7XCdo/21/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o 512,24 €, vedenom Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 7C/197/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského s údu v Bratislave z 31. októbra 2016 sp. zn. 5Co/316/2016, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo 16. septembra 2013 č. k. 7C/197/2012-77 nevyhovel žiadosti žalobkyne o vrátenie súdneho poplatku za vznesenú námietku zaujatosti.

2. O odvolaní žalobkyne rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 31. októbra 2016 sp. zn. 5Co/316/2016 tak, že vyššie uvedené uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie nevrátiť žalobkyni požadovaný súdny poplatok bolo správnym, ak žalobkyňu zaťažovala poplatková povinnosť a k vráteniu by mohlo dôjsť len pri dôvodnom uplatnení námietky (o aký prípad tu ale nešlo).

3. Proti takémuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Dovolanie podané aj vyhotovené v marci 2017 odôvodnila dovolacími dôvodmi podľa § 237 písm. e/, f/ a g/ a § 241 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „O. s. p.“), teda s namietaním zaťaženia rozhodnutia celkom štyrmi tzv. zmätočnostnými vadami (nepodanie potrebného návrhu na začatie konania, odňatie jej možnosti postupom súdu konať pred súdom, rozhodnutie vylúčeným sudcom a tiež nesprávne obsadenie súdu). Uznesenie odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie navrhla zrušiť (bez náhrady).

4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „C. s. p.“). Pretože až po tom, čo sa tak stalo, bolo v prejednávanej veci podané dovolanie (dovolaciekonanie začalo až 14. marca 2017), v takomto konaní sa logicky muselo postupovať (a to bezvýnimočne) už podľa takéhoto zákona (čo si podľa všetkého neuvedomila práve žalobkyňa, opierajúca svoje dovolanie o ustanovenia O. s. p.).

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie bolo podané včas, stranou, v neprospech ktorej b o lo rozhodnutie vydané, z a k t o r ú k o n á zamestnankyňa s predpísaným vysokoškolským právnickým vzdelaním (§ 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p.), sa zaoberal predovšetkým prípustnosťou dovolania. Dospel pritom k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť. 6. Podľa § 419 C. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

7. Podľa § 420 C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodnutie trpí vadami zmätočnosti (vymenovanými v písmenách a/ až f/ tohto zákonného ustanovenia).

8. Dôvody zmätočnosti vyjadrené zákonom vo forme taxatívneho (úplného) výpočtu možno uplatniť len pri nasmerovaní dovolania proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým tento rozhodol vo veci samej alebo proti rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí. Pod vecou samou pritom treba rozumieť predmet konania (sporu) tak, ako bol vymedzený v žalobe a o ktorom má byť v konaní vecne rozhodnuté. Rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej je potom len také rozhodnutie vydané súdom (odvolacím) po prejednaní veci (odvolania), v ktorom i odvolací s ú d (tak ak o pred n ím s ú d prvej inštancie) rozhodne o uplatnenom nároku (v tomto prípade tak, že sa vyjadrí k vecnej opodstatnenosti odvolania a podľa toho rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, zmení, alebo môže tiež rozhodnúť kombináciou oboch takýchto spôsobov rozhodnutia). 9. V prejednávanej veci s a však dovolaním napáda uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie nevyhovujúce žiadosti žalobkyne o vrátenie súdneho poplatku za námietku zaujatosti. Takéto uznesenie odvolacieho súdu ale na základe už uvedeného vyššie nie je rozhodnutím vo veci samej a nie je ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (keďže aj rozhodnutím končiacim konanie tu treba rozumieť len rozhodnutie končiace konanie o predmete sporu, nech a j v tomto prípade tzv. nevecné rozhodnutie - spravidla uznesenie o zastavení konania či o odmietnutí podania). Dovolanie žalobkyne smeruje preto proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

10. So zreteľom k tomu preto najvyšší súd dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako neprípustné odmietol.

11. Pre úplnosť sa žiada uviesť, že v tejto konkrétnej veci existoval ešte i ďalší dôvod odmietnutia dovolania podľa § 447 písm. f/ C. s. p. Tým, že žalobkyňa založila svoje dovolanie na ustanoveniach už neúčinného (zrušeného) právneho predpisu, samozrejme nemohla byť schopná učiniť zadosť tej podmienke pristúpenia k vecnému zaoberaniu sa dovolaním, ktorou je odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi (rozumej niektorým alebo aj viacerými dôvodmi podľa C. s. p.) a ani ďalšej súvisiacej podmienke, spočívajúcej vo vymedzení dovolacích dôvodov spôsobom predpísaným v ustanoveniach §§ 431 - 435 C. s. p.

12. O trovách dovolacieho konania najvyšší súd nerozhodoval, keď vo vzťahu k otázke, ktorú sa žalobkyňa snažila urobiť predmetom dovolacieho konania, nešlo o vzťah medzi stranami sporu, ale o vzťah poplatníka a štátu (v ktorom len zhodou okolností bol štát tiež procesným súperom dovolateľky).

13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.