Najvyšší súd
7 Sžso/9/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne S. L., obyvateľky v K., proti žalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Župné námestie č. 5, pracovisko v Košiciach, Zádielska ul. č. 2, o rodičovský príspevok, proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 10. januára 2007, č.k. 5 S 7/2006 -20, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 10. januára 2007, č.k. 5 S 7/2006 –20, p o t v r d z u j e.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach uznesením z 10. januára 2007, č.k. 5 S 7/2006 –20, zastavil konanie o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 25. októbra 2004 číslo X. lebo zistil, že bola podaná oneskorene.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, lebo podľa jej názoru bola lehota podaná včas, ak od doručenia rozhodnutia neuplynula doba jedného roka.
Podľa § 250b ods. 1 OSP žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.
Podľa § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Zo spisov vyplýva, že odvolací orgán žalovaného potvrdil rozhodnutím z 25. októbra 2004 číslo X. rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach z 9. augusta 2004 číslo X. a súčasne zamietol odvolanie žalobkyne, podanému proti uvedenému rozhodnutiu tohto správneho orgánu prvého stupňa.
Druhostupňové rozhodnutie bolo žalobkyni doručené 5. novembra 2004 a v tento deň nadobudlo právoplatnosť. Žalobkyňa však proti tomuto rozhodnutiu žalobu podala osobne 12. januára 2005 (naviac na vecne nepríslušný Okresný súd Košice II), teda až po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa, kedy jej bolo rozhodnutie žalovaného doručené.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa podala žalobu proti rozhodnutiu správneho orgánu po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, jej žaloba bola podaná oneskorene. Znenie § 250 b ods. 1 OSP neobsahuje ustanovenie o jednoročnej lehote, ktorej použitia sa žalobkyňa domáha.
Nepochybil preto súd prvého stupňa, keď konanie o žalobe zastavil v zmysle § 250d ods. 3 OSP.
Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná oneskorene, nemohol odvolací súd odvolaniu žalobkyne vyhovieť a musel uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť v zmysle § 250ja ods. 4 v spojení s § 219 OSP.
Účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania, lebo žalobkyňa nebola v konaní úspešná a žalovanému nárok na náhradu trov konania nevznikol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. marca 2008
JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová