základného princípu o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).
4. Najvyšší súd ako súd funkčne príslušný na rozhodovanie o dovolaní (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie bolo podané naň oprávneným subjektom, reprezentovaným zamestnankyňou s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p.), skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou C. s. p.), či dovolanie je procesne prípustné a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
5. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - viď napr. konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 6 Cdo 236/2014, 6 Cdo 253/2014, 6 Cdo 278/2014, 6 Cdo 295/2014, 7 Cdo 398/2014 a 7 Cdo 466/2014. 6. Dovolací súd s a s odôvodneniami rozhodnutí, vydaných v práve spomenutých konaniach, v celom rozsahu stotožňuje, poukazuje na ne a v zmysle ustanovenia § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
7. So zreteľom na uvedené preto najvyšší súd dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako neprípustné odmietol.
8. O trovách dovolacieho konania nerozhodoval, pretože jeho predmet sa netýkal vzťahu sporových strán, ale poplatníka a štátu (druhého z nich len zhodou okolností vystupujúceho tiež v pozícii procesnej súperky dovolateľky).
9. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.